Banskobystrickí fanúšikovia vliali Asselinovi s Faillom toľko energie do žíl, že úplne zabudli, že nastupujú na starých slovenských štadiónoch

V Amerike povedia big deal. V Nemecku das Meisterstück. Čo v obidvoch prípadoch znamená – skvelý obchod. Ten sa podaril manažmentu Banskej Bystrice v roku 2017, keď angažoval dvoch buldogov Guillaume Asselina (foto zdroj: www.hc05.sk) a Érica Failla. Útočníci neúnavne korčuľovali, produkovali efektné akcie a strieľali góly. Jedným slovom – dominovali. Najväčší bolehlav z nich mali v konkurenčnej Nitre, ktorá prehrala sedemnásť z osemnástich duelov, pokiaľ boli v zostave baranov títo dvaja francúzski Kanaďania. Angažovanie Asselina však nebolo výsledkom premysleného skautingu. Záujem o pôsobenie na Slovensku prejavil on sám. “Vo Wichite som bol nespokojný so svojou pozíciou. Zavolal som agentovi, či by nemal pre mňa miesto v Európe.“ Zvyšok príbehu je známy. Spolu s Faillom priviedli organizáciu zo stredu republiky k dvom titulom. Domácu súťaž postupne prerástli a od leta 2019 pôsobia vo švajčiarskej druhej najvyššej súťaži. “Tá je výkonnostne horšia ako slovenská extraliga, no dajú sa tu zarobiť úplne iné peniaze,” tvrdí 28-ročný sympaťák a pravé krídlo priaznivcom Banskej Bystrice odkazuje: “Verím, že organizácia sa po rozsiahlej rekonštrukcie arény opäť vráti na špicu tabuľky.“ 

Sezónu 2017/18 ste začali vo Wichite Thunder v East Coast Hockey League, ale po troch zápasoch ste si zbalili kufre a prestúpili na druhý koniec sveta. Ako ste sa dostali do Banskej Bystrice a kto vám pomohol zariadiť tento transfer?

„Ja a Éric Faille sme mali rovnakého kanadského agenta a ten sa poznal so športovým manažérom baranov Júliusom Kovaľom. Po prvom dueli ročníka vo Wichite som sa s ním skontaktoval a spýtal som sa, či nemá pre mňa miesto v Európe. Chcel som odísť zo Spojených štátov amerických, lebo veci sa nevyvíjali podľa mojich predstáv. O dva či tri dni neskôr mi prišla ponuka z Banskej Bystrice. Povedal som si, že ju využijem, hoci som si vôbec nevedel predstaviť, čo ma na Slovensku čaká. Nakoniec to boli dva prekrásne roky.”

Neboli ste spokojný so svojou pozíciu vo Wichite?

“Nie, lebo v ECHL sa nehral pekný hokej. A nerád to hovorím, ale kouč bol strašný. V každom zápase hral na tri formácie plus jeden útočník bol navyše. A tým desiatym extra korčuliarom na ofenzívu som bol vždy ja. Videl som, že som lepší ako mnoho iných chlapov zo zostavy, no tréner v nej nechcel robiť žiadne zmeny. To sa mi nepáčilo, a preto som sa rozhodol, že pôjdem tam, kde sa hrá kombinačný hokej a kde budem môcť ukázať svoj talent.”

Čo ste vedeli o Banskej Bystrici a o klube HC 05?

„Jedine to, že obhajujú titul, nič viac. Ale Éric Faille (bol v klube od leta) a obranca Guillaume Gélinas (taktiež francúzsky Kanaďan) mi do telefónu vraveli, že sa začína tvoriť silný tím, ktorý podporujú energickí fanúšikovia. Všetko ostatné som zistil až na mieste.”

O meste a klube ste nevedeli skoro nič. Čo ste vedeli o Slovensku a o Európe?

„Dostalo sa ku mne, že Slováci sú trochu chladní a majú problém vyjadrovať svoje city. Ale keď som prišiel do novej krajiny, zažil som presný opak. Ľudia boli ku mne veľmi milí a fanúšikovia emocionálni, dokonca niekedy až blázniví v rámci únosnosti.”

Naozaj sa nenašlo nič, čo by vám aspoň v začiatkoch sťažilo adaptáciu v novom svete?

