Šampión s Duklou Trenčín z roku 2004 zostal vo svojom fachu. Bývalý brankár Miroslav Hála (46 r.) sa na rozdiel od niektorých kolegov, ktorých motivuje vyššie finančné ohodnotenie v práci s profesionálmi venuje deťom. “Veľmi ma to baví a nie som náročný na peniaze.” Rodák z Trenčína, ktorý dekádu chytal v extralige, má okrem mládeže dobrý prehľad aj o vrcholovom hokeji. “Chytanie sa rýchlo vyvíja. Brankári každý rok niečo nové vymyslia, a buď sa to ujme alebo nie. Potom zase prídu s niečím novým hráči. Je to neustály kolobeh,” pokračuje príjemný chlapík, ktorý má vlastnú akadémiu, a ako tréner pracuje v Trenčíne, Púchove a Trnave. Čo slovenská hokejová reprezentácia? “Nepracuje sa zle. Otázka je, či dokážeme na veľké turnaje nájsť v správnej chvíli tú správnu osobu do bránkoviska,” myslí si otec dvoch športujúcich dievčat. (titulné foto: iihf.com)
Aký je dnes ideálny prototyp hokejového brankára?
“Medzi ľudmi sa traduje, že najlepší bude, keď bude mať dva metre. Ideálna je kombinácia výšky s gymnastickou koordináciou pohybu. Hokej sa veľmi vyvíja do rýchlosti, nestačí vám prvotná veľkosť tela. Strelci sú dnes tak dobre vybavení, že cez stred ihriska dostanú rýchlu prihrávku, a zakončujú bomby z prvej. Tam sa veľký zavalitý brankár ťažko dostane. Sergej Bobrovskij, brankár Floridy Panthers (víťaz Stanleyho pohára) je špičkový atlét, naopak Stuart Skinner, brankár Edmontonu Oilers (finalista), nie až taký pohyblivý. Krátkodobý turnaji (MS, ZOH) asi vyhráte aj s menším gólmanom. Ale pokiaľ chcete uspieť v dlhodobej súťaži, tam je dobré mať vyššieho strážcu svätyne. Mám radosť, že stále sa presadzujú aj nižší a veľmi rýchly gólmani. Taký je Juuse Saros v Nashville Predators alebo Dustin Wolf v Calgary Flames.”
V Miláne a Cortine d’Ampezzo začnú o šesť mesiacov Zimné olympijské hry 2026 a slovenská reprezentácia bude pri tom. Ktorých troch brankárov by ste zobrali do Talianska?
“To je predčasné hovoriť. Urobíte hokejové leto, kde budete mať šesť brankárov a dvaja sa vám budú veľmi páčiť. Potom začne nová sezóna a začne sa dariť iným dvom borcom. Neviem dnes povedať, kto áno a kto nie. Samozrejme, nejaká hierarchia je a mená ovládam, ale nepoviem, ktorí traja brankári by mali ísť na olympiádu. To odo mňa nechcite.”
Z adeptov na najcennejší dres je najstarší Patrik Rybár (31 rokov). V sezóne 2024/25 chytal v KHL. Najprv v Spartaku Moskva a potom v čínskom Kunlune Red Star.
“Keď ho tréneri nominujú, bude rád, a keď ho nezoberú, nebude si z toho robiť ťažkú hlavu. Je šikovný, je to jeden z našich najlepších gólmanov, ale trochu mu chýba gymnastičnosť. Nechcem úplne povedať, že je to jeho nedostatok, on ju skôr dáva nabok a snaží sa byť viac blokovací typ. Brankárov na jeho úrovni je v top európskych platformách veľa. Je málo mužstiev a veľmi veľa strážcov svätyne. Dostať sa niekde za dobré peniaze a ešte aj chytať, nie je vôbec jednoduché, ale jemu sa to podarilo. Určite si vybral aj cestu k zárobku. A či už dosiahol svoj strop? Títo chlapci to majú v sebe a vek je v mnohých prípadoch len číslo. Zápal za chytanie je často oveľa dôležitejší. Rozhodujúca bude športová forma, mentálne nastavenie, stabilita v osobnom a v rodinnom živote. Ale čoskoro 32 rokov pre brankára je podľa mňa úplne bez problémov.”
