Bratislava Capitals v EBEL? „Pochopiteľný krok. Problémom bude záujem fanúšikov

Štyristopäťdesiattisícová Bratislava alebo dvestosedemdesiattisícová Ľubľana? „Ak splnia podmienky a odsúhlasia ich kluby, zoberieme obidvoch. V prípade, že sa o vstup do Erste Bank Eishockey Liga (fotografia zo zápasu Linz – Graz) uchádzajú dve hlavné mestá, bola by chyba to nevyužiť,“ hovorí Christian Feichtinger, generálny riaditeľ medzinárodnej ligy. Miroslav Fryčer, kouč a športový manažér Znojma, mu oponuje. „Capitals by som v súťaži rád videl, ale Ľubľanu nie. To je šialenstvo! Budú tam jeden rok a potom to celé skrachuje, rovnako ako Záhreb.“ Rostislav Dočekal, bývalý dlhoročný športový manažér Znojma sa prikláňa k názoru Fryčera: „Oveľa väčší zmysel má prijať Bratislavu. Má ideálnu geografickú polohu a stabilné finančné zázemie.“ Timotej Šille, ktorý odohral za maďarský Székesfehérvár štyridsaťsedem zápasov, upozorňuje na jeden možný problém: „Zo začiatku bude v hlavnom meste divácky záujem, no ak sa nebude dariť, môže opadnúť.”

25. februára 2020 vyšla správa, že Bratislava Capitals má záujem o vstup do medzinárodnej EBEL. A mnohých to prekvapilo. Dočekal, ktorý bol päť sezón športovým manažérom Znojma, až taký udivený nebol. „Je to logický krok, pretože je nešťastné, aby dva tímy z hlavného mesta nastupovali v extralige. Vzhľadom k polohe mesta je pochopiteľné, že požiadali o vstup súťaže. Pre všetkých je veľkým prínosom, že majiteľ klubu Ivo Ďurkovič (iClinic) podniká v Rakúsku a je tam veľmi vážený. Dokonca sponzoroval aj niektoré kluby a to oni vnímajú veľmi pozitívne. Berú ho ako domáceho.“ Fryčer, ktorý končí svoju tretiu sezónu na lavičke Znojma, sa najprv tejto informácii začudoval. „Na jednej strane ma to prekvapilo, na druhej strane nie. Capitals pôsobia v prvej lige a tá nemá primeranú úroveň tomu, aké silné mužstvo majú. Iné slovenské tímy nemajú financie na vstup do tejto kozmopolitnej platformy, Bratislava ich má.“

Capitals musí okrem viacerých administratívnych úkonov vyriešiť dve dôležité záležitosti. Svoje domáce zápasy budú pravdepodobne naďalej hrávať na štadióne Ondreja Nepelu, kde je však doma Slovan Bratislava. Je zahraničná liga ochotná akceptovať, že niektoré duely sa budú hrať aj v iné dni ako v tradičné piatky a nedele? „Rešpektujeme právo Slovana. Na tomto bode naša dohoda určite nestroskotá.“ Druhou podmienkou sú reklamy na mantineloch a na ľadovej ploche. Slovenská extraliga má iných partnerov ako susedná súťaž. „Pracujeme na udelení výnimky a myslím si, že aj tu nájdeme zhodu,“ presviedča Feichtinger.

Má klub, ktorý vznikol v roku 2015 a v prvej slovenskej lige pôsobil len tri sezóny, šancu byť po športovej stránke konkurencieschopný? „Sú v podobnej situácii ako Znojmo v roku 2011, kedy sme z prvej českej ligy prestúpili do EBEL. Dokonca majú výhodu v tom, že zo slovenskej extraligy ľahšie zoženú hráčov. Keď káder vhodne doplnia kvalitnými cudzincami, majú šancu ísť ďaleko. Ďalšou výhodou je, že EBEL sa herným prejavom viac blíži slovenskej extralige ako českej, prechod bude pre nich jednoduchší,“ myslí si Dočekal, v súčasnosti manažér Litvínova. Bývalý výborný útočník Fryčer ho doplňuje: “Všetko závisí od financií, tie určia, akú nákupnú stratégiu zvolia. Určite budú potrebovať približne jeden a pol milióna eur (v súčasnej sezóne majú pol milióna). Je vidno, že aj s nízkym rozpočtom sa dá byť vyrovnaným súperom gigantov. V základnej časti sme zdolali Salzburg doma i vonku. Vysoký útočník Šille pokračuje: „Jeden a pol milióna eur je nižšia hladina peňazí pre túto súťaž. V Székesfehérvári sme mali podľa neoficiálnych zdrojov okolo dvoch miliónov a v ročníku 2018/19 sme skončili štvrtí po základnej časti.“ Ale napríklad priemerný Graz operuje s čiastkou tri milióny eur. Rozpočty Klagenfurtu, Viedne a Salzburgu sú oveľa vyššie.

Poznámka. Znojmo pracuje s čiastkou 1, 7 milióna, lenže, hráči sú SZČO. Keby boli zamestnancami klubu ročný objem peňazí u „orlov“ by sa navýšil o osemstotisíc eur. Takto by mali byť nastavené zmluvné podmienky aj v Bratislave).

