V Bratislave zabezpečuje správu, prevádzku a údržbu mestských športových, telovýchovných a rekreačných zariadení spoločnosť STaRZ. Táto príspevková organizácia má v Bratislave v gescii dva zimné štadióny: štadión Ondreja Nepelu a štadión na Harmincovej ulici. Riaditeľom STaRZ je už takmer šesť rokov Ladislav Križan (44 rokov), ktorý vyštudoval naraz dve vysoké školy. Na FTVŠ UK trénerstvo futbalu a učiteľstvo telesnej výchovy a právo na PF UK.
Začnime tým, čo je často predmetom diskusie. HC Slovan Bratislava (muži aj mládež) zaplatil v roku 2025 za využívanie najväčšej arény na Slovensku (Ondrej Nepela) sumu 907 266 eur. Slovan by rád túto sumu znižoval. Vy hovoríte, že je úplne primeraná a že nižšie už ísť nemôžete, lebo okrem iného si prenajíma rozľahlé priestory.
“Totálna rekonštrukcia štadióna pre potreby majstrovstiev sveta v hokeji 2011 znamenala najväčšiu verejnú investíciu na rekonštrukciu existujúcej i výstavby novej športovej infraštruktúry v histórii Slovenska. Okrem dotácie od štátu 40 miliónov eur, zaplatilo mesto Bratislava z vlastných zdrojov takmer 60 miliónov eur. Pritom posledných šesť miliónov z úveru splatilo až v roku 2018! HC Slovan Bratislava vďaka tomu využíva arénu s tromi ľadovými plochami a s diváckou kapacitou, akú nemá žiadny iný súper belasých. Ak má byť štadión dlhodobo udržateľný a v prevádzke, nemôže vytvárať straty. Dokonca percentuálny podiel na tržbách štadióna od HC SLOVAN (od a.s.+ o.z.) kontinuálne klesá. V 2024, kedy bol štadión Ondreja Nepelu po rokoch strát v čiernych číslach (aj po očistení o transfer mesta a odpisy), bol tento podiel necelých 25%.”
Vašou ústrednou myšlienkou je, že prax financovania hokeja by sa mala postupne začať meniť. Treba jasne povedať, že najväčším sponzorom Slovenského zväzu ľadového hokeja sú mestá a samosprávy. Drvivá väčšina zimných štadiónov produkuje už roky vysoké prevádzkové straty, ktoré dotujú státisícmi eur nie hokejové kluby, ale samotné mestá. Niektoré mestá dokonca ešte kritizujú za to, že hokej podporujú málo.
“Takúto kritiku považujem za veľmi jednostranný pohľad bez empatie, najmä keď zo strany štátu silnie tlak na udržateľné fungovanie samospráv. Najmä z dôvodu nesystémového znižovania príjmov samospráv, nových, finančne nekrytých úloh zadávaných štátom a pri zvyšujúcich sa inflačných tlakoch či cenách energií. Komplexná analýza financovania športu na Slovensku je dostupná na webe Učenej právnickej spoločnosti. Naviac odhalila možné závažné nezrovnalosti v alokácii prostriedkov ministerstvom pod vedením Rudolfa Huliaka v roku 2025, ktoré kritizoval i NKÚ. Zistenia naznačujú výrazné podhodnotenie povinných príspevkov uznanému športu, čím napr. SZĽH nedostal cca 1,7 milióna eur, ktoré mohol použiť v prospech mládežníckeho hokeja alebo štadiónov. Samosprávy, hokejové kluby a komunity okolo nich a Slovenský zväz ľadového hokeja majú i preto držať spolu a podporovať sa.”
V mojej analýze financovania hokeja vyšlo, že spomedzi 42 klubov, ktoré hrajú aspoň ligu mladších žiakov A, len päť klubov platí ročne za prenájom ľadu a priestorov viac ako 50 000 eur. Traja či štyria majú nižšie platby a všetci ostatní priznávajú, že dostávajú ľad a priestory zimného štadióna zadarmo. Vy však upozorňujete, že pojem „ľad zadarmo“ neexistuje. Niekto ho zaplatiť musí. Preto je veľa štadiónov pred rekonštrukciou a vznikajú investičné dlhy.