Potom sú tu dvaja gólmani, ktorý majú menej ako tridsať rokov. Stanislav Škorvánek bude mať okrúhle narodeniny v januári a čoskoro začne druhú sezónu v českej extralige v Hradci Králové.
“Bože, ten čas letí. Ešte nedávno to bol mladík a onedlho oslávi tridsiatku. On si vždy v národnom tíme odchytal svoje, je na neho spoľahnutie, Je to veľmi pokojný gólman, žiadny búrlivák. Už sa asi nezmení, možno bude len viac rozprávať do hry svojim spoluhráčom v obrannom pásme. Ide postupne. Bol v slovenskej extralige, teraz je v českej extralige a neviem, aké má ambície do budúcna. Je jeho vrcholom česká liga s istotou zápasovej praxe, alebo pôjde ešte do lepšej súťaže s rizikom, že nebude chytať? Prajem mu, aby mu vyšiel začiatok sezóny. Potom reprezentační tréneri vycítia, či má potenciál ísť na olympijské hry.”
Adam Húska (28 rokov) toho veľa v minulej sezóne za HC Lugano neodchytal. V novom ročníku je na súpiske Admiralu Vladivostok v Kontinentálnej hokejovej lige.
“Jeho osobne vôbec nepoznám. Neviem, či prestup do Lugana bol vynútený, či nemal žiadnu inú ponuku a zobral to, čo bolo na stole. Švajčiarsku ligu sledujem a viem, že Lugano hralo o záchranu. Teraz ide do Vladivostoku a poviem to takto. Pre tímy KHL nie je problém zobrať hráča a za dva týždne ho vyhodiť. Oni to berú hlava nehlava. Keď vám hra nejde, tak vás pošlú preč. Asi si to môžu takto dovoliť. Adam sa už raz presvedčil o tom, že ak ide do KHL, neznamená to, že tam aj ročník dokončí. Ono to všetko nie je vôbec jednoduché. Záleží na tom, ako sa vo Vladivostoku trénuje, ako mu to celé sadne. Zopakujem to, čo som povedal pri Rybárovi. Na tejto úrovni je v Európe veľmi veľa brankárov. Treba mať športové šťastie a asi aj dobrého agenta.”
A teraz chlapci, ktorí majú menej ako 25 rokov. Samuel Hlavaj (24) má podpísaný dvojročný kontrakt s Minnesotou Wild v NHL. V minulej sezóne chytal v rezervnej AHL za Iowa Wild, ale poslali ho aj do tretej ligy ECHL, do Iowy Hertlanders.
“Podpísali ho, no spočiatku o neho nemali veľký záujem, do bránky Iowy Wild ho nedávali. Potom sa zranili konkurenti a zrazu bol vyhlásený za hviezdu zápasu v AHL. Takýmto spôsobom sa ukázal manažmentu Minnesoty. To je presne to športové šťastie, ktoré nedokážete nijako ovplyvniť. Na druhej strane nerozumiem tomu, že organizácia následne draftuje a podpíše niekoľko iných brankárov. Ale oni určite vedia, čo robia a je to celé biznis. Naberú šesť-sedem gólmanov a nakoniec si vyberú podľa toho, kto sa im bude najviac hodiť. V NHL a AHL niekedy rozmýšľajú spôsobom – choď do brány, vyhrávaj a zostaneš v nej. A keď nebudeš vyhrávať, tak v nej nebudeš. Prehrať môžu raz začas starší brankári, ale mladí to majú ťažké. Som zvedavý ako Samuelovi vyjde ročník 2025/26.”
Šimona Latkóczyho (23 rokov) veľmi dobre poznáte z Trenčína. Čoskoro začne štvrtú sezónu v tíme University of Nebraska–Omaha vo vysokoškolskej NCAA.
