Juniorský šampionát nastavil slovenskému hokeju zrkadlo. Zaostávame v rýchlosti s pukom i bez neho

Výhra nad Švajčiarskom po kolektívnom výkone, výborných presilovkách s vynikajúcim Latkóczym v bránke. V druhom zápase prepracovná zónová obrana s cyklickým vytláčaním Kanaďanov zo streleckého lichobežníka a znova dobré špeciálne formácie s pozorným Hlavajom v bránkovisku. To sú klady z juniorského svetového šampionátu 2021 v Kanade (foto: iifh.com), ktorý sa hral bez fanúšikov a bez akýchkoľvek nervov, pretože žiadny tím z najvyššej kategórie pre COVID-19 nevypadáva. Lenže tieto prvky z dlhodobého hľadiska neznamenajú pre slovenský hokej vôbec nič. Naopak, v súčasnom hokeji je kľúčová rýchlosť korčuľovania s pukom a bez neho. A v týchto dvoch predpokladoch utiekol mládencom s dvojkrížom na hrudi svet o parník. Ani v jednom z piatich zápasov nediktovali tempo hry, len čakali na súpera v strednom pásme a po eventuálnom získaní puku prechádzali do kontier. Dlhodobo majú najväčší problém s korčuľovaním obrancovia, ktorí len s ťažkosťami získavajú pri zadnom mantineli nastrelené puky súpera a zároveň nie sú schopní pohybom podporiť ofenzívu. Mužstvo sa tak pri rovnovážnom stave nemá šancu dostať do prečíslení (štyria proti trom, štyria proti dvom, traja proti dvom), čo je dnes na prekonanie obrany protivníka nevyhnutné a praktizujú to všetky krajiny elitnej kategórie s výnimkou Rakúska a Česka. 

Bohužiaľ, výkonnostný rozdiel medzi hokejovými veľmocami a Slovenskom sa nezmenšuje, ale prehlbuje… 

P.S: Odkaz slovenskému hokeju. Odložme mnohé nezmyselné tréningové pomôcky (vyrobené len pre biznis) na zdokonaľovanie práce s hokejkou, pri ktorej hráči vykonávajú činnosť v stoji a jedinca rýchlostne nikam neposúvajú. Zamerajme sa na jednoduché krátke cvičenia na rozvoj výbušnosti s pukom a bez neho v maximálnej intenzite a pod tlakom. 

Hráči z juniorského výberu, ktorí sú prísľubom do budúcna (zoradení podľa dátumu narodenia).  

Šimon Jelluš (ročník 2001). Tento ideálne stavaný útočník (188 centimetrov a 90 kilogramov) si úlohu prvého centra splnil. Je silný na buly, vie vybojovať puk, má vyváženú útočnú i obrannú činnosť a je použiteľný v presilovke či oslabení. Jediné, na čom potrebuje zapracovať je výbušnosť v korčuľovaní a väčšia bojovnosť – “schopnosť ísť na krv”. Ak sa mu to podarí, má predpoklady nakuknúť aj do seniorskej reprezentácie.  

Samuel Hlavaj (ročník 2001). Dostal síce v dvoch zápasoch deväť gólov, ale aj tak chytal výborne. Tento 193 centimetrový dlháň sa napriek mohutnej postave v bránkovisku efektívne pohybuje, a aj keď padne na kolená stále dokáže zakryť horné časti brány. Logicky menšiu obratnosť nahrádza dobrou pozičnou hrou. Je trochu nepochopiteľné, že si ho v roku 2019 i 2020 v drafte do NHL nikto nevybral.  

Šimon Latkóczy (ročník 2002). Zatiaľ čo, pre jeho kolegu Hlavaja to bol piaty veľký mládežnícky turnaj, pre Latkóczyho to bola premiéra na vrcholovom podujatí, kde obstál na jednotku a ukázal psychickú odolnosť. Keďže má o pätnásť centimetrov menej ako Hlavaj, musí chytať inak – energickejšie a pohyblivejšie. Navyše, je to veľmi solídny mládenec s nohami na zemi. Takto sa má správať každý juniorský reprezentant, ktorý má byť vzorom pre svojich nasledovníkov.  

