Rovnako ako zimný štadión Ondreja Nepelu, aj arénu v mestskej časti Dúbravka prevádzkuje spoločnosť STaRZ. Šéfom tejto príspevkovej organizácie hlavného mesta je už takmer šesť rokov Ladislav Križan (44 rokov). Absolvent FTVŠ UK (tréner futbalu a učiteľ telesnej výchovy) a PF UK (právo) bol viac ako tri roky predsedom správnej rady Fondu na podporu športu. “Ako štatutárny zástupca tejto verejnoprávnej inštitúcie som päťročné funkčné obdobie skončil nedobrovoľne. Je mi to ľúto, lebo som túto funkciu vykonával s hrdosťou a rád,” priznáva v rozhovore Ladislav Križan.
V mojej nedávnej analýze vyšlo, že po HC Košice a HC Slovan Bratislava platí mládežnícky klub HOBA Bratislava tretiu najvyššiu sumu za prenájom štadióna – viac ako 150 000 eur ročne. Tento krok však považujete za správny, lebo podľa vás by sa mal každý mládežnícky hokejový klub podieľať na prevádzkových nákladoch svojej haly?
“Ak má byť tento i akýkoľvek iný štadión pod Tatrami dlhodobo udržateľný a v prevádzke, nemôže vytvárať straty a najmä kumulovať skrytý investičný dlh. Inak sa bude musieť z bezpečnostných dôvodov nútene zatvoriť, čo nikto nechce. V prípade domáceho stánku HOBA sme sa tomu po 2020 vyhli možno o rok, dva či tri. Po výstavbe novej tribúny prišlo k rekonštrukcii strojovne chladenia vrátane ľadovej plochy. Tá stála viac ako jeden milión eur a zrealizoval a uhradil ju STaRZ ako správca. Pri štadióne bolo tiež vybudované nové parkovisko, za ktoré hlavné mesto uhradilo 350 000 eur. Veľmi si vážime dlhodobú prácu klubu HOBA pod vedením Branislava Semančíka. Tešíme sa, že v tejto sezóne dorastenci získali s novou multimediálnou tabuľou či vymenenými rolbami historický prvýkrát Pohár Komisie mládeže SZĽH pre víťaza základnej časti Kaufland extraligy dorastu.”
Navyše je tu nariadenie de minimis, podľa ktorého nemôžete poskytnúť jednému IČO viac ako 300 000 eur ročne či už formou priamej dotácie alebo znížením nájmu. V opačnom prípade musíte kontaktovať Európsku komisiu, aby nešlo o nepovolenú štátnu pomoc?
“Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii otvára otázka veľmi vážnej témy pre celý ekosystém financovania nielen slovenského hokeja. Pravidlá EÚ ohľadom nepovolenej štátnej pomoci a zároveň vaše články popisujúce realitu financovania zimných štadiónov, na ktorú už upozorňujú aj mnohí hlavní kontrolóri miest. Tí jasne naznačujú možný rozpor s pravidlami štátnej pomoci pre nie jedno IČO, ale “jeden podnik”. Zodpovednosť zmeniť to majú cez vzájomnú spoluprácu všetci ľudia tvoriaci náš ekosystém. Čím skôr s postupnými zmenami začnú, tým budú bolieť menej ako prípadné pokuty a nanútené “revolučné” zmeny zo dňa na deň.”
Viac ako tri roky ste boli predsedom správnej rady Fondu na podporu športu (2020 – 2023). Tvrdíte, že zlomovým momentom pre sfunkčnenie mechanizmov podpory (aj hokejovej infraštruktúry) bol práve vznik Fondu na podporu športu?