“Šimpy ide svojou cestou. Je stelesnením mimoriadne ctižiadostivého chlapca. Aj keby mu to v Amerike nevyšlo, on si nemôže nič vyčítať. Nič v kariére nevypustil. V Amerike asi nie sú hlúpi, keď ho vymenovali za jedného z dvoch kapitánov oddielu pre novú sezónu. Asi niečo ľudsky, chytaním a celkovo vystupovaním dosahuje. Je to krásne ocenenie. Šimon nie je vysoký strážca svätyne, ale svoju úlohu si vie zastať. Keby sa mu podarilo niečo ako Juuse Sarosovi v Nashville a oslovil by ho nejakým tím NHL, mal by som ohromnú radosť. Ale konkurencia je obrovská. On môže mať najlepšiu výkonnosť na svete, no nikto ho nebude potrebovať. Prajem si, aby sa niekto zo slovenských gólmanov dostal na pozíciu dvojky v najlepšej lige sveta, a potom nikdy neviete, ako sa to celé vyvinie.”
Čo Matej Marinov? Tento 22-ročný mladík čoskoro začne svoju tretiu sezónu v celku Quinnipiac Bobcats v NCAA. V posledných dvoch ročníkoch mal vynikajúce štatistiky, hoci veľa stretnutí neodchytal.
“Aj Mateja poznám osobne. Ide podobnou cestou ako Šimon Latkóczy. Je v kvalitnom klube, má dobré štatistiky a je to fajn chlapec. Ale ako u každého iného, je veľa otáznikov, ako sa vyvinie jeho cesta. Je fantastické, že chytá v NCAA, ale takých mladíkov je veľa a nie všetci sa dostanú na samý vrchol. Medzi NHL a NCAA je rozdiel. Mitch Korn (brankárske trénerské eso) raz povedal, že šesťdesiat najlepších brankárov je v NHL. S týmto dnes nesúhlasím. Mnohé kluby majú na pozíciách druhých či tretích gólmanov veľké problémy. Čudujem sa, že tam vôbec niektorých držia. Podľa mňa v top európskych platformách je dosť strážcov svätyne, ktorí by si zachytali v NHL, ale zvolili istotu chytania, miesto toho akoby mali sedieť na lavičke.”
Adam Gajan (21 rokov) je najvyššie draftovaný slovenský brankár do NHL. Onedlho začne druhý rok v tíme Minnesota–Duluth Bulldogs v NCAA. Rodák z Popradu zahviezdil na MSJ 2023, ale posledné dva roky to v USHL a NCAA nebola žiadna sláva.
“Brankár je súčasťou mužstva. Je jeho mančaft špičkový a on je jeho slabší článok? Neviem z diaľky posúdiť, prečo nemá lepšie štatistiky, lebo na výkony vplýva veľmi veľa faktorov. Keď mal posledné dve sezóny slabšie, to neznamená, že ďalšie dve nemôžu byť oveľa lepšie. Ale, samozrejme, môžu byť ešte horšie. Veľa brankárov má zlé štatistiky, lebo ide na nich množstvo striel a keď nehráte o špicu, padáte dole, do zabudnutia. Svet si vždy pamätá len víťazov. “
Shikhabutdin Gadžijev má dvadsať rokov. Mal veľmi dobré play off 2025 v tíme Muskegon Lumberjacks v USHL a teraz prestupuje do vysokoškolskej NCAA.
“Veľmi zaujímavý príbeh, ktorý dokonale poznám. Pred štyrmi rokmi prišiel chytať do Púchova prvú ligu juniorov a mal zlú náladu. Hokej ho nebavil, chcel s ním skončiť. Ja som mu povedal, že z Púchova sa každý brankár dostane do reprezentácie a dobre sme sa na tom smiali. Spočiatku to s ním bolo hrozné. Nešlo o chytanie, to on má vo vienku. Išlo o pracovnú morálku, ktorá bola priamo úmerná jeho náladám. On je mimoriadne víťazný typ, ale keď sa mu nedarí, je to na ňom veľmi vidieť. Púchov mu asi pomohol, viackrát som sa s ním počas sezóny rozprával. Potom sa vrátil na jeden a pol roka do Slovana a dnes je čerstvým víťazom americkej juniorskej ligy USHL. To sa podarí málokomu. Keby som mal urobiť reklamu na stelesnenie chcenia, tak “Šach” je toho prototypom. A keby som chcel urobiť reklamu na v tom čase lajdáka v hokeji, ktorý však má neskutočné nadanie na hokej, bol by to znova “Šach”. On je Dagestanec, tam sa možno skrýva tajomstvo jeho povahy. Inak je to fajn chlapec, veľmi dobroprajný. Nemal to jednoduché, hoci netvrdím, že mu niekto ubližoval. On si niektorými vecami ubližoval sám. Ale myslím si, že už z toho vyrástol a zmenil sa.”
