Posledná medaila z majstrovstiev sveta pre slovenský hokej? Rok 2012. Posledná účasť vo štvrťfinále svetového šampionátu? Rok 2013. Za uplynulých päť sezón bolo do NHL draftovaných len trinásť našincov a ani jeden v prvom kole. Je tu však ešte jeden ukazovateľ, ktorý je azda horší ako vyššie spomínané fakty. Za ostatnú dekádu odišlo spod Tatier vo veku jedenásť až devätnásť rokov 515 hokejistov. Mnohí z nich opustili rodnú krajinu pre nespokojnosť s podmienkami a atmosférou v tuzemskom hokeji. Jedna tretina išla za dobrodružstvom, a to predovšetkým do nižších mládežníckych súťaží, v zámorí (na fotografii Jiřího Zerzoňa je Jakub Minárik).
Celkové číslo tých, ktorí s hokejovým vakom na ramenách opustili hranice, je ešte vyššie ako číslo 515. Ale v štatistike nie je započítaných 86 legionárov, ktorí v cudzine neodohrali viac ako dvadsať zápasov. To znamená zhruba tri mesiace pobytu v zahraničí a to bolo kritériom posudzovania. V zozname taktiež chýba ďalších tridsať mien mladíkov, ktorí síce vlastnia slovenský pas, ale v rodnej vlasti nikdy nehrali. Napríklad Alex Čiernik, syn bývalého reprezentanta Ivana Čiernika, ktorý nastupoval vždy tam, kde pôsobil jeho otec (Nemecko, Švédsko).
Čo znamená kolosálne číslo 515 v hokejovej terminológii v dlhodobom horizonte? Že z krajiny majstrov sveta 2002 odišla celá extraliga a prvá liga dorastu (spolu 25 tímov). A čo vyjadruje cifra v krátkodobom meradle? Že zo srdca Európy vycestovalo každoročne v priemere 51 tínedžerov. V prípade, že by mladíci zostali doma, každý tím v extralige a prvej lige juniorov (spolu 18 mančaftov) by mal vo svojej zostave o troch schopných hokejistov naviac.
Na výrazné navýšenie odlivu mladíkov do zahraničia majú vplyv dve hokejové destinácie. Škandinávia a Severná Amerika. Od roku 2000 do 2010 odišlo zo Slovenska do nižších mládežníckych súťaží v zámorí len 26 mladíkov, no za poslednú dekádu sa ich počet navýšil sedemnásobne (presne na 189 chlapcov)! Od roku 2000 do 2010 prestúpili spod Tatier do Švédska alebo Fínska iba dvaja korčuliari, no v súčasnom desaťročí to bolo neporovnateľných 141 mien. Do českej extraligy juniorov a dorastu stále prestupuje veľa hráčov (123), no cifra je nižšia ako v predošlom meranom období. A oveľa menší záujem je o hokejistov s dvojkrížom na hrudi v štyroch top juniorkách v zámorí (USHL, WHL, OHL, QMJHL).
Akú výkonnosť majú mladíci, ktorí sa rozhodli pre odchod? Z celkového čísla 515 hrá k dnešnému dňu vrcholový hokej 85 chlapcov, 280 korčuliarov sa športom neživí a budúcnosť 150 tínedžerov je otvorená. Čiže úspešnosť zaraďovania je približne 35 percent. Jasne najvyššiu kvótu majú tí, čo nastupovali v najlepších platformách v Severnej Amerike. Naopak najväčším pohrebiskom sú nižšie mládežnícke súťaže za oceánom. Mládenci, ktorí tam pôsobili, väčšinou končia s kariérou dva-tri roky po anabáze za veľkou mlákou (až 164 ľudí).
Aká je krivka odlivu tínedžerov od vzniku samostatnej republiky? Po páde komunizmu a osamostatnení Slovenka odišlo do zahraničia 76 hráčov – väčšina do top juniorských súťaží v zámorí. Od začiatku milénia sa ich počet radikálne navýšil na číslo 293. A za ostatných desať rokov sa počet znova zdvojnásobil na súčasnú cifru 515.
Pomôže zastaviť exodus do iných hokejových štátov vybudovanie hokejových akadémii? Určite nie. Pretože problémy slovenského hokeja sú úplne inde ako spoločné chodenie do školy a na tréningy a túžba vidieť svet je dnes silnejšia ako pôsobenie v tuzemských podmienkach.
Vysvetlivka. Zoznam všetkých mladíkov, ktorí odišli do Česka, Fínska, Švédska, Kanady a USA nájdete v jednotlivých analýzach na tejto stránke. Ak nejaký hráč nastupoval v dvoch či troch rôznych ligách alebo vo viacerých štátoch, v konečnej štatistke je započítaný len raz. A to v tej súťaži, do ktorej prestúpil ako najmladší.
