“Ľady zadarmo a dotácia na športovú činnosť vo výške niekoľko desiatok tisíc eur? Mestským klubom je radosť žiť. Ja som v roku 2025 dostal dotáciu od mesta Košice 4900 eur, a na dani z nehnuteľnosti som zaplatil mestu 8000 eur! To je výsmech pre metropolu východu. Aj tanečné združenia dostali viac,” konštatuje Marek Mergleský, vlastník Arény Sršňov v Košiciach, ktorý je zároveň predsedom a šéftrénerom klubu HK Sršne Košice. “Mám už iba jednu kolegyňu, ktorá pracuje za 400 eur mesačne. Na tomto veľa ušetrím. Som súkromný investor, ktorého by mali vítať s otvorenou náručou. Ale oni dnes majú Fond na podporu športu a mňa nepotrebujú. Osem rokov som vybavoval povolenia na výstavbu druhej ľadovej plochy. Až teraz som sa dočkal, hoci ide o menší projekt, ako som plánoval. Slabšia povaha by už o to dávno prestala dbať. Ale zároveň priznávam, že máme solídne príjmy z verejného korčuľovania, kurzov korčuľovania a komercie (od 18.00). A pokiaľ vzniknú nejaké nedoplatky, vyrovnám ich z vlastných firiem.
Jediný človek pod Tatrami, ktorý vlastní a spravuje dve arény, je Ján Kentoš. Jeden stánok má v Prešove a druhý Starej Ľubovni. “V Prešove, kde som aj riaditeľom oddielu HA Slávia dostanem od mesta dotáciu 40 500 eur na zakúpenie hodín ľadu. Ale ja potrebujem ročne na ľady niečo medzi 160 000 až 180 000 eur. Aby sme dokázali prežiť, trénujú dve vekové kategórie naraz. Dotáciu od zväzu minieme akurát na štartovné v mládežníckych súťažiach a usporiadanie zápasov (rozhodcovia, lekár, štatisti). Na rozvoj nám nezostáva ani cent. Každý deň vozíme deti zo školy na štadión a späť. To nás stojí veľa eur. Platíme daň z nehnuteľností za naše šatne a aj za prenájom šatní, ktoré v objekte nepatria nám. Zdvihli sme členské príspevky o desať eur a už máme odozvu od niektorých rodičov, že to nezvládajú. Na východe končí s hokejom pre nedostatok peňazí čoraz viac detí,” hovorí smutne Ján Kentoš.
Iná situácia je v Starej Ľubovni. “Áno, tam dostávam ročnú dotáciu od mesta 100 000 eur na prevádzku štadióna. Ale nie preto, aby som zbohatol. Ale preto, aby tam vôbec niekedy vznikol a dnes mohol fungovať zimný štadión. My predávame večer jednu hodinu ľadu za komerčnú cenu! Toto nie sú Košice a už vôbec nie Bratislava, kde je úplne iná kúpna sila. Tam si prevádzkovateľ haly môže zarobiť dostatok peňazí na to, aby dokázal sponzorovať mládežnícky oddiel. Za stotisícový príspevok na oplátku ponúkam deťom, školám, škôlkam a klubom od rána do druhej poobede ľadovú plochu za polovičnú sumu, teda 67,50 eur. Do roku 2020 videli ľudia v Starej Ľubovni hokej len v televízii. Vyšli sme do neprebádanej oblasti, kde sa deti vôbec nevedeli korčuľovať. Podobne ako Kežmarok aj Ľubovňa je úplne od ruky. Dokonca si myslím, že Vranov nad Topľou je na tom lepšie ako my. Leží v trojuholníku Vranov – Humenné – Michalovce a tam je určitá hokejová história,” vysvetľuje Ján Kentoš.
Práve vo Vranove nad Topľou sa angažuje filantrop a hokejový nadšenec Jiří Zeman, otec šiestich detí. “Jedného dňa (rok 2016) sme sa ako rodina a firma rozhodli dostavať arénu vo Vranove. A dnes už deviaty rok funguje mládežnícky celok HC Bulls Vranov (ako jediný disponuje hokejovými triedami od prvej až po deviatu, pozn. red.). Zimný štadión nikdy nebol a ani nikdy nebude sám osebe finančne udržateľný. Treba ho neustále podporovať. Keď sa nič nestane, tak náklady budú každý rok vyššie o 5 až 10 percent. My na večer predáme maximálne dve objednávky za komerčnú cenu. Keby sme v sebe nemali lásku k športu a športové srdce, nikdy by to nefungovalo. Máme určité finančné zdroje, a tak deťom dávame šancu, aby sa mohli s hokejom alebo neskôr so vzdelaním posunúť ďalej. Ak im toto celé dá niečo do života, bude to pre nás len výhra. Musím pripomenúť, že bez firmy STD Donivo a.s., by hokej v meste nikdy nebol,” tvrdí prezident klubu.