Dvadsaťročný Samuel Urban má za sebou dve sezóny v tíme Sioux City Musketeers v juniorskej USHL, kde mal priemerné štatistiky. Od novej sezóny pôjde podobne ako Gadžijev do NCAA.
“(smiech). Ten je tiež z Púchova. Je to trochu iný typ brankára, síce pokojný, ale vie aj vybuchnúť. V mládežníckych kategóriách sa z neho stal relatívne suverénny líder, lebo dostal veľa príležitostí, bol stále v bránke. Dnes už o ňom neviem všetko, ale keď si vás v Amerike držia viac ako dva roky, asi vedia prečo. Všetci títo mladší slovenskí brankári dostali základy vo svojich kluboch a následne sa do reprezentácií dostali cez Výcvikové tábory brankárov (VTB). Tie vznikli práve preto, aby sme našli tie správne typy. Samuel je jeden zo šteniat VTB a verím, že ich bude stále viac. Mám z neho radosť, ale zase… To, že je niekto v zámorí, je skvelé, ale donekonečna tam nemôžete byť. Vidíme to na Dávidovi Hrenákovi. Draftovalo ho Los Angeles, no táto cesta mu nevyšla a dnes ako 27-ročný si musí nájsť novú cestu.”
Končíme pri osemnásťročnom Michalovi Prádelovi, ktorý bol v NHL drafte 2025 vybraný v treťom kole. Pol minulej sezóny odchytal v tíme Tri-City Storm v americkej USHL.
“Tento moment si on pamätať nebude. Viem to len ja a šéftrenér brankárov Ján Lašák. Zazrel som ho ako ôsmaka na prípravnom zápase Dolného Kubína v Púchove. Videl som, že je šikovný, a už vtedy bol dosť vysoký. Tak som o ňom povedal Lašákovi a Michal začal chodiť na výcvikové tábory. Je to veľmi zaujímavý príbeh chlapca z Dolného Kubín, o ktorom nikto nič nevedel. Ale on sa svojou prácou, nadaním a pomocou trénerov dostal až na draft. Mal v sebe niečo špeciálne a dokazuje to dodnes. Ale čaká ho ešte dlhá cesta.”
Celý rozhovor bol vedený v pozitívnom duchu, ale na záver trochu smútku. Od roku 2014 do roku 2018 bolo draftovaných päť slovenských gólmanov: Maximilián Pajpach, Adam Húska, Matej Tomek, Roman Durný a Dávid Hrenák. Ani jeden sa nepresadil v NHL, Pajpach dnes nehrá hokej a nad Durným sa zbiehajú mračná.
“Draft ešte nič neznamená. Musíte robiť veľmi správne kroky. Akonáhle urobíte jeden dozadu alebo nakrivo, padnete a už sa potácate Ale pokiaľ sa pre niečo rozhodnete, už to nemôžete ľutovať! Po vojne je každý generál. Už bolo toľko ospevovaných hráčov na výslní a niekedy nemáte silu a šťastie dotiahnuť to ďalej. Vieme, že slovenská juniorská a dorastenecká extraliga nemá dostatočnú úroveň. Preto, ak nejaký brankár vystrelí, je dobré ho poslať do juniorskej USHL, prípadne do nižšej NAHL a NCDC. Tam sa im venujú profesionáli, v nižších amerických platformách už nie. Následne môžu ísť do NCAA, a keď už nič iné, tak títo chlapci majú ukončené fantastické vysoké školy. Kto má takéto možnosti študovať zadarmo v Spojených štátoch? Nie každý môže byť na konci dňa v seniorskej reprezentácii. Ale verím, že za päť rokov v nej niekto zo spomínaných mladíkov bude. Ale možné je aj to, že ich medzi tri žrde v najcennejšom drese nepustí stredná generácie. Som však optimista.”
