Najrýchlejší dorastenec Slovenska si dopraje krátku pauzu a začne drieť na zlomovú sezónu

Adam Sýkora

Zvolenský rodák Roman Sýkora bol stokilový hokejový kulturista a korčuľovanie nebolo jeho najsilnejšou zbraňou. Jeho syn Adam Sýkora (16r.) na rozdiel od otca v tejto dnes najdôležitejšej činnosti vyniká. Odchovanec Piešťan zveľaďuje svoj talent od jedenástich rokov v Nitre. “Tri roky som vstával o 5.40 ráno, utekal som na vlak, nasledovala škola, tréning a cesta vlakom naspäť. Bez mojej úžasnej rodiny by som to celé nezvládol,” hovorí úprimne tínedžer, ktorého čaká možno zlomová sezóna hokejového života. “Ak si dám voľno, tak najviac jeden týždeň a svedomito sa pustím do ďalšej práce,” vysvetľuje adept na draft v lete 2022. (foto: archív hráča).

Ročník 2020/21 ste začali 10. septembra v projekte reprezentácie do osemnásť rokov a ukončili ste ho taktiež v tomto výbere 1. apríla medzištátnym zápasom proti Maďarsku. Akých bolo pre vás – z osobného hľadiska – týchto osem mesiacov, ktoré ste zvládli v troch rôznych tímoch a ktoré výrazne poznačil koronavírus?

“Ako ste povedali, týchto osem mesiacov som strávil v troch kluboch a sezóna bola pre mňa veľmi špecifická. Okúsil som mužský hokej či už v extralige, alebo v prvej hokejovej lige (SHL), kde som dokonca odohral aj play-off za HK Levice (prehra so Spišskou Novou Vsou v štyroch zápasoch, pozn. red.). Väčšiu časť sezóny som však strávil v spomínanom projekte do osemnásť rokov, v ktorom som mal možnosť zlepšiť sa vo všetkých zručnostiach vďaka skvelým tréningom, podmienkam a taktiež zápasom v prvej hokejovej lige. To všetko ma posunulo na inú úroveň. Hoci túto sezónu poznačil vírus, myslím si, že spomedzi všetkých mojich doterajších mi dala najviac. Či po psychickej, alebo mentálnej stránke.”

Ročník 2019/20 ste odohrali predovšetkým v doraste Nitry, no v sezóne, ktorá sa pomaly končí, ste dostali príležitosť až v pätnástich dueloch za áčko Corgoňov v extralige. Kedy ste dostali prvé indície, že sa na dva mesiace stanete súčasťou toho najlepšieho, čo ponúka slovenský organizovaný hokej?

“V podstate som žiadne indície nedostal. Od začiatku sezóny som si išiel za svojim  cieľom – dostať sa tam a to sa mi aj podarilo. Pamätám si na prvý tréning s mužmi, ktorý som sa snažil maximálne využiť ako ukážku svojich schopností, a myslím, že tam nastala pre mňa tá pravá chvíľa. Vedel som, čo bude odo mňa tréner Antonín Stavjaňa vyžadovať. Či už bojovnosť, čiernu robotu, obetavosť a drinu. Chopil som sa toho a snažil som sa na tom stavať. Celkom mi táto úloha sadla, lebo som taký typ hráča, ktorý na ľade nevypustí ani sekundu a neustále sa chce zlepšovať.”

V Tipos extralige ste debutovali 17. novembra v domácom zápase proti Detve vo veku 16 rokov 2 mesiace a 10 dní. A hoci ste pri premiére odohrali len jednu minútu a 42 sekúnd, okamžite ste si pripísali asistenciu. Ako vznikla gólová akcia, na ktorej ste mali účasť, a aké priskočné ste nasledujúci deň mali priniesť do šatne?

“Po strele obrancu od modrej čiary, ktorú som tečoval do brankárovho betónu, sa mi následne puk odrazil na hokejku a prihral som spoluhráčovi do prázdnej brány. A prískočné? To odo mňa spoluhráči nežiadali.”

V pätnástich duelov v najvyššej súťaži ste strávili na ľade v priemere okolo šiestich minút. Vrcholom boli stretnutia číslo päť a šesť proti Trenčínu a Banskej Bystrici, kde ste zvládli slušnú porciu – približne dvanásť minút. V polovici januára sa však váš čas na ľade postupne  zmenšoval, a tak vám určite prišiel vhod návrat do projektu do osemnásť rokov v prvej lige (13 duelov s bilanciou 3 góly a 6 asistencií) a následný prestup do Levíc (rezerva Nitry), kde ste ku koncu základnej časti zvládli šesť duelov a následnú vyraďovačku proti Spišskej Novej Vsi (celková bilancia jeden gól a päť asistencií). Aké bolo pre vás celé tohtosezónne pôsobenie v Slovenskej hokejovej lige?