Matej Kašlík (ročník 2002). Svojim neúnavným korčuľovaním obhospodári veľa priestoru, bojuje, vracia sa do obrany, plní pokyny trénerov. Má však jeden vážny nedostatok. Nie je produktívny. A zďaleka to neplatí len na tomto turnaji. Za juniorku Malmö strelil v minulom ročníku v dvadsiatich šiestich zápasoch len jeden gól. Po MS sa má premiestniť do Chicoutimi Saguenéens v kanadskej QMJHL. A kde inde môže zlepšiť agresivitu v zakončení, ako tam, kde je ťah na bránu alfou a omegou hokeja?  

Martin Chromiak (ročník 2002). Potvrdil, že v ňom drieme potenciál. Asi ako jediný slovenský útočník dokáže s pukom zrýchliť a túto vlastnosť by mal využívať ešte viac. Je veľmi silný na presilovkách, kde využíva svoju bombu zápästím. Pridať by mal na agresivite v zakončení a azda byť na ľade trochu väčší sebec. To je však v ostrom kontraste s jeho dobráckou povahou.  

Šimon Nemec (2004). Zdá sa, že rozruch okolo jeho osoby je trochu prehnaný. Iste, ak dostane hráč šancu v pätnástich rokoch v extralige, niečo to znamená, ale na turnaji nič svetoborné neukázal. Jeho nitriansky kouč Antonín Stavjaňa o ňom v novembri povedal: „Čo sa týka ofenzívy, je to pre mužskú extraligu viac ako priemerné a v defenzíve potrebuje pridať viac dôrazu. Na juniorskom šampionáte zistí, aký rýchly  je svetový hokej.“ A to sa presne aj stalo, pričom si treba uvedomiť, že keby boli na tribúnach priaznivci a hralo by si o vypadnutie, tlak na zadákov by bol ešte väčší. Objektívne však treba povedať, že bol jediným bekom, ktorý dokázal podporiť útok tak, ako sa mu to podarilo pri rozhodujúcom góle so Švajčiarskom. Potrebuje zlepšiť korčuľovanie a prehľad v hre. Streľbu od modrej má dobrú.  

Juraj Slafkovský (ročník 2004). To najlepšie na záver. V marci bude mať tento košický rodák sedemnásť, ale hral ako starý harcovník. Ako jediný útočník dokázal meniť tempo hry, tzn. po preniknutí do útočnej tretiny počkať na spoluhráčov z druhej vlny. Hoci to bola jeho premiéra na svetovom fóre, nebolo na ňom badať žiadnu nervozitu. Bol veľmi uvoľnený, hru si užíval natoľko, že pod jeho prilbou bolo niekoľkokrát vidieť široký úsmev. Ak bude pokračovať v nasadenom trende, môže rásť pre krajinu majstrov sveta 2002 výborný útočník. 

Hráči, ktorí by mohli byť prísľubom do budúcna, ale výkon na turnaji ich k tomu nepredurčuje (zoradení podľa dátumu narodenia). 

Martin Mrázik (ročník 2001). Bol síce druhým najproduktívnejším hráčom Slovenska na turnaji, čo je v ostrom rozpore s jeho herným prejavom. Ťažko povedať, či je rýchlostne taký limitovaný, alebo sa mu jednoducho nechcelo. Jeho hra často vyzerala ako pútnický zájazd. Čakalo sa, že jeden z najstarších mládencov v zostave aktivitou strhne mančaft, už len kvôli tomu, že mal za sebou tri veľké mládežnícke turnaje a nastupuje vo švédskej juniorke, kde je korčuľovanie základom. U neho však práve táto činnosť bola najväčším nedostatkom.  

