Letná príprava. Mimoriadne dôležitá súčasť profesionálneho i mládežníckeho hokeja. Základný stavebný kameň úspešnej sezóny. Okrem nadobudnutia špeciálnych pohybových schopností (rýchlosti, sily a vytrvalosti) slúži aj ako prevencia proti zraneniam. Zvyšuje mentálnu odolnosť a v poslednom období výrazne vzrástol dôraz na tréning off-ice zručností – teda streľby, stickhandlingu či koordinácie pohybu. Už v máji a júni sa začína vo veľkom trénovať na ľade, aby hráči nevypadli z korčuliarskeho rytmu – skutočnosť, ktorá bola v minulosti nepredstaviteľná (titulné foto: HC Košice).
Keď v máji 1993 začínala nová kapitola slovenskej extraligy, všetkých desať oddielov sa zišlo na spoločnej letnej príprave. Aj HKM Zvolen, ktorý o desať mesiacov z extraligy vypadol. Ten, kto dostal výnimku zo spoločnej prípravy, musel byť poriadny kaliber. Ako napríklad Zdeno Cíger, ktorý v máji 1996 prestúpil do Slovana Bratislava po šiestich rokoch v NHL.
„Mali sme zamestnanecké zmluvy na dvanásť mesiacov a letnú prípravu sme absolvovali všetci spoločne. Bolo to oveľa lepšie ako dnes, to je jasné. V týždni sme mali štyrikrát dvojfázový tréning, v stredu bol len jeden. Dnes sa väčšinou trénuje raz denne, ale dlhšie. V posilňovni sa využívajú stabilizačné cviky a nestabilné podložky. Vývoj ide dopredu a ja to rešpektujem, no myslím si, že my sme trénovali oveľa väčšie objemy. V júli nám dali tri týždne voľno a aj ten, kto toho počas pauzy veľa nespravil, bol za dva týždne späť na ľade v dobrej kondícii,“ spomína Milan Čársky, ktorý od roku 1997 do 2005 hrával v najvyššej súťaži za Skalicu. „A boli sme menej zranení ako chlapci dnes,“ dodáva absolvent bakalárskeho štúdia (tréner hokeja) na FTVŠ UK v Bratislave.
A ešte raz Zdeno Cíger – hokejový Ludwig van Beethoven. Keď v decembri 2006 prevzal áčko Slovana Bratislava, o päť mesiacov neskôr presadil v hlavnom meste jednofázové (dlhšie) tréningy na spôsob prípravy v kempoch NHL. Tréner vtedajších majstrov Slovenska argumentoval, že hráči sú počas dňa príliš rozlietaní a je lepšie, keď sa „všetko“ odtrénuje doobeda. Táto novinka sa postupne udomácnila vo viacerých slovenských extraligových tímoch.
Letnú atletickú prípravu v slovenskom extraligovom hokeji výrazne ovplyvnilo šetrenie klubov na mzdách a odvodoch. Po roku 2010, výraznejšie po 2015 prešli hokejisti zo zamestnaneckého pomeru na SZČO (samostatne zárobkovo činné osoby). Následne sa zmenila aj dĺžka kontraktov. Namiesto dvanásťmesačných začali hráči vo veľkom podpisovať deväťmesačné zmluvy. Áno, výnimky stále existujú. HKM Zvolen ponúka slovenským hráčom kontrakty na dvanásť mesiacov, celoročné zmluvy dostávajú aj niektoré ďalšie opory oddielov Tipsport extraligy.
Ďalšou výraznou zmenou je nárast počtu legionárov. Kým v sezóne 1994/95 pôsobilo v extralige päť cudzincov, v sezóne 2024/25 ich bolo už sto. To znamená, že približne tretina kádrov sa pripravuje individuálne – v zámorí alebo iných kútoch Európy. Ak si niekto myslí, že legionári sa v letnej príprave idú pretrhnúť, toho rýchlo vyvedú z omylu slová popradského kanoniera Adama Cracknella pre klubový web: „Moje leto je plné aktivít: učím miestnu mládež hokejové zručnosti, užívam si plávanie v bazéne s deťmi, chodím kempovať a hrám golf.“ Toť vsjo…
Podobne neradostne vyznievajú slová žilinského trénera Milana Bartoviča pre klubovú stránku: „Bol by som úplne najradšej, keby všetci chalani ostali v Žiline a trénovali s naším kondičným trénerom. Ale každý si môže zvoliť formu prípravy, akú uzná za vhodnú.“ Bartovičove želanie splnilo „šesť statočných“: Daniel Gachulinec, Jozef Baláž, Miroslav Mucha, Patrik Koyš, Sebastián Šmída a Michal Juščák, ktorí spolu s ďalšími šiestimi hráčmi (tromi juniormi) využili služby kondičného trénera Dávida Kureja. Ostatných osemnásť(!) hráčov sa pripravovalo individuálne.
Väčšina expertov sa prikláňa k názoru, že mať v lete pod kontrolou celý mančaft je výhodou. „Letná príprava pomáha najmä mladým hráčom, tí sa sami len ťažko kvalitne pripravia,“ hovorí jeden nemenovaný extraligový asistent. No nájdu sa aj odborníci, ktorí uznávajú individuálnu letnú prípravu viac než kolektívnu. Medzi klubmi je v tomto smere priekopníkom HK Nitra. Ich kondičný tréner Miloslav Cebo spolu so štyrmi kolegami ordinovali individuálny plán pre ôsmich hráčov A-tímu v centre Bodyworld Fitness & Wellness Complex (OC MAX). Miloslav Cebo dve hodiny predtým viedol na suchu spoločný tréning áčka Nitry…
Ďalším ojedinelým úkazom je HC MONACObet Banská Bystrica. „V klube sme sa dohodli, že od hráčov budeme vyžadovať určitý stupeň kondičnej pripravenosti. Máme batériu testov, ktoré sme vykonali na začiatku letnej prípravy, a v nasledujúcom týždni (28. 7. až 1. 8.) budeme hráčov popri práci na ľade tri dni testovať. Ako profesionálni športovci musia mať určitú úroveň fyzickej pripravenosti. Dokonca to majú zakotvené v zmluvách. Nie sú z toho nadšení, ale chceme ísť touto cestou. Sme jediný klub na Slovensku, ktorý to má takto nastavené,“ vysvetľuje pre sukophockey.me kondičný tréner Juraj Moravčík.
Róbert Bereš, bývalý dlhoročný kondičný tréner HC Slovana Bratislava a slovenskej reprezentácie, pridáva svoj názor: „Podľa mňa je optimálna individuálna alebo skupinová príprava (do dvanásť hráčov). Rozvoj pohybovej prípravy v špecializovaných centrách je dnes na takej vysokej úrovni, že v extraligových kluboch to nie je možné obsiahnuť. Veľké rezervy vidím v úrovni posilňovní extraligových klubov. Veľmi chýba diagnostika hráčov. Tú sme robili len v Slovane, Košiciach a asi aj v Banskej Bystrici s pomocou Romana Švantnera. Som presvedčený, že dva tréningy do týždňa na ľade sú nevyhnutnosťou. A regenerácia v lete je možno ešte dôležitejšia ako v zime, lebo v máji a júni sa trénujú iné pohybové štruktúry. Zaradiť raz do týždňa plávanie, vírivku, studenú vodu a fyzioterapiu je úžasná pomoc, ktorá telo pripraví na ďalšiu záťaž.”