„Možno len to, že nie každý obyvateľ Banskej Bystrice hovoril po anglicky. To nám spočiatku urobilo zrastanie s novým prostredím ťažšie, hoci sme sa snažili učiť po slovensky a čo najviac pochopiť mentalitu Slovákov. Všetko ostatné bolo krásne. Inak sa to asi ani nedá vnímať, keďže sme dvakrát po sebe ovládli súťaž. Športový manažér Július Kovaľ i jeho otec Juraj Kovaľ (majiteľ klubu) sa k nám správali veľmi zdvorilo, rovnako tak celý mančaft.“

Neboli ste zarazený, keď ste prišli prvýkrát na starý bystrický zimný štadión z roku 1966, ktorý má kapacitu len 2850 miest? Navyše, tréningová plocha je nevľúdna, podmienky na regeneráciu nedostatočné a posilňovňa malá.

„Slovensko je v rámci Európy staršia krajina, preto je pochopiteľné, že veľa vecí nie je nových. Ale akonáhle som vykorčuľoval na ľad a videl nadšených ľudí na tribúnach, na všetky negatívne veci som zabudol.”

V kanadskej juniorskej QMJHL ste dve sezóny nastupovali proti Éricovi Faillovi, ktorý je o tri roky starší ako vy. Poznali ste sa osobne predtým, kým ste pricestovali na Slovensko?

„Pamätám si ho ako kvalitného protihráča, ale osobne sme sa zoznámili až v Bystrici.”

Pomohlo vašej synergii s ním aj to, že obidvaja ste francúzski Kanaďania? 

„Áno, veľmi vám pomôže, keď si môžete s najbližším spoluhráčom v rodnej reči krátkymi pokynmi niečo povedať pred presilovkou alebo inými rozhodujúcimi situáciami v stretnutí.”

Popri podpore priaznivcov bol dostatok času na ľade kľúčovým faktorom, že ste v krajine majstrov sveta 2002 hrali tak dominantne?

„Iste. Mali sme výborný tím a je logické, že každý chcel hrať čo najviac. V našom prípade fungovala priama úmera, že čím viac sme boli na ľade, tým viac sme sa dostali do tempa zápasu. Podľa mňa bolo rozhodujúce, že sme obidvaja víťazné typy. Éric je tvorca hry s presnou finálnou prihrávkou a ja som skôr zakončovateľ (spolu vsietili 112 gólov, pozn. red.). Doslova sme si užívali kombinačnú hru pred frenetickým publikom. Preto sme dvakrát ovládli ligu a preto bolo súznenie s priaznivcami baranov také silné.”

V priebehu približne dvadsiatich mesiacov ste hrali osemnásťkrát s najväčším rivalom Nitrou a sedemnásťkrát ste odchádzali ako víťaz. Boli zápasy s týmto súperom pre vás v niečom špeciálne? Ako si vysvetľujete, že práve proti najväčšiemu konkurentovi  ste boli takí úspešní?

“Z nejakého dôvodu sme si na nich vždy verili. Vedeli sme, že naši fanúšikovia ich nemajú radi a to nás hnalo vpred, aby sme ich (takmer) vždy zdolali.”

Uvedomovali ste si, že ak sa presadíte v extralige, máte šancu prestúpiť do lepších európskych líg, kde bude výška vo vašej zmluve úplne iná?

„To sedí. Slovenská extraliga má solídnu úroveň, a nech ma nikto nepochopí zle, ale ak sa niekto ukáže v dobrom svetle, tak slúži ako prestupná stanica inam, kde platia oveľa lepšie. Ben Marshall podpísal kontrakt s Rigou v KHL a ja s Éricom sme prestúpili do Swiss League. Čo určite nie lepšia slovenská extraliga, ale zárobky sa pohybujú v iných číslach. Tipos liga je taktiež dobrá platforma na rozvoj hráčov. Veď na domácich majstrovstvách sveta 2019, malo Slovensko v zostave niekoľko borcov z domácej súťaže.”

V ročníku 2017/18 viedol baranov Vladimír Országh a na ďalšiu sezónu prišiel na striedačku váš krajan Dan Ceman. V čom boli odlišné ich trénerské metódy?

„Vlado udržiaval slovenské povedomie v mužstve, tzn. že pred tímom vždy vystupoval najprv rodnej reči a až potom prešiel do angličtiny, ktorú perfektne ovládal. Tím si získal na svoju stranu svojich krajanov a aj mi cudzinci sme to akceptovali. Je to bývalý hráč NHL, všetci ho rešpektovali a ja som ho mal rád. Dan bol taktiež výborný a do kabíny priniesol niečo iné ako jeho predchodca.“

Aký je rozdiel medzi štýlom hry v East Coast Hockey League a v Tipos extralige?