Marko Stacha (ročník 2002). Minuloročný objav bol na podujatí len tieňom svojej predošlej sezóny. Mal ťažké nohy, ruky pomalé, prehrával súboje a takto na svetovom šampionáte do dvadsať rokov nemá šancu uspieť. Len on sám a možno ľudia z jeho okolia vedia, čo bolo príčinou jeho výpadku. Či mal dajaký psychický blok, či náhodu nebojoval so zranením, ktoré ho výrazne obmedzovalo. Minulú sezónu odohral v Trenčíne v úplne inom rytme.   

Samuel Kňažko (ročník 2002). Najväčšie sklamanie. To, že má hráč vybraný v treťom kole draftu 2020 odjakživa problémy s pohybom, je stará záležitosť. No niektorí skauti veria, že jeho nečakaná kľučka alebo prekvapivá finálna prihrávka sa v budúcnosti v jeho hre dostanú do popredia. Lenže Kňažko, nielen že nič nevymyslel a nestíhal, on dokonca vo vlastnej tretine urobil viac chýb než ktorýkoľvek iný bek (nerátam Turana a Petrovického). Ak chce tento v oblakoch lietajúci tínedžer v budúcnosti hrať profesionálny hokej, mal by si poriadne vstúpiť do svedomia, robiť na svojich nohách od rána do večera a nerobiť dojem, že všetko zvláda ľavou zadnou. Po hanebnej prehre s Nemeckom (súper odohral tretí zápas v priebehu štyroch dní so štrnástimi korčuliarmi) v pozícii kapitána šíril demagógiu, že vidí v tíme veľký potenciál a že môžeme bojovať o tie najvyššie priečky. To sú aké, pán Kňažko? Prvé, druhé alebo tretie miesto na turnaji? Nasledujúce dve prehry s Fínskom 0:6 a s USA 2:5 (spolu strely na bránu 30:93!), posielajú výber kouča Petrovického lietadlom späť do rodnej vlasti.  

Oleksii Myklucha (ročník 2002). Nebol to z jeho strany žiadny flop, ale od hokejistu, ktorý je jedným zo slovenských nádejí na draft 2021, sa čaká viac. Áno, pred turnajom neodohral ani jeden súťažný zápas, ale za takýchto okolností išiel do turnaja napríklad aj Kašlík. Stredný útočník pôsobí na ľade náladovo. V dueloch strieda kladné momenty (buly, úniky), so slabými (proti Nemecku trikrát vylúčený). Subtílnemu pravákovi nevyšla už minulá sezóna (v kanadskej QMJHL dal len dva góly v 21 stretnutiach) a po tomto turnaji sa jeho šance byť draftovaný znížili ešte viac. Jeho hokejový príbeh dokazuje nekompetentnosť slovenských médií, ktoré úplne zbytočne a predčasne urobili z ukrajinského rodáka veľkú hviezdu na základe štatistík zo Spišskej Novej Vsi. 

Hodnotený nebol 

Jakub Kolenič (ročník 2002). Hral vo štvrtej formácii, kde nemohol ukázať svoj potenciál. Keby dostal šancu v prvom útoku namiesto Faitha či Mrázika, dali by sa jeho šance do budúcna zhodnotiť oveľa lepšie. 

Filip Mešár (ročník 2004). Na podujatí zvládol len dve stretnutia. Ukázal, že je šikovný je, ale celé podujatie bolo nad jeho sily pre jeho (zatiaľ) útlu postavu. 

% Comments (14)

Gro komentárov jednotlivých hráčov má racionálny základ, i keď forma, ktorou sú podané je zo svojej podstaty, na môj vkus, až príliš útočná. Najvypuklejšie ale pôsobí komentár na Šimona Nemca, ktorý absolútne nekorešponduje s realitou. Konkrétne narážam na vetu: ,,..na turnaji nič svetoborné nedokázal.” Hodnotenie tak mladého hráča má viacero premenných a jednou z nich je historické porovnanie. A nemusí ísť len o národné, ale aj medzinárodné porovnanie. O nedostatkoch v jeho hre ako takých sa zhodneme, ale pokiaľ diskutujeme o jeho konkrétnych výkonoch proti Kanade, USA a koniec koncov aj proti SUI, tak jednoducho Váš vyššie spomenutý komentár je mimo mysu.