Ďalší štyria hokejoví nadšenci sú v hlavnom meste alebo v jeho neďalekom okolí
Mládežnícky oddiel HC Lamač založila súkromná spoločnosť, ktorá je aj vlastníkom aj prevádzkovateľom haly. Všetko ostatné riadi občianske združenie. “Nemáme žiadnych sponzorov, iba granty a dotácie. Nad vodou nás drží mestská časť Lamač, od ktorej dostávame ľady (protiplnenie) v hodnote takmer 50 000 eur. Podpora zo strany SZĽH je nedostatočná a problémom je, že nevieme v primeranom predstihu, s akým objemom peňazí môžeme počítať v roku 2026,” myslí si Katarína Sliacka, manažérka športového subjektu.
Arénu v Petržalke postavila súkromná spoločnosť, ktorej dvoma spoločníkmi sú bratia Martin a Jozef Pinčekovci. “Zimný štadión sme postavili bez toho, aby sme čo i len jedným centom zaťažili rozpočet mesta, mestskej časti alebo štátu. Taktiež nepotrebujeme ani cent na prevádzku, vieme si na seba zarobiť sami tak, aby sme dokázali platiť cenu ľadu pre náš hokejový oddiel. Ten vedieme ako štatutári bez odmeny za činnosť, aby zostalo čo najviac zdrojov v samotnom klube. Súkromné športoviská logicky nemajú zo strany mesta dotované prevádzky, ale zároveň nie sú oslobodené od dane z nehnuteľnosti. Tá predstavuje v Bratislave niekoľko desiatok tisíc eur. Konkrétne za rok 2025 sme odviedli na dani z nehnuteľnosti necelých 28 000 eur, čo výrazne obmedzuje naše plánované investície do obnovy, resp. vlastnej podpory klubu. A to spôsobuje absurdnú situáciu, že z daní súkromných športovísk sa spolufinancujú športoviská v správe mesta alebo obce. A pritom športoviskám v správe mesta alebo obce sa na chod prevádzok poskytujú zo strany mesta dotácie, ale od spomínanej dane sú tieto prevádzky oslobodené. V zahraničí takáto absurdná nevyvážená situácia neexistuje. Financie získavame od menších sponzorov, ktorí ročne prispejú sumou od 100 do 2 000 eur. Príjmy ďalej dopĺňame cez dotácie zo strany SZĽH, asignačnú daň a granty,” prezrádza Martin Pinček, prezident mládežníckeho oddielu HC Petržalka 2010.
V roku 2009 postavili a dnes vedú hokejovú arénu v Hamuliakove dvaja bývalí vrcholoví cyklisti Martin Liška a Tomáš Čapek. V roku 2010 začal pôsobiť oddiel HO Hamikovo Hamuliakovo. “Boli sme úplne prvý súkromný klub a podľa mňa sme najúspešnejší, lebo sme najviac detí integrovali do mužského hokeja. Preto máme mančaft TEBS Bratislava v prvej slovenskej lige, hoci hrať Tipos SHL v hlavnom meste je extrémne drahé. Považujem za neférové voči nám súkromným organizáciám, že mestské zimné štadióny využívajú peniaze všetkých daňových poplatníkov, ale my z toho neprofitujeme. My si nemôžeme dať vyššie členské príspevky než mestské oddiely, lebo nebudeme konkurencieschopní. Oni narábajú s oveľa väčším rozpočtom, ale my súkromníci si musíme všetko platiť. Sponzorov máme len občas, cca 10 000 eur ročne získame na 2 % z daní. Ostatné nedoplatky pokrývame z našej firmy TEBS. Jedným dychom dodávam, že bojujeme a neplačeme. Vieme, do čoho sme išli,” hovorí odhodlane prezident klubu Martin Liška.