“Túto inštitúciu sme rozbiehali v núdzovom stave bez sídla, pracovníkov a vlastne všetkého potrebného. Podarilo sa nám rozbehnúť fond, ktorý sa stal predvídateľným nástrojom podpory investícii štátu do športovej infraštruktúry. Čo sa roky iba odkladalo, sa cez prvé finančné príspevky poslané z fondu už od leta roku 2021 a prideľované cez súťaž podľa vopred známych pravidiel a aj nutné spolufinancovanie samospráv zrazu uskutočnilo. Fond ostal v danom období bez škandálov či kontroverzií. Počas tohto obdobia podporil finančnými príspevkami vo výške 88 miliónov eur modernizácie (výstavby skoro 300 športovísk po celom území SR v celkovej hodnote projektov zhruba 150 miliónov eur). Tie viac ako tri roky, počas ktorých som vykonával funkciu predsedu popri rodine s dvoma malými deťmi a civilnej práci ako riaditeľ STaRZ, boli maratónom. Ešte i po viac ako dvoch rokoch od núteného odchodu mi chýba potrebný odstup, lebo po takejto skúsenosti z vás jednoducho nenávratne ubudne. Spolu s kolegami som sadil stromy vediac, že v ich tieni si asi nikdy neoddýchnem a ich plody asi nikdy neochutnám.”
V roku 2024 podal STaRZ žiadosť o rekonštrukciu zimného štadióna v Dúbravke, no nakoniec vám nevyhoveli a fond uprednostnil projekt, ktorý získal menej bodov než ten váš. Aká je teda dôveryhodnosť tejto inštitúcie?
“Na základe hodnotenia nezávislej odbornej komisie získal náš projekt od FnPŠ spolu 64 bodov. Umiestnil sa v celkovom poradí na 12. mieste z 225 žiadostí oprávnených žiadateľov, na 1. mieste zo 101 žiadostí, ktorým správna rada FnPŠ v lete 2024 neschválila ich žiadosti z údajného dôvodu “vyčerpania alokácie”. Hoci posledná podporená žiadosť obce Dubovany získala iba – na rozdiel od projektu STaRZ – nie 64 bodov, ale 39 bodov, čo bolo o 25 bodov menej. V STaRZ sme tento projekt pripravovali mesiace a všetci sme to vnímali ako hrubý faul. Po doručení rozhodnutia fondu o neposkytnutí finančného príspevku na projekt, voči ktorému nebolo možné podať odvolanie, STaRZ ostala jediná možnosť: súdny prieskum tohto rozhodnutia. Nechceme sa s fondom súdiť. Chceme odstrániť rizikový stav statiky strešnej konštrukcie zimáku či stav plynových kotlov zohrievajúcich teplú vodu pre deti. V pláne máme vymeniť svetlá za úspornejšie.”
Takmer všetky mestá rekonštruujú a modernizujú najmä existujúcu športovú infraštruktúru, vybudovanú ešte v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Nové objekty sa stavajú len výnimočne. Výsledky v oblasti infraštruktúry financovanej z európskych štrukturálnych a investičných fondov sú pritom minimálne. Prečo sa tieto zdroje nevyužívajú? Kto v tomto prípade zlyháva?
“Prvým predpokladom pre riešenie tohto problému je podľa mňa uznanie nevyhnutnosti hradenia aspoň časti nákladov spojených s užívaním ľadu na štadiónoch. To potom vytvára predpoklad ich ekonomicky racionálnejšej prevádzky, vrátane prípravy nutných investícii a ich projektovej dokumentácie. Nehovorme, kto je vinný, ale kto a ako prispeje k tomu, aby sme sa inšpirovali po vzore už nemálo úspešných projektov spolufinancovaných nielen z Fondu na podporu športu. Ako napr. mesto Trenčín z Plánu obnovy. Znižovanie energetickej náročnosti štadiónov ostáva pre nemalé ceny energii veľkou spoločnou výzvou pre nás všetkých.”
Zoznam slovenských zimných štadiónov a ich náklady na prevádzku (11. až 20.miesto.) Ide o bežné náklady (energie, mzdy, materiál, služby). Mesiac apríl je myslený ako koniec play off.
11. V roku 1966 postavili zastrešený zimný štadión v Nitre. Odvtedy bol niekoľkokrát rekonštruovaný a modernizovaný. Vlastníkom Tipsport arény je mesto. Prevádzkovateľom je extraligový klub HK Nitra, s.r.o. Na hlavnej ploche (3 600 miest) je ľad deväť mesiacov (august – apríl). Na tréningovej ploche je ľad päť mesiacov (november – marec). V roku 2025 boli náklady na prevádzku arény viac ako 700 000 eur.
