Oravská hviezdička Juraj Pekarčík začína žiariť pod vrchom Zobor

Juraj Pekarčík

A zase tá Nitra. Dvojici Miroslav Kováčik a Tomáš Chrenko sa podaril ďalší vydarený prestup. Pod Zobor získali oravského útočníka Juraja Pekarčíka. Čerstvo šestnásťročný, už teraz 184 centimetrov vysoký a 80 kilogramov vážiaci býk, chytil parádnu fazónu. V posledných piatich dueloch juniorskej extraligy zaznamenal jedenásť kanadských bodov. “V Nitre mám vynikajúce podmienky na rast. Trénujem štyrikrát denne, spolu venujem hokeju sedem-až osem hodín,” hovorí ambiciózny rodák z Trstenej. (na foto Miroslava Slávika vpravo).

Tak ako každého mladého hokejistu, spýtam sa aj vás. Cesta k najrýchlejšiemu športu zemegule?

“K hokeju ma priviedol môj starší brat Martin. On sa mu aktívne venoval a vďaka nemu som sa ako šesťročný dostal do kontaktu s týmto krásnym športom. Môj rodný klub je HK Altis Orava, v ktorom som trénoval do svojich štrnástich rokov. Odtiaľ som v uplynulom lete prešiel do HK Nitra, ktorá je mojím súčasným pôsobiskom. Veľmi ma teší, že som dostal ponuku práve od tohto oddielu s takými vynikajúcimi podmienkami pre môj hráčsky rast.”

Narodili ste sa v Trstenej a hokej ste začali hrať ako šesťročný v klube Altis Orava, ktorý sídli v Námestove. Medzi týmito dvoma mestami je vzdialenosť dvadsať kilometrov, pričom cesta autobusom trvá tridsať minút. Ako ste riešili dochádzanie až do minulej sezóny?

“Prvých sedem sezón ma na tréningy vozieval môj dedo. Neskôr ho nahradili rodičia mojich spoluhráčov, s ktorými sme sa striedali. Keď som od dvanástich rokov začal hrať zápasy za Martin a keď sme cez víkend hrali domáce stretnutia v tomto meste, tak ma vozila mama a sledovala každý jeden duel. Za to som jej vďačný.”

Od dvanástich do pätnástich rokov sa vo vašom živote opakoval ten istý hokejový scenár. Nastupovali ste striedavo za materský Altis i za Martin, ktorý hral dva roky vyššie žiacke súťaže ako Orava. No cesta z rodnej Trstenej do Martina je dobrých osemdesiat kilometrov. Váš nitriansky spoluhráč Adam Sýkora v podobnom veku tri roky vstával o 5:40, bežal na vlak do Nitry, nasledovala škola, tréning a cesta vlakom späť do Piešťan. Ako toto celé prebiehalo u vás a ako sa v celom procese angažovali rodičia?

“U mňa to až také náročné nebolo. Ja som na rozdiel do Adama Sýkoru za Martin hrával len zápasy. Všetky tréningy som absolvoval na Orave.”

Sezónu 2020/21 doslova zničil COVID-19. Vy ste za kadetov Altis zvládli len tri zápasy, v ktorých ste strelili deväť gólov. Ako ste po psychickej a kondičnej stránke prežívali celý nešťastný ročník? Trénovali ste individuálne?

“Popravde, bolo mi ľúto, že sa sezóna predčasne skončila, no na druhej strane som si naplno uvedomil, že chcem na sebe ešte viac pracovať a zdokonaľovať sa. Po psychickej stránke ma prerušenie kolektívnych tréningov a zápasov nijako nezasiahlo. Makal som sám.”

Už niekoľko rokov pracuje na severe krajiny Michal Jurík, absolvent Fakulty telesnej výchovy a športu v Bratislave, ktorý dávnejšie trénoval v Banskej Bystrici, Martine a Trnave. V čom vám pomohol tento kouč, ktorý v súčasnosti vedie ôsmakov Altis Orava?

“Tréner Michal Jurík výrazne prispel k môjmu rozvoju. Či už to bolo po hokejovej stránke, alebo tej do života. Čo sa týka hokeja, veľmi mi pomohol v korčuliarskom prejave, a taktiež vo vyhodnocovaní situácií na ľade. Tiež by som chcel vyzdvihnúť kouča Mariána Brúsila, ktorý do mňa vštepoval spolu s generálnym manažérom Jánom Jaškom hokejové základy a išli mi príkladom.”

Organizácia Altis má jednu veľkú výhodu (podmienky na trénovanie) a jednu veľkú nevýhodu. Klub nemá dorast ani juniorov, lebo na Hornej Orave (teda v Námestove) je len jedno gymnázium a jedna odborná stredná škola. Preto všetci šikovní hráči odchádzajú po skončení základnej školy do väčších miest. Údajne ste mali aj iné ponuky ako z Nitry. Môžete konkretizovať, odkiaľ boli a prečo ste sa rozhodli prestúpiť do klubu, ktorý príkladne pracuje s mládežou?

