Nové Zámky, štyridsaťtisícové mesto z juhu Slovenska. Na zimnom štadióne, ktorý stojí len niekoľko metrov od rieky Nitra sa dlhodobo hrala tretia najvyššia slovenská súťaž. O niečo kratšie druhá a od sezóny 2016/17 sú býci v extralige. Organizáciu dostal medzi elitu František Sucharda (54r.), miestny úspešný podnikateľ, ktorého najznámejšou firmou je Mikron Slovakia. Jednému z najmenej solventných tímov Tipos extraligy ani v jednom z doterajších piatich ročníkov nehrozil pád o poschodie nižšie, naopak, často bavil atraktívnym hokejom. V obsiahlom rozhovore sa svojrázny vlastník a prezident klubu dotýka viacerých súčasných tém. A mohutný chlapisko rozpráva, ako vždy, s otvoreným srdcom. (foto: HC Nové Zámky – Štefan Mácsadi).
V apríli 2020 vznikli HC Mikronu Nové Zámky straty z pandémie vo výške 200 až 250 tisíc eur. Nie pre neodohrané dva zápasy v nadstavbe, ale preto, že vám sponzori vypovedali zmluvy a mesto oznámilo, že nepošle každoročnú dotáciu 119 tisíc eur. Ako kompenzáciu ste dostali od SZĽH 50 tisíc eur, od štátu 52 tisíc eur a ešte ste mali obdržať 27 tisíc eur z ministerstva školstva. Priali ste si dostať ešte aspoň 200 tisíc eur ako finančnú náhradu zo sezóny 2020/21, kedy nemôžu chodiť fanúšikovia na štadión. V januári 2021 európska komisia schválila schému štátnej pomoci vo výške osem miliónov eur plus ministerstvo hospodárstva ju navýšilo o ďalšie dva milióny. To by v praxi znamenalo, že extraligové organizácie mohli dostať solídne čiastky na odškodnenie. Pred dvoma týždňami som sa však dozvedel, že ani jeden extraligový klub nespĺňa podmienky, a o túto pomoc nevie požiadať. Je to pre vás tvrdá rana? Ako budete pokračovať ďalej bez tejto pomoci?
“Hneď ako sme vedeli, že nás čaká ťažká sezóna, výrazne sme obmedzili výdaje na chod klubu. Podpisovali sme zmluvy iba s takými hráčmi, s ktorými nám to dovolil náš oklieštený rozpočet. Aj keď sme mali veľké výpadky v príjmoch, vďaka pôžičkám a podporám, ktoré spomínate sa nám podarilo vytvoriť nie veľmi vysokú stratu. Predpokladáme, že budeme v malom mínuse alebo dokonca aj v pluse. A tu je kameň úrazu. Pomoc dostane iba ten, ktorý je vo veľkom mínuse. Čiže podpora je nastavená pre tých nezodpovedných. Kluby sú však zodpovedné, preto to vyzerá tak, že spomínanú pomoc nikto nedostane.”
Pred výročným kongresom SZĽH (november 2020) ste mi v rozhovore povedali, aby Miroslav Šatan pokračoval vo funkcii prezidenta hnutia, ale musí byť oveľa aktívnejší. Tesne pred snemom však prišiel mail od neznámeho adresáta všetkým oddielom, ktorý upozornil na šafárenie s financiami na zväze, predovšetkým zo strany generálneho sekretára Pulkerta a výkonného riaditeľa Kruľa. Vtedy ste mi povedali, že ak je to pravda, meníte názor, a títo ľudia musia spolu so Šatanom odísť zo zväzu. Váš postoj k tejto situácii dnes?
“Neviem sa k tomu vyjadriť, lebo celá udalosť sa znova nejako hodila bokom a poriadne sa nevyšetrila. Najväčší problém je, že Miroslav Šatan bol lídrom ako kapitán reprezentácie a túto líderskú „schopnosť“ ako funkcionár stratil. On by mal prvý riešiť problémy klubov, mal by búchať na každé dvere a riešiť, aby organizácie nemali existenčné problémy. Mal by nájsť možnosť podpory pre oddiely, či už od štátu, alebo priamo od Slovenského zväzu ľadového hokeja. V tomto podľa mňa sklamal a stiahol sa zo svojej šéfovskej pozície prezidenta zväzu do úzadia. Veď ako najsilnejší muž SZĽH má oveľa väčšie možnosti získať pre kluby pomoc ako oddiely samotné, a bohužiaľ necháva v tom organizácie samy, nech si poradia, ako vedia. Predsa zväz to sú kluby a federácia je tu pre oddiely a nie naopak. Raz sa takáto politika súčasnému najužšiemu vedeniu hokejového zväzu vypomstí. Federácia rieši počas COVIDU-19 veľa nákladov, ktoré sú nepotrebné, nadbytočné a zbytočné. A hokej ako šport je až na druhej koľaji záujmu.”
