Od modrej čiary priamo do brány, na obrancov sťahovačka, brankárovi medzi betóny – Filip Mešár

Filip Mešár 1

Tento chlapec sa azda nemohol narodiť na Slovensku. A ak aj áno, tak musel byť v Severnej Amerike na stáži. Mnohí slovenskí reprezentanti končia svoje útočné akcie v rohoch klziska, no Filip Mešára (17 r.) trieli priamo do bránky. Zdravo sebavedomý, ale nie namyslený popradský tínedžer si dáva pred draftovou sezónou dva imperatívy: “Zlepšiť razanciu streľby a zosilnieť.” (zdroj foto: facebook Poprad).

Pred desiatimi dňami (6. mája) skončila extraligová sezóna. Mediálne povinnosti vyplývajúce z úspechu kamzíkov (striebro) ešte stále pretrvávajú?

„Prvý týždeň toho bolo najviac, teraz ich už je menej. S rozhovormi problém nemám, ak nemám čas ihneď, dohodneme sa s médiami na inom termíne. A napr. akcie ako stretnutie s primátorom mesta sú fajn. Ako mančaft si v pokoji sadneme, to mám celkom rád.“

Sezónu 2020/21 ste začali 1. septembra na Tatranskom pohári proti Slovanu Bratislava a ukončili ste ju 6. mája vo finále Tipos extraligy proti Zvolenu. Vaše hodnotenie týchto ôsmich mesiacov?

„V lete by mi vôbec nenapadlo, že by som mohol odohrať toľko zápasov. A to aj pre kritickú situáciu s koronavírusom. Dnes som nesmierne rád, že sa uskutočnili všetky plánované extraligové duely. Zvládol som najviac stretnutí vo svojom živote, a to ma určite posunie vpred.“

Nakoniec ste odkorčuľovali takmer šesťdesiat stretnutí. Mali ste na konci vybité baterky?

„Môžem povedať, že som mal dosť energie aj počas play off. Avšak najnáročnejšie chvíle nastali, keď sa vo vyraďovačke hrali zápasy každý druhý deň (od piateho duelu vyššie). To nebolo jednoduché a vtedy som pocítil únavu.”

Každý hokejista sveta, možno len s výnimkou Connora McDavida, prechádza v sezóne výkonnostnými krivkami, tobôž mladý hráč, ktorý začína medzi mužmi. Prešli ste vážnou fyzickou krízou?

„Mám ju každý ročník a trvá šesť-sedem zápasov. Najťažšie nohy som mal, keď som prišiel z MS juniorov (5. január). Trvalo mi niekoľko duelov, kým som sa adaptoval, celkovo útlm trval asi dva týždne. Potom som sa do dostal do tempa a pomaly zlepšoval.”

V ktorej časti ročníka ste boli vo výkonnostnom laufe?

„Pred play off a na hneď jeho začiatku. Počas štvrťfinále s Detvou a v semifinále s Michalovcami som sa na ľade cítil veľmi dobre, určite najlepšie v sezóne.“

Mali ste impozantný vstup do najvyššej súťaže, keď ste sa ihneď uviedli gólom. Ale potom vám na pätnásť duelov zvlhol pušný prach. Neboli ste z tohto frustrovaný?

„Určite áno. Už len z toho dôvodu, že takýto vydarený začiatok som nečakal, prekvapil ma. Ale potom, akoby sa odo mňa odklonilo strelecké šťastie. Nechcel mi do siete padnúť žiadny puk a ani prihrávka. Snažil som sa na to celé nemyslieť a hrať čo najlepšie. Keďže mi nepadalo do bránky, aspoň som viac dohrával osobné súboje. Ale potom sa to celé rozbehlo a celkovo som spokojný.“

Ako dlho budete po náročnej sezóne odpočívať a kedy začneme trénovať na nový ročník?

„Už týždeň regenerujem a ešte jeden týždeň si dám voľno. Potom budem prvý týždeň pracovať individuálne a následne by sa mala rozbehnúť kolektívna letná príprava áčka Popradu.”

Spolupracujete s kondičným trénerom?

„Môj hráčsky zástupca Marcel Sakáč mi odporučil kondičného trénera Milana Bališa, ktorý mi posiela tréningy vhodné na môj rozvoj. Venujem sa tomu vo voľnom čase.“

12. február 2021 si v prípravnom stretnutí v Piešťanoch zmerala sily reprezentácia Slovenska a Česka do osemnásť rokov. Domáci vyhrali 5:4 a vy ste zaznamenali tri góly a asistenciu. Životný zápas?

„Asi áno, lebo na reprezentačnej scéne sa mi viac-menej nedarí. Týmto zápasom som azda definitívne prelomil smolu. V pohode som bol asi aj preto, že v tom čase som už nastupoval za Poprad v extralige a mal som väčšie sebavedomie. Na ľade som sa cítil veľmi dobre a na hokejke som mal istotu.“

Žijete v Spišskej Belej a s hokejom ste začínali ako šesťročný v neďalekom Kežmarku. Od tretej triedy však pôsobíte v Poprade a od piatej triedy ste navštevovali tamojšiu základnú športovú školu. Ako ste to mali s dochádzaním?