“Mal som ponuky z iných kútov Slovenska a taktiež z fínskej najvyššej súťaže do osemnásť rokov. Ja som však chcel zostať na Slovensku, preto som prijal ponuku Corgoňov.”

Manažment Nitry podporí tých najtalentovanejších hokejistov výstrojom alebo príspevkom na bývanie a stravu. Máte ešte lepšie podmienky na hokejový vývoj tým, že o vás mali záujem viaceré oddiely?

“V Nitre mám vynikajúce podmienky pre svoj rast. Klub mi poskytuje výstroj a všetko, čo potrebujem v súvislosti s hokejom. Ubytovanie a stravu na internáte mi hradím mama. Je to tu celé na veľmi vysokej úrovni.”

Niekde ste sa vyjadrili, že vám bude chýbať vynikajúca hráčska kabína v Námestove. Ako zvládate prvé dva mesiace mimo domu v 230 kilometrov vzdialenom meste pod vrchom Zobor?

“Zatiaľ veľmi dobre. Chalani sú vskutku príjemní, prijali ma medzi seba do partie a cítim sa tu výborne.”

Študujete na Spojenej škole na Slančíkovej ulici (1,5 kilometra od arény), kam patrí aj športová škola s tromi odbormi (gymnázium, manažment, digitalizácia v športe)? Tento komplex je veľmi dobre vybavený. Zahŕňa internát so stravou, dve posilňovne, bazén, veľkú regeneračnú linku, dve telocvične, vonkajšie ihriská a dokončuje sa tartanová dráha. Chýba len zimný štadión, ktorý tam však do roku 2023 zrejme bude stáť. Dajú sa podmienky v areáli porovnať s tými na Orave? 

“Táto škola je vynikajúco vybavená a poskytuje veľmi veľa možností. Na Orave som navštevoval základnú školu, čiže tam neboli také podmienky, aké sú práve tu.”

HK Altis Orava má na Slovensku najlepšie podmienky na rozvoj hokejistov. Vo vnútri športového komplexu je telocvičňa so všetkými pomôckami a na hornom poschodí plne vybavená posilňovňa aj so stacionárnymi bicyklami. Ako jeden z mála slovenských klubov využívajú Oravci skatemill. Vonku je strelnica a crosfitové rebriny. Na multifunkčnom ihrisku sa dá hrať futbal, tenis i basketbal. K tomu všetkému dvadsaťmetrový bazén s vyhrievanou vodou (dá sa kúpať aj v septembri).  V interiéri je wellness s fínskou a suchou saunou, ľadový bazén a malý krytý bazén. Čo z toho ste najviac využili počas desiatich rokov v oddieli a čo vám najviac pomohlo v individuálnom rozvoji?

“Pravdupovediac, nemohli sme využívať vnútorný bazén ani sauny, z čoho som bol dosť sklamaný. Ale čo sa týka ostatných vecí, ako je posilňovňa, vonkajšia strelnica či hrazdy, tie som využíval neúrekom. V Nitre je to celé trošku iné. Na zimnom štadióne mám k dispozícií posilňovňu, vedľajšiu ľadovú plochu a to sa snažím, čo najviac využívať. V školskom internáte máme k dispozícií bazén a sauny.”

Úspešný švajčiarsky agent s českými koreňmi Jaroslav Tuma, tvrdí, že svojim klientom sa snaží vštepiť, že pokiaľ sa chcú stať profesionálmi, musia denne šesť až osem hodín odovzdať hokeju (strečing, gymnastika, atď…). Koľko hodín denne venujte vy tomuto dynamickému športu?

“Trénujem štyrikrát denne. Jedenkrát na ľade. Raz na suchu, kam patrí posilňovňa, výbeh, streľba a strečing. Keď sa toto všetko spočíta, tak tých sedem-osem hodín denne hokeju určite dávam.”

Na svoj vek máte výbornú postavu, dobre korčuľujete, viete ísť do kombinácie a ste technicky na úrovni. Na čom potrebujete ešte popracovať?

“Určite na zakončení útočných akcií a, samozrejme, na zdokonaľovaní ostatných schopností.”

Pri akej činnosti si najlepšie odpočiniete?

“Veľmi rád pri ktoromkoľvek inom športe. Či už je to tenis, futbal, basketbal a iné.”

Ak sa nemýlim, tak ste ešte neboli ani na jednom zraze mládežníckej reprezentácie. To sa týkalo hlavne pätnástky v sezóne 2019/20. V minulom ročníku ste patrili do šestnástky, ale takmer všetky zrazy sa pre pandémiu zrušili.  Tento rok patríte do sedemnástky. Dostanete pozvánku v sezóne 2021/22?

“Veľmi by ma potešilo, keby už konečne prišla.”

Zanechať komentár