“Ako som už spomínal, túto sezónu vnímam ako najlepšiu v svojej kariére. A dúfam, že budú iba lepšie a lepšie. Veľmi ma to posunulo vpred.”

Hokej hrávate od nevídaných dvoch rokov. V tomto má zrejme “prsty” váš otec Roman, bývalý profesionálny hokejista a dnes tréner reprezentácie do sedemnásť rokov? Robili ste aj iné doplnkové športy v mladosti?

“Určite v tom má prsty môj tatino, ktorý ma k hokeju priviedol už v mladom veku a venuje sa mi od samého začiatku až dodnes. Som mu vďačný, pretože nebyť mojej skvelej rodiny nie som tam, kde som. Doplnkové športy sú veľmi dôležité v rozvoji hráča a patria do života športovca. Určite spomeniem futbal, ktorému som sa venoval sedem rokov, následne plávanie, tenis a športy podobne hokeju či už hokejbal, alebo inline.”

Do zimy 2015 ste hrávali za svoj rodný klub ŠHK 37 Piešťany, no následne ste počas rozohraného ročníka ako jedenásťročný prestúpili k žiakom do Nitry, ktorá však je vzdialená dobrých šesťdesiat kilometrov. Ako ste to mali celé logisticky vyriešené a kde ste pokračovali v škole?

“Tento krok bol pre mňa určite najťažší. Tri roky vstávania o 5:40, beh na vlak, následne škola, tréning, cesta vlakom späť. Samozrejme, dbal som aj na vzdelávanie, čiže veľa voľného času som nemal. Čo sa však odzrkadlilo na mojich známkach, na výbornom prospechu. V živote športovca sú veľmi ťažké chvíle, ale ja som sa naučil prekážky preskakovať a nie podliezať, a tieto roky boli zatiaľ najťažšie. Ako som už spomínal nebyť rodičov, ktorí so mnou neustále vstávali, vozili ma a verili mi, by som to celé nedokázal.”

Od mladého veku trénujete veľa individuálne. Váš otec je údajne dosť prísny a prízvukuje vám, že ak chcete byť lepší, musíte pracovať navyše. S týmto zrejme súvisí vaše excelentné korčuľovanie a explozívna výbušnosť  v prvých šiestich krokoch. Na čom ostatnom ďalej sám pracujete, aby ste hokejovo napredovali?

“Vzhľadom na môj mladý vek musím neustále pracovať na všetkých herných činnostiach, vrátane korčuľovania. Stále sa mám v čom zlepšovať.”

Na akých slabších stránkach ešte potrebuje pracovať, aby ste sa stali špičkovým útočníkom?

“Najviac sa potrebujem zlepšiť vo fyzickej hre a v technike práci s hokejkou.”

Niekoľko vašich spoluhráčov z projektu reprezentácie do osemnásť rokov sa chystá od budúcej sezóny pôsobiť v zámorských juniorkách. Kde budete v nasledujúcom ročníku pôsobiť vy?

“Na túto otázku ešte neviem presne odpovedať, pretože dostal som ponuku aj od manažmentu HK Nitra. Budem sa musieť poradiť s otcom, pretože on už má toho veľa za sebou a vie najlepšie, čo je pre mňa dobré.”

Nedávno sa končila sezóna, v ktorej ste zvládli okolo 50 zápasov, prevažne za mužov. Koľko dní si dáte voľno, a kedy a kde sa začnete pripravovať na nový ročník, ktorý pre vás môže byť prelomový, lebo budete bojovať o možnosť byť draftovaný v lete 2022?

“Neviem, či si vôbec dám voľno, možno najviac týždeň. Začiatkom mája sa už určite budem naplno pripravovať na nasledujúci ročník. Ako ste už spomenuli, bude to jedna z mojich zlomových sezón v kariére, takže celý proces zoberiem vážne a pre úspech urobím maximum.”

Študujete na Spojenej škole na Slančíkovej ulici v Nitre? (1,5 kilometra od arény), kde patrí športová škola s tromi odbormi (gymnázium, manažment, digitalizácia v športe) a celý komplex je veľmi dobre vybavený.

“Áno, študujem na tejto škole a aktuálne som v druhom ročníku.”

Máte hokejový vzor?

“Určite mám viac vzorov v hokeji, ale momentálne je ním asi najviac Brad Marchand z Bostonu.”

Leave a comment