Predpokladám, že účelom článku bolo objektívne zhodnotenie vybraných hráčov. V tom prípade by bolo, podľa mňa, na mieste spomenúť pri Slafkovskom (nie Slavkovskom) časté predlžovanie striedaní, pri Mrázikovi solídny puck coverage a prácu s hokejkou, pri Chromiakovi na jeho pomery podpriemerné výkony v hre 5na5. Taktiež nesúhlasím, že Jellušovi stačí len zlepšiť ‘výbušnosť a väčšiu bojovnosť’. Jeho najväčší problém tkvie v decision-making at high speed – inými slovami hokejové iq.

Prajem pekný deň.

Podľa mňa hodnotenie Šimona Nemca nie je mimo mysu a stojím si za svojím tvrdením. To, že si Slafkovský často predlžoval striedanie je chybou Petrovického. Mrázik môže mať dobré krytie puku, ale je mu úplne nanič pri jeho pomalom korčuľovaní. Chromiak, Jelluš – Váš názor.

Ja ak sa komplexne pozriem na výkony našich reprezentantov na práve skončených MS, musím konštatovať, že sa na to bolo oveľa pozerateľnejšie, ak to porovnám s uplynulými piatimi MS naspäť. Samozrejme že sme neurobili terno, ale to sa ani nedá, Slovensko nemá až na 3-4 výnimky konkurencieschopných hráčov ako tímy z TOP4 a preto nie je v súčasnej dobe šanca nad týmito manšaftami za normálnych okolností vyhrať.
To absolútne nie je o vyčítaní chýb Nemcovi alebo Slafkovskému /páni Sukop a Horáček/ . Buďme radi, že ich máme, to nie je o tom že Nemec potrebuje viac dôrazu a Slafkovsky predlžoval striedania / absolútne malicherné veci v tomto čase v kontexte toho, že jeden bol náš top obranca a druhy náš top útočník na MS/. Tí chlapci majú 16 rokov a prešťali / pardon za výraz/ všetkých ostatných v tíme. Na tom treba stavať ! Samozrejme na druhej strane beriem Vaše názory, každý má nejaký. Autor hodnotil hráčov z pohľadu prísľubu do budúcnosti a to sa mu podľa mňa celkom podarilo.
Mňa mrzí viac že slovenský hokej a najmä mládež nenapreduje tak ako by sme si želali a ja vidím problém, že to mrzne na zväze a v organizácii systému.

Áno, len si treba uvedomiť, že toto bol pre COVID-19 špecifický turnaj a Slovensko malo, čo sa týka nakazených hráčov najlepšie personálne podmienky zo všetkých mužstiev. Takže robiť závery, že sme hrali lepšie ako v minulosti je podľa mňa neobjektívne. Neboli fanúšikovia, nebol tlak na zostup. A keď som videl zápas proti Fínom, tak výkon bol horší ako kedykoľvek predtým. Súhlas, slovenský mládežnícky hokej nenapreduje a kompetentní ľudia na zväzu nemajú žiadnu víziu.

Pán Lovaš, nájdite mi, prosím Vás, v mojom komentári vyčítanie výkonov Nemca a Slafkovského. Zmienka o predlžovaní striedaní u Juraja bola zameraná číro len na vizualizáciu nedostatku obejktívnosti autora článku, ktorý v prvom rade, z môjho pohľadu, nepochopiteľne dehonestuje výkon 16-ročného obráncu a na druhej strane idealizuje výkon 16-ročného útočníka vytvárajúc dojem, že v ich výkonoch boli obrovské rozdiely.

