Americký útočník Knies o prehre so Slovenskom na olympiáde: “Nevyužili sme presilovku o dvoch hráčov a to bol impulz pre súpera.”

Kniez ZOH

Draft do Národnej hokejovej ligy, majstrovstvá sveta do dvadsať rokov v Kanade a olympiáda v Číne. Kariéra amerického útočníka so slovenskými koreňmi Matthewa Kniesa (19 r.) nabrala v poslednom čase poriadne grády. Rodák z Arizony, ktorého rodičia a brat sa narodili v Bratislave, si dáva do budúcnosti maximalistické ciele. Po ukončení štúdia na univerzite v Minnesote sa túži prebojovať do zostavy najslávnejšieho klubu sveta – Toronta Maple Leafs. (titulné foto: iihf.com)

Pred dvoma týždňami skončil hokejový turnaj na olympiáde v Pekingu 2022. Ako hodnotíte podujatie z osobného a tímového hľadiska? 

“Neuveriteľná udalosť a úžasný míľnik v mojej kariére. Takáto príležitosť sa hokejistovi môže naskytnúť raz v živote. Som vďačný USA Hockey (organizácia zastrešuje hokej v Amerike), že ma vybrali do zostavy. Mali sme špeciálnu skupinu chlapov, s ktorou bola zábava deliť sa o nové skúsenosti.”

Spojené štáty americké vypadli vo štvrťfinále so Slovenskom 2:3 po nájazdoch. Ktoré momenty rozhodli túto drámu? 

“Išlo o kombináciu viacerých faktorov, ktoré nakoniec viedli k našej porážke. Dám do popredia to, že sme nedokázali zúročiť prevahu o dvoch hráčov pätnásť minút pred koncom duelu. Súper tieto chvíle ustál aj pomocou výborného výkonu brankára Rybára. Dostali sme gól v záverečnej minúte a to bolo frustrujúce. V predĺžení už môže vyhrať jedna i druhá strana, a my sme na konci duelu, žiaľ, odchádzali so zvesenými hlavami.”

Za sedemdesiat minút Spojené štáty nehrali ani raz v oslabení, čo je unikát. Ale mali ste štyri presilové hry, pri ktorých ste sa nedokázali dostať do vyložených príležitostí. Rozhodujúce momenty stretnutia? 

“Rozhodne. My sme zlyhali, protivník naďalej zostal v hre, bol to pre neho nový impulz. Keby sme strelili gól na 3:1, súper by sa podľa mňa dostal už mimo nášho dosahu. Nakoniec Slovensko vyrovnalo a v nájazdoch aj zvíťazilo.”

Ľad v Číne sa z diaľky nezdal byť najkvalitnejší. Aký bol váš dojem z ľadovej plochy v dvoch arénach v Pekingu? 

“Bol pre všetkých rovnaký. Nebolo to úplne najhoršie, ale veľmi ho využívali všetky reprezentácie a to sa odzrkadlí na jeho kvalite. Úprimne poviem, že štadión bol najlepšou časťou olympijskej dediny.”

S hokejom ste začali ako trojročný a okamžite ste si ho zamilovali. Iniciatíva hrať hokej naozaj vyšla v takom mladom veku od vás?  

“Už odmalička som si uvedomil, že milujem tento šport. Na začiatku som nasledoval kroky môjho o štyri roky staršieho brata Phila. Chcel som byť ako on. S pribúdajúcim vekom som si začal vytvárať vlastnú hokejovú cestu a tréningový proces sa stal pravidelnou súčasťou môjho života. Presadiť sa medzi najlepšími hokejistami v Amerike si vyžaduje veľa tvrdej práce a ja som sa tomuto procesu rozhodol naplno venovať.”

Prvých trinásť rokov kariéry ste hrali v jednom tíme – Phoenix Junior Coyotes. Aké bolo toto obdobie?

“Sú to vzácne spomienky. Vyrastať a hrať hokej po boku mojich najlepších kamarátov je niečo, čo si budem pamätať do smrti. Odmalička som mal pred očami, že v hokeji sa dá všetko dokázať a to ma hnalo dopredu. Z roka na rok sa moje sny približovali k realite a svoj šport som bral stále viac seriózne.”

Matthew Knies sa so svojou rodinou snaží prísť každé leto na Slovensko, ale nie vždy sa mu to pre povinnosti podarí.

Ako 17-ročný ste sa na dva roky prestúpili do juniorskému tímu Tri-City Storm. Prvá sezóna (2019/20) sa pre COVID-19 nedokončila. V druhej sezóne ste vypadli vo štvrťfinále. V čom vám najviac pomohli tieto dva ročníky?

“Boli to dve kľúčové sezóny môjho hokejového života. Prechod z mládežníckeho hokeja do juniorského ma prinútil veľmi rýchlo dozrieť ako hráča a aj ako človeka. Nastupovanie s najlepšími borcami v zemi a súperenie s tým najšikovnejším mi pomohlo pozdvihnúť moju hru na vyšší stupeň.”

Tri-City je vzdialené 1600 kilometrov od Arizony. Rozhodnutie odísť od rodiny v takom mladom veku sa rodilo ľahko alebo ste s prestupom váhali?

“Bola to ideálna príležitosť pre môj rozvoj a šanca ukázať sa na najvyššom leveli mojej vekovej kategórie. Z domu sa mi odchádzalo ťažko, ale vedel som, prečo to celé robím, a nakoniec to splnilo účel.”

V roku 2021 vás draftovalo kanadské Toronto Maple Leafs. Javorové listy sú druhým najhodnotnejším tímom NHL (1,8 miliardy dolárov) a už niekoľko rokov sú na vzostupe. Ako vidíte svoje šance presadiť sa v mužstve plnom hviezd? V podpriemernej Arizone Coyotes by ste sa asi ľahšie presadili do zostavy, nie? “

“V konečnom dôsledku ide o organizácie Národnej hokejovej ligy a mojím cieľom je presadiť sa v tejto platforme. Keďže si ma Toronto vybralo v druhom kole (celkovo 57. miesto), určite mi veria a ja urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som sa dostal na ich súpisku.”

Študujete a hráte hokej na Minnesotskej univerzite, ktorá je od Arizony vzdialená ešte o tisíc kilometrov ďalej ako Tri-City. Koľko hodín denne venujete športu a koľko vzdelávaniu? 

“Každý deň sa štyri až päť hodín zaoberám tréningom na ľade, v telocvični, regenerácii a videorozborom. Počas týždňa som v triede tri-štyri hodiny a v prípade potreby ešte strávim nejaký čas navyše domácimi úlohami.”

V Spojených štátoch funguje špičkový hokejový koncept USA Hockey National Development Program, v ktorom pôsobí približne päťdesiat najlepších tínedžerov. Skauti federácie hľadajú talenty do projektu po celej krajine. Boli ste aj vy objektom ich záujmu? Išli by ste do mesta Plymouth?

“USNTDP je veľmi dobre vedený program s najlepšími trénermi a tréningovými prostriedkami pre mladíkov. Ak by ma pred štyrmi rokmi do projektu vybrali, s najväčšou pravdepodobnosťou by som túto príležitosť využil.”

Zanechať komentár