Aj majiteľ a prevádzkovateľ haly v Pezinku (súkromná spoločnosť) sa angažuje v športovej činnosti. Roman Weck je generálnym manažérom klubu HK ’18 Karpatský Sokol od roku 2018. Mesto sa na financovaní klubu podieľa v minimálnom rozsahu, čo prirodzene ovplyvňuje rozvojové možnosti, napr. v roku 2025 išlo o sumu 4 597 eur, čo tvorí necelé 2 % rozpočtu klubu. Zimný štadión deklaruje pripravenosť investovať do ďalšieho rozvoja tréningového zázemia, no bez aktívnej spolupráce samosprávy, vrátane povoľovacích procesov, je tento rozvoj len ťažko realizovateľný. „Chcem ešte poukázať na jeden vážny problém pre hokejové kluby: väčšina trénerov sú živnostníci. Úprava legislatívy od 1. januára 2026 zvyšuje odvodovú povinnosť, čo spôsobí zvýšenie nákladov a bude mať negatívny dôsledok na fungovanie a rozvoj hokeja na Slovensku.“ konštatuje Daniel Fábry, šéftréner organizácie.
Dotácie miest, mestských častí či obcí klubom, resp. súkromníkom na prevádzku hokejovej arény a športovú činnosť. Podmienkou je, že oddiel musí hrať aspoň ligu mladších žiakov A.
1. Ľubovnianski Rytieri. V roku 2025 bol bežný rozpočet mesta 19 miliónov eur. Štadión vlastní súkromník, ktorý dostal v roku 2025 dotáciu od mesta na prevádzku zimného štadióna vo výške 100 000 eur. V roku 2025 dostal klub (občianske združenie) dotáciu od mesta na športovú činnosť vo výške 11 000 eur.
2. HC Lamač. V roku 2025 bol bežný rozpočet mestskej časti 8 miliónov eur. Mládežnícky oddiel dostal v roku 2025 (protiplnenie za prenájom pozemku) ľady od mestskej časti v hodnote 49 000 eur. V roku 2025 dostal klub dotáciu od mesta Bratislava na športovú činnosť vo výške 1 500 eur.
3. HA Slávia Prešov. V roku 2025 bol bežný rozpočet mesta 110 miliónov eur. Štadión vlastní súkromník, ktorý dostal v roku 2025 dotáciu od mesta na zakúpenie ľadovej plochy vo výške 40 500 eur. V roku 2025 dostal klub dotáciu od mesta na športovú činnosť vo výške 7 858 eur.
4. HK´18 Karpatský Sokol. V roku 2025 bol bežný rozpočet mesta 30 miliónov eur. Štadión vlastní súkromná spoločnosť, ktorá nedostala od mesta dotáciu na prevádzku zimného štadióna. V roku 2025 dostal klub dotáciu od mesta na športovú činnosť vo výške 4 597 eur.
5. HK Sršne Košice. V roku 2025 bol bežný rozpočet mesta 263 miliónov eur. Štadión vlastní súkromník, ktorý nedostal dotáciu na prevádzku zimného štadióna. Naopak, súkromník platí mestu 8 000 eur ročne daň z nehnuteľnosti za arénu (po 50% zľave). V roku 2025 dostal klub dotáciu od mesta na športovú činnosť vo výške 4 900 eur.
6. HO Hamikovo Hamuliakovo. V roku 2025 bol bežný rozpočet obce 3 milióny eur. Štadión vlastnia dvaja súkromníci, ktorí nemajú od obce dotáciu na prevádzku arény. Naopak, vlastníci platia ročne daň z nehnuteľnosti 11 000 eur na zimný štadión. Obec následne vráti oddielu sumu 6 500 eur. V roku 2025 nedostal klub dotáciu od obce na športovú činnosť.
7. HC Bulls Vranov. V roku 2025 bol bežný rozpočet mesta 31 miliónov eur. Štadión vlastní súkromník, ktorý nemá dotáciu od mesta na prevádzku arény. Mesto však platí ročne majiteľovi po dobu desiatich rokov sumu 150 000 eur ako splátku za dostavanie haly. Po skončení zmluvy sa vlastníkom haly stane mesto. V roku 2025 nedostal klub dotáciu od mesta na športovú činnosť.
8. HC Petržalka 2010. V roku 2025 bol bežný rozpočet hlavného mesta vyše 600 miliónov eur, rozpočet mestskej časti Petržalka vyše 85 miliónov eur. Štadión vlastní súkromná spoločnosť, ktorá nepoberá od mestskej časti alebo hlavného mesta dotáciu na prevádzku zimného štadióna. Na dani z nehnuteľnosti odviedli za rok 2025 necelých 28 000 eur (po “zľave” 50%). V roku 2025 dostal klub dotáciu od mestskej časti na športovú činnosť vo výške 16 380 eur.