Tri roky ste boli členom výkonného výboru a vtedajšiemu šéfovi federácie Martinovi Kohútovi ste údajne neustále vysvetľovali, že keď nebude slovenská extraliga, nebude ani hokejový zväz. Za Kohútovej éry sa vraj z extraligy stal triedny nepriateľ. Tvrdíte, že federácia si musí uvedomiť, že najvyššia súťaž je to najdôležitejšie, čo tu je. Keby nejestvovala, zväz by nesplnil kritériá a nedostal by od štátu niekoľko miliónov eur. Dnes má najvyššia súťaž jedenásť slovenských tímov, a napr. bez Nových Zámkov (majiteľom ste vy), Detvy (Róbert Ľupták), Michaloviec (mesto a firma Ingema) by sa extraliga hrala len veľmi ťažko. Uvedomujú si dnes ľudia na SZĽH, že keď prestane hokej niekoľko nadšencov baviť, bude to mať nedozerné následky?
“Neviem, či si to uvedomujú. Musíte sa spýtať ich. Ale ich kroky tomu nenasvedčujú. Rozdelia kluby na dva tábory. Tých, ktorých podporujú a tých ostatných.”
Je evidentné že APHK (extraliga) nevie nájsť spoločnú reč so Slovenským zväzom ľadového hokeja. A od augusta je tu ďalší problém. Najsilnejší klub Slovan Bratislava sa nechce stať členom APHK. Nové Zámky mali nedávno konflikt so Slovanom ohľadom ne(odovzdania) moču Kytnára pri dopingovej kontrole. Váš športový riaditeľ Imre Valášek mi nedávno povedal, že liga je celok, ktorý tvoria väčšie a menší tímy, a tie by mali držať spolu a mal byť platiť princíp solidarity. Ten, kto ho nebude rešpektovať, môže ísť hrať inú ligu. Je aj váš názor taký, že je nevyhnutné, aby Slovan od leta začal tvoriť súčasť APHK, inak nemá význam, aby v súťaži pôsobil?
“Slovan nemusí byť členom APHK, je to ich vec. Dávnejšie nebola ani Detva, ani Michalovce členmi Pro-hokeja, ale dodržiavali stanovené pravidlá. Zrazu príde Slovan a vyhovára sa na to, že nie je členom APHK, preto si môže robiť, čo chce. Ale tak to nefunguje! Existenčne ohrozuje väčšinu organizácií, a pozerajú iba na seba. Som zvedavý, čo by robili, keby sa kluby dohodli a odmietli s nimi hrať. Extraliga predsa musí byť jednotná a nemôže sa spochybňovať dôvera partnerov ligy. To by si nemohli dovoliť nikde vo svete. A bohužiaľ zasa je tu Slovenský zväz ľadového hokeja, ktorý Slovanu Bratislava drží chrbát.”
Nové Zámky nastupujú v najvyššej súťaží od ročníka 2016/17. V prvej i druhej sezóne skončil mančaft vo štvrťfinále. Tretí rok vypadol v predkole s Detvou. V nedohranom ročníku 2019/20 bol klub na predposlednom miesta a do play off by ste nedostal. V premiérovej sezóne ste mali rozpočet 800 – 850 tisíc eur, ale potom sa financie na chod oddielu postupne znižovali. V ročníku 2019/20 ste mali vyčlenených na áčko 650 tisíc eur. V súčasnej sezóne máte po Liptovskom Mikuláši druhý najnižší rozpočet (cca pol milióna eur). Ako hodnotíte výsledky vašej organizácie za necelých päť rokov medzi hokejovou elitou?
