Prvý rok Šatana vo funkcii prezidenta zväzu? Jedno veľké sklamanie

V posledný júnový deň roku 2017 sa konala na pôde hokejového zväzu významná tlačová konferencia. Čelní predstavitelia federácie oficiálne oznámili príchod Miroslav Šatana do pozície generálneho manažéra. A bývalý špičkový útočník začal s gurážou. „Vyhlasujem amnestiu na udalosti, ktoré sa stali v uplynulom období. Vyzývam všetkých zainteresovaných na vzájomnú spoluprácu.“ Páni, to je začiatok! Žeby slovenský hokej po rokoch tápania opäť našiel správny smer? Keď bude mať Šatan aj v kancelárii na Trnavskej ceste 27/B podobný ťah na bránu, ako mal pri strieľaní dôležitých gólov, máme sa na čo tešiť. 

Avšak po troch rokoch pôsobenia na zväze a hlavne po jedenástich mesiacoch vo funkcii prezidenta hnutia je Šatanova gloriola národného hrdinu výrazne naštrbená. 

Pričom nástup do najvyššej pozície mal majiteľ štyroch medailí z MS sľubný. „Prejdem všetky kluby a pozriem sa na ich problémy.“ Nikomu vtedy nenapadlo, že toto vynaložené úsilie bude na dlhé obdobie jedným z mála pozitívnych činov 45-ročného funkcionára. 

Už voľba nového šéfa SZĽH v júni 2019 bola neštandarná. Bývalý šéf hnutia Martin Kohút tajil svoj odchod zo scény do poslednej chvíle, čím prípravu potencionálneho nástupcu výrazne zhoršil. Tri týždne pred výročným snemom sa (ne)kanditúra nikde v kultivovanom svete neoznamuje. Ale odkiaľ by to IT manažér Kohút vedel, keď sa vo vyspelom hokejom svete nikdy nepohyboval? 

Martin Kohút, Miroslav Valíček a spol. však veľmi dobre vedeli, že ak má zväz pokračovať v nastolenom trende (premena občianskeho združenia na akciovú spoločnosť) je nevyhnutné, aby na čele komunity zostal niekto z „ich ľudí“. A nikto zaujímavejší a pre verejnosť prijateľnejší ako sám Miroslav Šatan sa v okruhu kandidátov nenachádzal. 

To, že Šatan bol do vrcholnej funkcie “dotlačený” inými osobami naznačuje jeho vyjadrenie pre Ticketportal TV koncom augusta 2019.„Mojím cieľom je mať reprezentatívnu funkciu, nie manažérsku. O pracovný výkon a dennú operatívu sa musia postarať iní ľudia.“ Svetom ošľahaný rodák z Topoľčian však veľmi dobre vie, že takto žiadna úspešná firma (organizácia, združenie) nemôže fungovať. Na vrchole pyramídy vždy musí byť niekto, kto udáva smer a rozdáva pokyny. 

Bezvládie na zväze a slabosť Šatana dokonale vystihuje udalosť spred dvoch mesiacov. Zainteresovaní najprv naznačili, že majstrovský titul v predčasne ukončenej sezóne neudelia nikomu. Na druhý deň Ligová rada SZĽH rozhodla, že zlaté medaily poputujú do Banskej Bystrice. O dva a pol týždňa neskôr však “baranom” Pohár Vladimíra Dzurillu odobrali. Vtedy prezident federácie poskytol toto vyjadrenie. „Čakali sme deväťnásť dní, lebo sme verili, že Banskobystričania pohár sami vrátia. A mimochodom, ja som s udelením titulu od začiatku nesúhlasil.“ To si naozaj majster sveta z Göteborgu myslel, že víťaz základnej časti sám vráti pohár? A prečo by to robil? „Ligovú radu má riadiť Šatan a nemôže sa vyhovárať, že sa deje niečo pomimo neho. Bez jeho vedomia tento orgán nemôže ani len zasadať. To je neprípustné! Darmo vypisuje nezmysly, že sa hlasovania nezúčastnil, že bol proti udeleniu titulu. Aký tam má potom na zväze poriadok? Počkal si, aká bude odozva ľudí, a potom došiel s oneskoreným vyjadrením,“ vraví nemenovaný funkcionár. 

A nebolo to jediné Šatanovo pomýlené vyjadrenie za uplynulých jedenásť mesiacov. Akoby žil úplne inde alebo účelovo zavádzal, aby urobil priestor pre biznis SZĽH. 

1. „Máme obrovské množstvo hráčov, ktorí v stredoškolskom veku odchádzajú do zahraničia, pretože (zatiaľ) nemáme hokejové akadémie. Prostredníctvom ich chceme ponúknuť spojenie vzdelania a hokejovej prípravy, aby tínedžeri nemuseli hľadať iné možnosti v zahraničí.“ Skutočnosť je však taká, že slovenské talenty v žiadnom prípade neodchádzajú z dôvodu, že nevedia v domácich podmienkach spojiť učenie s hraním. Keby sa to ľudia zo zväzu mládencov spýtali, nemuseli by stavať sedem akadémii za štrnásť miliónov eur. 

2. „Každá vyspelá hokejová krajina disponuje pätnástimi až dvadsiatimi akadémiami.” Realita je taká, že jedine Švédi a Česi sa pohybujú v týchto cifrách. Všetky ostatné najlepšie krajiny sveta (Kanada, USA, Fínsko, Rusko, Švajčiarsko a Nemecko) majú počet akadémii v rozpätí od čísla nula do štyri. 

Oveľa nepríjemnejšie ako nepresné vyjadrenia je však to, že aj počas Šatanovho vládnutia zväz pokračuje v praktikách (kšeftoch), ktoré do hokejového prostredia zaviedol biznismen Martin Kohút. 

1. V marci 2018 (Kohútova éra) kúpila federácia za dva milióny eur šesťdesiattri kamier (cena jednej približne 32 tisíc eur) do takmer všetkých zimných štadiónov na Slovensku (tzv. centrálny systém pre rozvoj a podporu tréningového procesu mládeže). „Toto pomôže slovenskému hokeju? Pri malých deťoch potrebujem príspevky na korčule, hokejky a hlavne platených trénerov. Nie kameru!” hnevá sa jeden z manažérov mládežníckeho klubu. 

2. Začiatkom marca 2020 kúpil SZĽH trinásťttisíc hokejok pre kadetov, dorastencov a juniorov za 2,8 milióna eur. Cena jednej hokejky vychádza na 210 eur! „Podľa dostupných informácií Šatan bol v komisii, ktorá ponuky vyhodnocovala. Ak ale o týchto nákupoch nevie, tak je to zlé. Keď však o týchto kšeftoch vie a drží na nimi ochrannú ruku, je to nehoráznosť. V živote by som si nemyslel, že za jeho panovania sa budú diať takéto veci,” hovorí ďalší zdroj. 

3. A zdá sa, že v nezmyselných investíciách bude Slovenský zväz ľadového hokeja pokračovať aj naďalej. Na rade je výstavba viac ako desiatich nízkonákladových štadiónov v menších mestách a obciach pri rozmeroch klziska 40 krát 20 metrov. 

Prvú tretinu svojho volebného mandátu má víťaz Stanleyho pohára 2009 za sebou (zvolený do roku 2022). Pokiaľ sa výrazne nezlepší, zostane jeho úradovanie približne v jednej priamke so štyrmi predchodcami, ktorí boli v najvyššom kresle viac ako jeden rok (Mitošinka, Široký, Nemeček, Kohút). A to nikto neočakával.