„Za oceánom sa veľmi dbá na dodržiavanie systému hry. Ihriská sú užšie a cez stredné pásmo sa dostanete ťažšie. Preto sa hráči v nižších zámorských ligách často uchyľujú k nastreleniu puku na zadný mantinel, čo mne vôbec nevyhovuje. Na širších európskych klziskách môžete prejsť stredným pásom s pukom na hokejke či kolmou prihrávkou do strany.”

A porovnanie životného štýlu medzi týmito dvoma končinami, ktoré ležia na opačných póloch zemegule?

„V Európe je všetko pokojnejšie a ľudia majú viac času na rodinu. Na starom kontinente sú ľudia o piatej či šiestej podvečer už doma. Zatiaľ čo Kanada leží hneď vedľa Spojených štátov amerických a hlavne naši susedia žijú veľmi rýchlo. Všetky obchody majú otvorené do neskorého večera a to isté v nedeľu. Na rozdiel od Nemecka, Švajčiarska či mnohých iných európskych krajín.”

Od leta 2019 je vaším novým pôsobiskom švajčiarske Sierre a váš súputník Éric Faille pôsobí v Klotene. Prečo nenosíte dres rovnakého klubu?

„Aj Eric mal ísť do Sierre, ale dostal zaujímavú ponuku z Klotenu, ktorá sa nedala odmietnuť. Ale nikdy neviete, možno opäť raz budeme nastupovať spolu v jednom tíme a dávať góly po spoločných akciách.“

Kde sa hrá lepší hokej? V slovenskej extralige alebo vo Swiss League (druhá najvyššia švajčiarska súťaž)?

„Prvých šesť mančaftov extraligy by určite zdolalo prvých šesť celkov SL a terajší lídri Poprad či Slovan by premohli prvý Kloten. Tu môžu nastupovať len dvaja cudzinci v jednom oddieli, zatiaľ čo v extralige siedmi a v tomto by ste mali výhodu pri kontfrontácii síl. Vo Swiss League sa hrá rýchly hokej, no na Slovensku ide viac o kombináciu dynamiky a fyzickej sily.”

V súčasnosti ste tretí najproduktívnejší hráč Swiss Leauge (Q.A. získal v 19 zápasoch 32 bodov, pozn. red.) a kontrakt máte platný do konca ročníka 2021/22. Aké sú vaše šance na pôsobenie v najvyššej National League?

„Mojím cieľom je neustále stúpať vyššie, ale neviem, či je to reálne práve v tejto krajine. Do najvyššej švajčiarskej súťaže prestupujú hráči z NHL, alebo tí, ktorí sú výkonnostne veľmi blízko tejto špičkovej zámorskej lige.”

Narodili ste sa v kanadskom Quebecku, kde sa hovorí predovšetkým francúzsky. Vybrali ste si Sierre aj preto, že v meste je popri nemčine druhým dorozumievacím jazykom francúzština?

„Nebola to tá úplne najdôležitejšia vec pri rozhodovaní, no veľmi nám to uľahčuje život, napr. keď chodíme nakupovať. Žijeme v časti mesta, kde sa hovorí po francúzsky a domáci obyvatelia nám spolu s manželkou neustále tvrdia, že by veľmi radi videli Quebeck a o ľuďoch z tejto časti Kanady hovoria len v superlatívoch.”

Aký je život v Sierre (leží 200 kilometrov západne od Mont Blancu a 300 kilometrov južne od Milána) v porovnaní s Banskou Bystricou?

„Miloval som centrum Banskej Bystrice, kde sa dalo pokojne poprechádzať a vypiť kávu. Sierre je menšie mesto, s vysokými horami nablízku, a keď sa dostanete na ich úplný vrchol, máte krásny výhľad na okolie. V obidvoch mestách sa žije veľmi prijemne.“

Zastavovali vás fanúšikovia viac v uliciach Banskej Bystrice alebo teraz v Sierre?

„Pamätám si, že na konci môjho prvého roku v Bystrici, prišla za mnou manželka. Vravela mi, že bola v centre mesta a zrazu k nej prišiel malý chlapec a začal kričať Asselin. O päť minút neskôr bola pri nej skupina šiestich-siedmich detí a tie tiež začali kričať Asselin, Asselin. To bolo veľmi roztomilé. Fanúšikovia v Sierre nie sú až takí osobní, ale taktiež veľmi milí.”

Odkázali by ste niečo priaznivcom Banskej Bystrice v tomto celospoločensky náročnom období?

“Chcem všetkým povedať, aby si v tejto kritickej zdravotnej situácii dávali na seba pozor. Verím, že na zrekonštruovanom štadióne sa stane budúcnosť klubu opäť svetlejšia a znova sa stanú najlepšími na Slovensku. Všetci mi chýbajú.”

Leave a comment