“Dlhodobým výsledkom tejto praxe je potom už nie skrytý, ale do očí bijúci investičný dlh na mnohých zimných štadiónoch. Ten je podľa mňa daný práve praxou využívania hodín ľadu na väčšine štadiónov “(skoro) zadarmo”. Tie totiž nie sú zadarmo. Naopak, platí sa za ne často tá najvyššia cena. A to v podobe odloženej nevyhnutnej údržby i potrebných investícii s cieľom ich dlhodobo udržateľnej prevádzky. Ale aby som bol správne pochopený. Plne podporujem, aby volení predstavitelia istej samosprávy poskytli hokejovým klubom dotácie v zmysle VZN istej samosprávy, ktorými tie následne uhradia aspoň časť nákladov spojených s využívaním ľadu na zimákoch. Bude to transparentné a čitateľné v účtovníctve samospráv i klubov, lebo to využívanie ľadu má svoju nemalú hodnotu. Mestá, ale najmä rodičia dnes mnohokrát nemajú prehľad o spôsobe fungovania a financovania klubov a takejto ich “skrytej” podpore samosprávami. Rodičia platia klubom tzv. členské príspevky v nezanedbateľnej výške, no nezriedka už nemôžu kontrolovať ich použite.”
Zaujala ma vaša myšlienka, že polovica zimných štadiónov na Slovensku môže byť pre únik čpavku extrémne nebezpečná pre život. Mnohé arény sú technologicky aj morálne zastarané, na hranici svojej životnosti z hľadiska bezpečnosti či požiarnej ochrany. Ich ďalšia rozsiahla rekonštrukcia a modernizácia nemusí byť ani hospodárna, ani efektívna, ani účelná. Ako teda riešiť túto náročnú situáciu, keď sa súkromný sektor do výstavby nových arén nehrnie a mestá či samosprávy na to nemajú financie?
“Čpavok je toxický a žieravý plyn a jeho prípadný únik na zimnom štadióne je mimoriadne vážna vec z pohľadu civilnej ochrany. Mnohí, ktorí dnes nesú zodpovednosť za prevádzku našich zimných štadiónov, znášajú riziko, že sú jednou nohou pre ich aktuálny technický stav permanentne takpovediac “v kriminále”. Predstava, že zimné štadióny ako verejná občianska vybavenosť bude investične i prevádzkovo financovaná iba z vlastných príjmov samosprávy, je totiž nemožná. Dôvodom je trend bývania nie priamo v krajských či okresných mestách, kde zimáky sú, ale v ich prímestských či vidieckych vzdialenejších oblastiach popri dennodennom dochádzaní do nich, do školy či do práce. Nie je preto spravodlivé očakávať, že iba krajské či okresné mestá, dokážu zvládať nielen výstavbu nových, ale najmä následnú prevádzku kvôli nákladom na energie finančne veľmi náročných športovísk, ako sú napr. plavárne či zimné štadióny. Tie totiž slúžia nielen pre vlastných obyvateľov mesta, ale často i pre obyvateľov okolitých dedín či celého kraja.”
Ročné náklady na prevádzku arény v Poprad sú viac ako jeden milión eur (foto: facebook klubu).
Zoznam desiatich slovenských zimných štadiónov s najvyššími nákladmi na prevádzku. Ide o bežné náklady (energie, mzdy, materiál, služby) Apríl je myslený koniec play off.
1. V roku 1952 zastrešili zimný štadión Ondreja Nepelu v Bratislave. V roku 2010 bol kompletne prestavaný. Vlastníkom štadióna je mesto. Prevádzkovateľom je príspevková organizácia STaRZ (Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta SR Bratislavy). Na hlavnej ploche (10 055 miest) je ľad osem mesiacov (koniec augusta – apríl). Na dvoch tréningových plochách je ľad desať mesiacov (koniec júla – máj). V roku 2025 boli náklady na prevádzku arény približne 3 500 000 eur.
2. V roku 2006 dokončili Steel Arénu v Košiciach. V roku 2011 otvorili vedľajšiu tréningovú plochu. Vlastníkom štadióna je občianske združenie Košická aréna. Prevádzkovateľom je taktiež Košická aréna o.z. Na hlavnej ploche (8 347 miest) je ľad osem mesiacov (september – apríl). Na tréningovej ploche je ľad nepretržite dvanásť mesiacov. V roku 2025 boli náklady na prevádzku arény približne 2 700 000 eur.