“Viete, extraliga je úplne iná úroveň ako súťaže, ktoré sme hrali pred tým. Bohužiaľ, nepodarilo sa nám do klubu pritiahnuť viac veľkých sponzorov. Je to aj kvôli tomu, že v našom regióne nie je veľa väčších firiem, a postupne sa prejavovala aj narastajúca kríza, ktorú znásobila korona. Aj voľby do samosprávy dopadli tak, že hokej nemá až takú podporu v zastupiteľstve, akú by mal mať. Je to predsa šport, ktorý najviac zviditeľňuje naše mesto. Teraz vďaka Brendtovi Clarkeovi sú Nové Zámky veľmi propagované v celom hokejovom svete, najmä však v Spojených štátoch amerických a v Kanade. Spokojný som hlavne s tým, že sme sa stali súčasťou ligy a neboli sme v nej iba na pár sezón. Uviedli sme sa, máme svoju pozíciu a svoju úlohu v rámci extraligy.”
Citujem vás: “Václav Stupka (dnes Zvolen) bol na jar 2019 zabudnutý hráč a nikto ho nechcel. Dnes má vo Zvolene dva a pol krát vyšší plat a o výške výplaty Andreja Hatalu (tiež Zvolen) ani nehovorím. Pomohli sme Patrickovi Kudlovi (Litvínov), Tomášovi Pospíšilovi (Litvínov) a Jake Cardwellovi (do Pardubic a dnes Banská Bystrica). Adama Zbořila (Mladá Boleslav) som presviedčal, aby ešte jednu sezónu pôsobil v Zámkoch, a potom pôjde do lepšieho tímu. Keby nebolo Nových Zámkov, nebolo by ani Róberta Lantošiho (dnes Providence), lebo po návrate zo Švédska (jar 2017) ho nikto nechcel. To isté platí o Matejovi Paulovičovi (Pardubice). Obaja sa u nás zdokonalili a následne išli do Nitry a potom ďalej. Dnes sa dobre ukazuje Samuel Záhradník a Henri Kiviaho a pôjdu pravdepodobne preč. Ja musím nájsť chlapov, ktorí sa ukážu v dobrom svetle a následne idú za lepším. To je moja úloha pri rozpočte, aký mám a to si musí každý uvedomiť. Fanúšikovia nech nepískajú, že neudržím hráčov. Je to logické, lebo u mňa hrá za 1500 eur a inde dostanú 4500 eur.”
“V súčasnosti je v extralige presne toto naša úloha. Nájsť šikovných hokejistov, ktorí ešte nedali o sebe vedieť, a následne ich poslať do lepšieho. Aj hráči, aj my ako klub na tom profitujeme. Veríme, že časom sa toto zmení, a aj my budeme vedieť plnohodnotne konkurovať najlepším klubom s veľkými rozpočtami. Postupne sa súťažný pelotón vyrovnáva. Nechceme však ohroziť existenciu oddielu a mať iba nejaký jednorázový úspech. Berieme to ako beh na dlhej trati, ako taký náš maratón. Budujeme niečo, čo v našom meste nemá obdoby a prinášame na náš zimný štadión najlepších hokejistov, akí v súťaži hrajú. Vidieť v minulosti naživo v zápasoch Ladislava Nagya, Branka Radivojeviča a mnohých iných a teraz Brandta Clarkeho a ostatných borcov je predsa zážitok, hoci teraz sa dá liga sledovať len cez televíziu alebo počítač. Všade čítam, že sme klub bez koncepcie, ale nech si dotyční uvedomia, že toto je naša koncepcia. Dať hráčom príležitosť ukázať sa. Keď budeme mať financie nato, aby sme konkurovali najlepším, bude aj to. Už teraz vieme, že niektorí naši muži pôjdu na budúcu sezónu mimo Slovenska a sme šťastní, že u nás pôsobili.”
Osobitnou kapitolou na juhu Slovenska sú tréneri. Za prvé dva roky v najvyššej súťaži sa na lavičke vystriedali piati (Chudý, Pénzeš, Mikeš, Mach, Lubina). Vtedy ste tvrdili, že ste dávali na odporúčania športového manažéra (Ján Chovan). Potom ste sa zaangažovali do príchodu Milana Jančušku, no po roku a štvrť (kontrakt na tri roky) na juhu Slovenska skončil. Po jeho odchode sa začal opakovať scenár pred Jančuškom. Najprv provizórne viedol tím Branikovič, potom Miroslav Mosnár. V súčasnej sezóne na lavičke začal Martin Hrnčár a dnes vedie komando Gergely Majoross. Za štyri roky sa v oddieli vystriedalo desať hlavných koučov. Prečo ich tak často meníte?
