Marekovi Sýkorovi sa podarilo v trénerskej činnosti skĺbiť dve základné veci. Bol dobrý človek a kvalitný odborník. Preto máloktorý bývalý zverenec povie na neho niečo zlé. Čerstvý sedemdesiatnik trénoval pätnásť sezón v najvyššej českej súťaži. Päť rokov pracoval v Rusku, kde dva najlepšie ročníky zažil v bohatom Metallurgu Magnitogorsk. Okamžite po príchode do mesta na rieke Ural sa dostal do finále superligy a do svetového hokeja vytiahol Jevgenija Malkina. Po skončení obdobia koučovania bol päť rokov expertom českej televízie a za svoje postrehy si vyslúžil veľký rešpekt.
Páčili sa vám nedávno skončené majstrovstvá sveta v hokeji?
„Áno. Umocnil to fakt, že šampionát mal skvelú divácku kulisu. Boli to určite lepšie MS ako pred rokom. Slovensko je na rozdiel od Dánska hokejovou krajinou. Navyše, vlani mali problémy s ľadovou plochu. Nechcem hodnotiť výkony mužstiev ako Veľká Británia, Taliansko alebo Rakúsko, pretože medzi nimi a veľmocami je stále veľký rozdiel. A vždy sa stane, že niektoré favorizované tímy prídu bez športovej formy. Teraz sa to prihodilo Švédom a Američanom.“
Vo finále sa nečakane stretli Fínsko a Kanada. Špičkové mančafty Ruska, Švédska a USA zostali v poli porazených.
„Švédi ma sklamali. Už v prvom zápase proti Čechom nehrali dobre a v trende nevyspytateľnosti pokračovali ďalej. Zdali sa mi namyslení, arogantní. Som obdivovateľom ich hokeja, ale tentokrát vo mne zanechali zlý dojem. Rusi sú výborní, pokiaľ hrajú v NHL v jednom mužstve s Fínmi, Švédmi, Američanmi, Kanaďanmi. Akonáhle sa stretnú v spoločnom tíme, začnú hrať komplikovaný hokej do prázdnej brány. Keď sa im darí, tak je to nádhera, no ich vystúpenie v Bratislave ma nenadchlo. Keby v bránke nestál vynikajúci Vasilievskij, bronz by nemali. Američania neboli dobrí, ale u nich to zrejme súvisí s tým, že v ich krajine je hokej športom číslo päť alebo šesť. Nechcem im siahať do svedomia, no niekedy sa prídu na šampionát viac zabávať ako hrať. Turnaj neberú tak vážne ako Kanada, ktorá v sebe nosí pocit hrdosti. Vicemajstri sveta sa mi páčili. Zlepšovali sa postupne, mali výborného brankára, hrali typický priamočiary hokej s výborným zakončením. Majú do detailu prepracovanú prácu s hokejkou, vedia brilantne odobrať súperovi puk. Nakoniec som rád, že zlato získali Fíni, lebo nastúpili takmer bez hráčov z NHL a to sa vždy cení.“
Dostali sa do finále dva tímy, ktoré mali na striedačke najlepších trénerov?
„Nechcem, aby to vyznelo neúctivo voči ostatným kormidelníkom, ale myslím si, že áno. Alain Vigneault je dlhoročný kouč z NHL, takže kvalitu určite má. Fín Jukka Jalonen je skvelý tréner a na titule má veľkú zásluhu. Mužstvo výborne pripravil. To nevie každý kouč, je to výsada najlepších.“
Česi skončili štvrtí. Niekto to vníma ako úspech. Iným sa tento výsledok zdá málo. Myslia si, že zostava, v ktorej bolo desať hráčov z NHL mala bezpodmienečne získať medailu.
„So zápasmi v základnej skupine prevláda, až na malé nedostatky, spokojnosť. Zvíťazili sme nad Švédmi, Lotyšmi i Švajčiarmi, hoci tým sme rozhodujúci gól vsietili do prázdnej brány, pretože hrali vabank. Chybou bolo, že sa precenili góly a asistencie určitých hráčov, pretože ich získali so slabšími súpermi. V semifinále s Kanadou to bol jednoznačný zápas pre súpera. O tretie miesto sme prehrali, hoci sme boli lepší, ale nepremenili sme šance. To je najväčšia slabina českého hokeja. Góly dávame len horším mančaftom, keď príde ťažší protivník s lepším gólmanom strelecky sa nepresadíme. Tak to je.“
Ruská zborná opäť zostavila mimoriadne silný tím a aj v zákulisí robili všetko preto, aby vyhrali titul (dostali najlepšiu šatňu, hoci nárok na ňu mali Švédi). Ale znova zlyhali v rozhodujúcej chvíli. Dávnejším problémom ruskej generácie bola značná náladovosť. Čakalo sa, že mladšie pokolenie bude iné, no zatiaľ to tak nie je. Sú vôbec schopní sa z tohto generačného problému uzdraviť?
„Myslím si, že nie. Je to veľký štát, ktorý si pevne drží svoje zvyklosti a tradície. Keď sa zídu v jednom mužstve, začnú sa strácať v nezmyslených kombináciách. Nedokážem si predstaviť, ako to vyzeralo vo vnútri kolektívu. Kto má v kabíne hlavné slovo? Je tréner Vorobjev ten pravý? Je dostatočne silný nato aby mužstvo zvládol? Alebo kolektív riadi Ovečkin? Z vlastnej skúsenosti viem, že keď ide do tuhého, tak sú nervózni a stretnutia nezvládnu. Keď som trénoval v Rusku a išli sme hrať proti slabšiemu súperovi, bál som sa, že to nedopadne dobre, lebo majú tendenciu podceňovať. A naopak, keď prišlo silné mužstvo, bol som pokojný, lebo som vedel, že to bude poriadny hokej. Teraz sa ku mne niečo dostalo, že hráči aj trochu pochodili bratislavské krčmy, hoci to neviem dokázať.“
Predsedom Ruskej hokejovej federácie je Arnady Rotenberg. Tento oligarcha, je taktiež majiteľom Dynama Moskva. O ruských boháčoch je známe, že keď dajú peniaze do hokeja, tak na oplátku žiadajú víťazstvá. Ako vnímajú tamojší vrcholní predstavitelia neúspechy na medzinárodnej scéne?