3. V roku 1966 zastrešili zimný štadión v Banskej Bystrici. Odvtedy bol niekoľkokrát výrazne zrekonštruovaný. Vlastníkom Tipsport arény je mesto. Prevádzkovateľom je spoločnosť MBB a.s. Ide o stopercentnú dcérsku obchodnú spoločnosť mesta. V hlavnej ploche (3 016 miest) je ľad deväť mesiacov (august – apríl). Na tréningovej ploche je ľad nepretržite dvanásť mesiacov. V roku 2025 boli náklady na prevádzku arény 1 450 000 eur.
4. V roku 1961 postavili zastrešený zimný štadión v Žiline. Odvtedy bol niekoľkokrát rekonštruovaný a modernizovaný. Vlastníkom Niké arény je mesto. Prevádzkovateľom je Správa športových zariadení mesta Žilina, s.r.o. Ide o stopercentnú dcérsku obchodnú spoločnosť mesta. Na hlavnej ploche (5 200 miest) je ľad deväť mesiacov (august – apríl). Na tréningovej ploche je ľad sedem mesiacov (september – koniec marca). V roku 2024 boli náklady na prevádzku arény 1 228 000 eur.
5. V 1973 postavili zastrešený zimný štadión v Poprade. Odvtedy bol niekoľkokrát výrazne zrekonštruovaný a upravovaný. Vlastníkom i prevádzkovateľom štadióna je mesto Poprad. Na hlavnej ploche (4 233 miest) je ľad deväť mesiacov (august – apríl). Na tréningovej ploche je ľad nepretržite dvanásť mesiacov. V roku 2024 boli náklady na prevádzku arény 1 063 507 eur.
6. V roku 1982 postavili zastrešený zimný štadión v Ružinove. Odvtedy bol opakovane upravovaný a rekonštruovaný. Vlastníkom štadióna Vladimíra Dzurillu je mesto Bratislava. Prevádzkovateľom je Ružinovský športový klub, príspevková organizácia mestskej časti. Na hlavnej ploche (3 500 miest) je ľad deväť mesiacov (august – apríl). Na tréningovej ploche je ľad nepretržite dvanásť mesiacov. V roku 2025 boli náklady na prevádzku arény približne 1 000 000 eur.
7. V roku 1980 postavili zastrešený zimný štadión v Trnave. Odvtedy bol niekoľkokrát upravovaný a modernizovaný, hlavne v technickom ohľade (chladenie ľadu). Vlastníkom štadióna je mesto. Prevádzkovateľom je Správa majetku mesta Trnava, príspevková organizácia mesta. Na hlavnej ploche (3 800 miest) je ľad desať mesiacov (júl – apríl). Na tréningovej ploche je ľad šesť mesiacov (október – marec). V roku 2024 boli náklady na prevádzku arény 870 000 eur.
8. V roku 1977 zastrešili zimný štadión v Trenčíne. Odvtedy prešiel niekoľkokrát rozsiahlou rekonštrukciou. Vlastníkom štadióna Pavla Demitru je mesto. Prevádzkovateľom je Mestské hospodárstvo a správa lesov, príspevková organizácia mesta. Na štadióne (6 150 miest) je ľad deväť mesiacov (august – apríl). V roku 2024 boli náklady na prevádzku arény 725 000 eur.
9. V roku 1976 zastrešili zimný štadión vo Zvolene. Odvtedy bol niekoľkokrát upravovaný a obnovovaný. Vlastníkom TiposBet arény je mesto. Prevádzkovateľom je Lesný podnik mesta Zvolen, s.r.o. Ide o stopercentnú dcérsku obchodnú spoločnosť mesta. Na hlavnej ploche (5 345 miest) je ľad nepretržite dvanásť mesiacov. Na tréningovej ploche je ľad osem mesiacov (koniec augusta – apríl). V roku 2025 boli náklady na prevádzku arény 720 000 eur.
10. V roku 1978 zastrešili zimný štadión v Michalovciach. Odvtedy bol niekoľkokrát zrekonštruovaný a dobudovaný. Vlastníkom i prevádzkovateľom TiposBet arény je mesto. Na štadióne (3 800 miest) je ľad deväť mesiacov (august – apríl). Mesto má predschválených päť miliónov eur na výstavbu vedľajšej tréningovej haly. V roku 2024 boli náklady na prevádzku arény 711 492 eur.