“Neviem, koľko ich bolo, nepočítam to. Keď sme videli, že to nefunguje, urobili sme zmenu. Jančušku sme vymenili (október 2019) neskôr napriek tomu, že to celé nefungovalo už od januára (2019), a výsledok sa dostavil. Neboli sme v play-off s najlepším mužstvom, aké sme kedy zostavili. Vlaňajšia sezóna bola špecifická a tento rok zmena na poste šéfa striedačky opäť prináša ovocie. Po veľkom výpadku sa nám podarilo ostať v hre a štyri kolá pred koncom základnej časti máme aspoň predkolo play off zabezpečené. Uvidíme, kam sa ďalej dostaneme. Bohužiaľ, niektorí tréneri presvedčili samých seba a aj celý mančaft, že sa nič nemôže stať. Že sme výborní, že sme vysoko, a keď sa prestalo dariť, celú situáciu nedokázali zvládnuť a nastoliť zmenu. My sme zatiaľ vždy vtedy menili koučov, keď to bola nevyhnutnosť. Nie sme sami, kto mení kormidelníka, len o nás sa každý nejako viac stará.”
Na konci základnej časti 2018/19 ste premrhali veľmi dobrú východiskovú pozíciu do play off (šieste miesto) a vôbec ste nemuseli hrať predkolo. O jediný bod vás predstihol Trenčín. Toto bol začiatok konca Jančušku?
“Ten nastal asi oveľa skôr, ale ešte sme chceli dať šancu trénerom v nasledujúcej sezóne. Bohužiaľ, bolo to zlé rozhodnutie.”
Dávnejšie bol veľký problém hokeja v Nových Zámkoch mládežnícky hokej. Ale situácia sa pomaly mení k lepšiemu. Piataci hrajú najvyššiu súťaž, takisto šiestaci, ôsmaci a kadeti, juniori pôsobia v prvej lige. Nemáte len siedmakov a dorast. Vďaka Tipos extralige vzrástol záujem detí o hokej a všetky vekové kategórie majú dostatok hráčov (zhruba 200 registrovaných detí, ku ktorým treba prirátať zatiaľ neregistrovaných prípravkárov). Celkové náklady na mládežnícky hokej ste odhadli na viac ako 100 tisíc eur. Bude tento narastajúci trend pokračovať aj v budúcnosti?
“Mládežnícky hokej už nie je otázka pre mňa. Úzko spolupracujeme, ale za tých podmienok, ktoré si tu rodičia nastavili, to nemôže viesť k trvalým dobrým výsledkom. Máme naše predstavy o mládeži, ale v tejto situácii to nie je aktuálna téma. Rozmýšľame v budúcnosti zriadiť súkromnú akadémiu pri HC, ale sme iba v začiatkoch. Robíme si analýzu. Ako, čo a či vôbec do toho pôjdeme.”
Tvrdíte, že do chodu klubu zasahujete len vtedy, keď sa vám niečo nepáči. Údajne už ustupujete do úzadia, lebo máte svoje povinnosti (podnikanie) a dokonca ste ponúkli mestu, aby zobralo oddiel do svojich rúk. Citujem Vás: “Dám vám klub a na hokej budem chodiť ako fanúšik. Stačí mi jedno miesto na okraji VIPky. Nové Zámky budem podporovať vždy, lebo klub som priviedol do extraligy a mrzelo by ma, keby sa tu hokej nehral, alebo keby sme vypadli do prvej ligy.” Už dávnejšie ste sa vyjadrili, že pravidelne chodievate spať o takej pol druhej v noci, a jediný recept na prekonanie únavy je, že vás to stále baví. Máte dnes chuť po všetkom ťažkom pokračovať v hokeji?
“Samozrejme, teším sa na každý jeden zápas. Bohužiaľ, na štadióny súperov teraz nemôžem vycestovať, lebo pandémia nepustí, a ja dodržiavam pravidlá a predpisy. Verím, že budúca sezóna už bude bez obmedzení, a taká, na akú sme zvyknutí, a že život sa vráti do normálu.”