„Bolo to náročné, lebo vzdialenosť medzi mestami je 25 kilometrov. Každé ráno o šiestej som cestoval autobusom. Mali sme dva tréningy denne, jeden ráno a druhý podvečer. Po škole pred druhým tréningom sa mi neoplatilo ísť domov, a tak sme si so spoluhráčmi išli zastrieľať, zacvičiť, alebo len tak sadnúť do mesta. Domov som prišiel až okolo ôsmej večer. Nebolo to vôbec jednoduché, ale nejako som to musel zvládnuť.”

Teraz máte sedemnásť rokov a vodičský preukaz ešte nevlastníte. Cestovný kolobeh trvá dodnes, nie?

„S tým rozdielom, že tréning áčka začína ráno o deviatej a celý proces končí o jednej poobede. Domov ma zoberie niekto z rodiny alebo kamarát, ktorému končí šichta o tretej.“

Vaša kariéra sa zatiaľ vyvíja ideálne. V sezóne 2017/18 ste pôsobili v kategórii kadetov (bilancia 41 zápasov a 49 bodov). V ročníku 2018/19 v doraste (52 duelov a 50 bodov). V sezóne 2019/20 v juniorke (41 zápasov a 50 bodov). A v nedávno skončenom ročníku v áčku kamzíkov (51 duelov a 18 bodov). Musíte pochváliť manažment kamzíkov, že zatiaľ plánujú váš hokejový život optimálne?

„Stopercentne, bez podpory klubu, by som nebol tam, kde som. A jednu osobnosť chcem vyzdvihnúť do popredia. Kouč Jozef Skokan ma viedol od siedmej triedy až do juniorky. Som mu nesmierne vďačný, že každý rok ma potiahol o stupeň vyššie a dal mi možnosť nastupovať proti starším protihráčom. Vďaka tomu som sa ľahšie adaptoval na vyspelejší hokej. A ktorý prechod bol najnáročnejší? Asi teraz z juniorky k mužom.”

Vašimi najobľúbenejšími doplnkovými športami sú futbal, hokejbal a extrémny beh na desať kilometrov cez rôzne prekážky. Neupozorňujú vás kouči kamzíkov, že pri ňom existuje riziko zranenia, resp., že to nie je ideálny prostriedok na rozvoj výbušnosti?

„Už viackrát mi tréneri prízvukovali, že si mám dať pozor a hlavne sa nezraniť, lebo zdravie je prvoradé. Ale ja som typ človeka, ktorý musí stále niečo robiť, neviem oddychovať. Robím to, na čo mám práve chuť a čo ma baví. Väčšinou si voľnejší čas v lete spríjemňujem takýmito súťažami a celé to beriem na vlastné triko. Táto akcia sa koná raz do roka, a hoci viem, že sa o mňa nadriadení boja, musia to nejako zvládnuť, lebo ma to veľmi baví.”

Na prelome rokov ste boli v zostave Slovenska na majstrovstvách sveta juniorov v Kanade. S piatich možných duelov ste odohrali dva. Aký bol pre vás tento turnaj?

„Pred sezónou nad ním vôbec nerozmýšľam. Prekvapilo ma, že ma nominovali na kemp do Zvolena. Tam sa mi celkom darilo, a preto ma potešila nominácia na šampionát. Bolo to pre mňa niečo nové a výborná skúsenosť. Rýchlejší hokej som dovtedy nezažil. Nastúpil som proti Fínsku a Švajčiarsku, a hlavne severania bolo korčuliarsky niekdy inde. Uvidel som veľmi dopodrobna, kde mám nedostatky a na čom mám pracovať.“

V čom sa potrebujete zlepšiť, aby ste sa stali špičkovým útočníkom? Vaše individuálne či kombinačné schopnosti v útočnej tretine sú už teraz takmer bezchybné.

“Mojím najväčším nedostatkom je málo razantná streľba zápästím, príp. príklepom, na tomto musím popracovať. A takisto potrebujem zosilnieť, lebo moja postava ešte nespĺňa parametre na mužský hokej. Tento hendikep sa zatiaľ snažím vyrovnať šikovnosťou a obratnosťou.”

Kde študujte?

„Som druhák na športovom gymnázium na Kukučínovej ulici v Poprade.”

Vašou najobľúbenejšou pasívnou činnosťou je spánok. Mali ste ho dostatok počas náročného ročníka?

„Túto sezónu ho bolo dosť. Vždy poobede som si hodinu pospal. Ale keď som bol menší, mal som ho nedostatok, lebo som skoro vstával a neskoro chodil domov. Dá sa povedať, že to teraz celé trochu dobieham (úsmev).“

Leave a comment