Ja osobne som na Nemca a Slafkovského hrdý, ako sa popasovali s konkurenciou, ktorej ešte nečelili. Obaja sú veľkým prísľubom. Ale všetci, čo sa hokeju rozumieme, vieme, že najbližšie dve sezóny budú pre nich najkľúčovejšie. Preto je vhodné krotiť prehnané očakávania, sny a prirovnania, a nechať hráčom priestor na sebarealizáciu a progres. V tom im určite ale nepomôžu neobjektívne články, ktoré ich buď vychvaľujú do nebies alebo naopak, devalvujú ich výsledky/výkony.

Prajem pekný deň.

Však vy ste vytrhli jednu vec z kontextu článku a nič iné neviete napísať. Nikto ho nedehonestuje! To je dehonestácia, že to nebolo z jeho strany nič svetoborné? A čo o ňom hovorí Stavjaňa? To isté. Však obidvaja sú zaradení do skupiny hráčov, ktorí sú prísľubom pre budúcnosť. Pochválený bol v niečom aj Šimon Nemec, len ja tvrdím, že v jeho prípade tu zase začína nezmyselná histéria. A pozor ten chlapec bude mať o mesiac sedemnásť rokov. A keď v lete 2022 bude vybraný napr. v štvrtom kole draftu, tak všetci “odborníci” sa zrazu skryjú.

Vo svojom prvom komentári som spomenul viaceré svoje výhrady k obsahu a forme, čiže nie je pravda, že “nič iné neviem napísať”. Nakoľko sú naše postoje a názory zjavné, je zbytočné túto tému ďalej živiť. Ale snáď by bolo už len vhodné položiť si otázku: Čo viacej môžeme chcieť od 16 ročného obráncu na MS juniorov?

Prajem pekný večer

S tým Myklukhom – možno je to pravda čo píšete(nesledujem to veľmi), ale žeby mal hráč zo Spišskej Novej Vsi najlepšiu úspešnosť na vhadzovaniach, to už nenapíšete že? Kdežto vyhrať “buly” by mal byť základ a hlavne s tým je problém aj v seniorskej reprezentácií?

V prvom rade on hral v Spišskej pred troma rokmi. A čo, že mal najlepšiu úspešnosť na buly? Prečo by som to mal písať? Si pozrite všetky zápasy ako hral a potom zistíte, že moje hodnotenie jeho je objektívne. Dať ho hrať proti USA na post druhého centra bol od Petrovického nezmyselný ťah, hoci mal super buly na celom turnaji.

Čo sa týka hodnotenia ostatných, s tým súhlasím(hoc pri Hlavajovi by som sa pozastavil trošku – mne pôsobil v zápasoch nejako neisto, no to je zase môj názor. Čo sa týka Myklukhu, je pravda, že z neho média robili superhviezdu a čo sa týka hodnotenia, uznávam, bolo ho počuť, iba ak vyhral buly. Ale určite má do budúcnosti čo ponúknuť, neodpisoval by som ho hneď.
100 Ľudí 100 chutí ako sa hovorí.

Nikto Mykluchu neodpisuje, nech sa mu kariéra vydarí.

Absolútne výstižné:profesionálne,trefne s nadhľadom bez akéhokoľvek vplyvu emócií a predsudkov ohodnotené.Až sa nechce veriť,že ešte niekto dokáže napísať takýto priamy komentár bez tých všetkých “prikrášlených” tendenčných vecí okolo toho.

Vážení páni, to čo na margo tejto debaty poviem, je že nemám rád žiadne prehnané ódy a prílišné vychvaľovanie mladých slovákov. Už bolo iks obrovských talentov a prvokolovodraftových chlapcov v 15-16 rokov. Naokoniec z drvivej vačsiny nebolo nič a nebudem ich tu menovať. Preto si myslím že príslišný hype im škodía radšej im veci dať najavo na rovinu. To je všetko, to aký názor máte Vy obaja rešpektujem.

Leave a comment