Búrlivák Fryčer bol v sezóne 2018/19 veľmi nespokojný s výkonmi rozhodcov. Vraj nemajú rovnaký meter a pomáhali rakúskym tímom. Zmenilo sa v súčasnom ročníku niečo po jeho emotívnych výpadoch smerom k arbitrom? “Zmenilo sa toho dosť. Cítim oveľa väčší rešpekt voči nášmu klubu. Momentálne si na rozhodcov nemôžem sťažovať. Po siedmich rokoch utláčania sme buchli do stola a povedali dosť. Ak Peter Oremus zostane koučom Capitals aj v budúcej sezóne, možno aj on bude bude musieť sem-tam rozkopať kôš, aby arbitri viedli stretnutia v duchu fair play.“ Dočekal krúti hlavou: “Nezažil som, aby nám niekto vedome škodil. Keby tak bolo, finále v roku 2016 by sme určite nehrali. Na mužov v pruhovanom nemôžem povedať zlé slovo.“

Pre zahraničné tímy (Bolzano, Znojmo, Székesfehérvár) je v popredí ešte jeden negatívny faktor. Nerovné finančné vzťahy vedenia súťaže voči jednotlivým klubom. „Áno, to bol problém, ale ja to vidím tak, že pri rokovaní sa na niečom dohodnete a buď ponuku prijmete, alebo nie. Osem rakúskych mužstiev má lepšie podmienky ako ostatné mančafty, tak to jednoducho je a tak to aj bude. Ten kto platí, vo veľkej miere určuje podmienky. Funguje to tak, že televízne a reklamné práva vlastnia rakúske organizácie. Pre nich nie je až také zaujímavé, keď súperí Znojmo so Székesfehérvárom, alebo napr. Bratislava s Bolzanom. To, čo dostanete, však stačí na cestovanie a rozhodcov, čo nie je malá položka,“ fundovane vysvetľuje Dočekal. Fryčer je aj pri tejto otázke, ako vždy, priamy a emotívny: „Oni nasľubujú hory-doly a potom sa k činom priveimi nemajú. Znojmo na rozdiel od Bolzana a Székesfehérváru spadá pod rakúsky zväz, a preto chceme, aby sme mali rovnaké podmienky ako rakúske mančafty. Aj v tomto prípade musel majiteľ Pavel Ohera buchnúť do stola. A keďže v lige pokračujeme, asi sa niečo zmenilo.”

Takže až potiaľto sa všetky problémy dajú vyriešiť. Lenže je tu ešte jeden veľký otáznik. Koľko bude chodiť priaznivcov na domáce zápasy?

V prípade, že Bratislavu prijme k sebe štadión Ondreja Nepelu, stane sa jasne najväčším stánkom v súťaži. Jeho kapacita 10 055 miest, čo je takmer o tritisíc sedačiek viac ako kapacita druhej najväčšej arény Palaonda v Bolzane (7200 sedadiel). V doterajšom priebehu sezóny však prišlo na súboje v prvej lige mizerných 480 fanúškov. Ak nechce manažment vyzerať hlúpo, je nevyhnutné, aby sa súčasné návštevy zdvihli minimálne štvornásobne. Je to reálne v meste, kde sa hrá extraliga a kde Slovan sám bojuje o každého jedného diváka? “Bratislava je jediné mesto na Slovensku, kde by ľudia na EBEL mohli prísť. V Európe je trend, že priaznivci sa chodia pozerať na kvalitných hráčov súperov a takých táto platforma má. Návštevnosť sa podľa mňa spočiatku zdvihne, ale je možné, že po niekoľkých mesiacoch výrazne klesne, ak sa tímu nebude dariť. Problémom je, že nemajú fanúšikovskú základňu, a treba si uvedomiť, že lístky v EBEL stoja viac ako na domácu extraligu. To môže záujemcov odradiť. Inak štadióny v nadnárodnej lige sú zväčša plné, lebo sú menšie a vedenie vybralo také mestá, kde je hokej číslom jeden. Azda jedine Dornbirn mal v tomto ohľade trochu problémy, ale poloprázdne arény, ako sú v Detve, Liptovskom Mikuláši alebo Budapešti tu nehrozia,“ zamýšľa sa Šille, v súčasnosti útočník Nových Zámkov. Fryčer, ktorý odohral v NHL vyše 400 zápasov, pokračuje: „Z Viedne príliš veľa ľudí na súboje Znojma nechodilo, skôr z blízkosti hraníc. Odtiaľ nám Capitals môže zobrať určitý počet priaznivcov, ale nie toľko, aby nás to nejako zásadne ovplyvnilo.“

Koho by osobnosti radšej videli v medzinárodnej platforme? Bratislavu alebo Ľubľanu? „Pre mňa je favoritom jednoznačne Bratislava. Slovinské tímy, ako Ľubľana prípadne Jasenica sú bláznovstvom! Je to celé umelo nafúknuté,” myslí si Fryčer a jeho dobrý kamarát Dočekal prikyvuje: „Ľubľana je pekné mesto a keď bude na tom finančne lepšie ako v minulosti, bude oživením. Tiež si myslím, že Bratislava je múdrejším riešením. Tam nie je priveľmi čo riešiť.” Feichtinger nepriamo potvrdzuje názory obidvoch: „S Ľubľanou spolupracujem v nižšej Alps Hockey League a slovinský zväz ich podporuje, aby prestúpili do EBEL. Oni nemajú žiadne administratívne prekážky, jediným nedostatkom je ich ekonomická nestabilita.“

V prípade, že sa Capitals stanú novými účastníkmi súťaže, stále platí, že v nej musia zotrvať minimálne tri roky? „To sa týka každého nováčika. Ak niekto robí takýto dôležitý krok, nerobí ho len na jednu sezónu,“ uzatvára tému Feichtinger.

Zanechať komentár