12. V roku 1977 postavili zastrešený zimný štadión v Martine. Odvtedy bol a stále je predmetom rekonštrukčných a modernizačných prác. Vlastníkom zimného štadióna je mesto. Prevádzkovateľom je Správa športových zariadení mesta Martin, príspevková organizácia mesta. Na štadióne (4 200 miest) je ľad deväť mesiacov (august – apríl). Na tréningovej ploche je ľad nepretržite dvanásť mesiacov. V roku 2024 boli náklady na prevádzku arény do 700 000 eur.
13. V roku 1975 zastrešili zimný štadión v Skalici. Odvtedy bol viackrát upravovaný alebo zmodernizovaný. Vlastníkom Max Arény je mesto. Prevádzkovateľom je spoločnosť Správa mestského majetku, s.r.o. Ide o stopercentnú dcérsku obchodnú spoločnosť mesta. Na štadióne (4 100 miest) je ľad deväť mesiacov (august – apríl). V roku 2026 sa predpokladajú náklady na prevádzku arény 693 000 eur.
14. V roku 1967 postavili zastrešený zimný štadión v Prešove. Odvtedy bol viackrát rekonštruovaný či zmodernizovaný. Vlastníkom štadióna je mesto. Prevádzkovateľom je mestská spoločnosť PREŠOV REAL, s.r.o. Ide o stopercentnú dcérsku obchodnú spoločnosť mesta. Na štadióne (3 580 miest) je ľad deväť mesiacov (august – apríl). V roku 2024 boli náklady na prevádzku arény 683 949 eur.
15. V roku 1989 postavili zastrešený zimný štadión v Dúbravke. Odvtedy bol niekoľkokrát zrekonštruovaný a zmodernizovaný, najmä v technickej a prevádzkovej oblasti. Vlastníkom štadióna je mesto. Prevádzkovateľom je príspevková organizácia STaRZ (Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta SR Bratislavy). Na štadióne (800 miest) je ľad desať mesiacov (august – máj). V roku 2025 boli náklady na prevádzku arény približne 650 000 eur.
16. V roku 1998 postavili zastrešený zimný štadión v Leviciach. Odvtedy bol upravovaný a modernizovaný. Vlastníkom štadióna je mesto. Prevádzkovateľom je Správa športových zariadení Levice, príspevková organizácia mesta. Na štadióne (2 286 miest) je ľad deväť mesiacov (august – apríl). V roku 2025 boli náklady na prevádzku arény v rozpätí 600 000 až 650 000 eur.
17. V roku 1982 zastrešili zimný štadión v Spišskej Novej Vsi. Odvtedy bol niekoľkokrát upravovaný či zmodernizovaný. Vlastníkom štadióna je mesto. Prevádzkovateľom je spoločnosť STEZ (správa telovýchovných zariadení), príspevková organizácia mesta. Na štadióne (4 300 miest) je ľad deväť mesiacov (august – apríl). V roku 2025 boli náklady na prevádzku arény 605 000 eur.
18. V roku 2009 otvorili zimný štadión v Brezne. Odvtedy prešiel rekonštrukčnými prácami, hlavne technického a prevádzkového charakteru. Vlastníkom štadióna Ladislava Horského je mesto. Prevádzkovateľom sú Technické služby Brezno, príspevková organizáciu mesta. Na štadióne (3 000 miest) je ľad osem mesiacov (august -marec). V roku 2025 boli náklady na prevádzku arény viac ako 600 000 eur.
19. V roku 1996 postavili zastrešený zimný štadión v Humennom. Odvtedy bol niekoľkokrát zrekonštruovaný a zmodernizovaný. Vlastníkom štadióna je mesto. Prevádzkovateľom je Správa rekreačných a športových zariadení Humenné (SRaŠZ), príspevková organizácia mesta. Na štadióne (3 200 miest) je ľad deväť mesiacov (august – apríl). V roku 2025 boli náklady na prevádzku arény 566 665 eur.
20. V roku 1991 zastrešili zimný štadión v Prievidzi. Odvtedy bol zrekonštruovaný a zmodernizovaný. Vlastníkom štadióna je mesto. Prevádzkovateľom sú Technické služby mesta Prievidza, s.r.o. Ide o stopercentnú dcérsku obchodnú spoločnosť mesta. Na štadióne (3 000 miest) je ľad deväť mesiacov (august – apríl). V roku 2024 boli náklady na prevádzku arény približne 535 000 eur.