„Ja som to zažil na klubovej úrovni. Môj bývalý mančaft Metallurg Magnitogorsk hral šiesty finálový zápas (v sezóne 2013/14) proti Levu Praha v O2 Aréne a majiteľ Viktor Rašnikov spolu s bývalým generálnym manažérom Gennadijom Veličkinom ma pozvali do VIP lóže. Zápas prehrali a oni sa so mnou prestali rozprávať. Úplne zabudli, že sme kamaráti a že som tam niekedy trénoval. Oni nie sú schopní vyrovnať sa s prehrami. Dávajú do hokeja veľa peňazí, celé to veľmi prežívajú. Nevedia si uvedomiť, že je to len hra a šport je krásny tým, že neviete predpovedať výsledok. Myslím, si, že na reprezentačnej úrovni to bude také isté, ak nie horšie, lebo do celého procesu vstupuje politika. Prezident Putin potrebuje úspechy na každej úrovni a túži po víťazstvách nad USA a Kanadou.“
Keď z majstrovstiev sveta vo futbale predčasne vypadnú Nemci, prebehne na úrovni zväzu hĺbková analýza, aby sa chyby neopakovali. Deje sa niečo podobné v Rusku? Alebo si povedia, teraz nám to nevyšlo, nabudúce to bude lepšie?
„Po každom nevydarenom turnaji nastane silná kritika zo strany slávnych trénerov a hráčov. Rusko má veľa hokejových legiend a tí nachádzajú chyby. Je to však veľmi neprehľadné, nemá to hlavu ani pätu. Nemyslím si, že dochádza k serióznemu rozboru. Skôr to prehltnú a povedia si, že nemali šťastie. Tí, ktorí sú pri reprezentácii, sa snažia udržať si svoje pozície. A tí, ktorí by sa chceli k národnému tímu dostať, tak kritizujú. “
Turnaj na Slovensku nevyšiel ruskému centrovi Jevgenijovi Malkinovi. O ňom sa vraví, že ruskou nevyspytateľnou povahou netrpí a nemá ani hviezdne maniere.
„Bol som pri zrode jeho kariéry. V sedemnástich rokoch som ho vytiahol do profesionálneho hokeja. Okamžite som videl, že je to mimoriadny hráč a musím sa priznať, mám pre neho slabosť. Avšak, rovnako ako sa prezentoval teraz na šampionáte, tak isto hral, keď začínal medzi mužmi v Metallurgu. Korčuľoval, kľučkoval, riadil hru, ale úplne bez streľby a bez gólov. Nemyslím si, že by sa na turnaj vykašľal, pretože on charakter má. Obhospodári na ľade veľký priestor, no na rozdiel od Kanaďanov, jeho akcie končia v rohoch ihriska. Nebolo to z jeho strany žiadne terno, ale nemôžem povedať, že by ma vyslovene sklamal.“
Vašu trénerské kariéru ste ukončili ako 63-ročný po sezóne v Dyname Minsk. Neskôr ste trochu ľutovali, že ste si pracovnú činnosť nepredĺžili o rok či dva. Ako vnímate fakt, že slovenský výber viedol 68-ročný Craig Ramsay?
„Hokej je dynamický, rýchly šport a na lavičke potrebujete mladších ľudí. Nemôžem si pomôcť. Je určitá hranica, za ktorú ísť nie je dobré. A tá je šesťdesiatpäť rokov. Sú športy, kde vek trénera nie je podstatný. Napríklad, Jupp Heynckes mal sedemdesiatdva rokov, keď mu na pol roka zverili futbalový Bayern Mníchov. Išlo len o to, aby dokončil sezónu v klube, ktorý detailne pozná. Ale aby v hokeji tréner exceloval po šesťdesiatpäťke, to sa mi nezdá. V pokročilom veku sa rozhodujete pomaly, k tomu treba prirátať množstvo iných faktorov. Nedá sa nič robiť, patrí to mladším chlapom.“
V tomto ohľade je názorný príklad Július Šupler. Mal šesťdesiatdva rokov, keď pomerne úspešne zvládol sezónu v KHL v Donbase Doneck. Mančaftu chýbali len tri body na postup do play off. Lenže, potom mal ďalšie štyri štácie, v ktorých to už nebolo ono. Vo Zvolene skončil po polovici sezóny. Pri popradskom doraste vydržal dva mesiace. Následne vypomohol na lavičke národného tímu Zdenovi Cígerovi a Slovensko sa tesne zachránilo medzi elitou. Záverečná misia v Donbase Doneck, ktorý nastupoval v ukrajinskej lige trvala tri mesiace. Až po tomto všetkom povedal ako 68-ročný definitívne zbohom.“
„To sú smutné konce a je lepšie odísť skôr.“
Od roku 2022 sa budú všetky stretnutia majstrovstiev sveta a takisto zimných olympijských hier konať na užších klziskách podľa zámorských rozmerov. Vítate tieto zmeny?
„Z hľadiska výchovy mladých hráčov sa mi vidí zúženie ihriska ako dobrá myšlienka. Na veľkom klzisku máte na všetky herné činnosti priveľa času a to nie je správne. Všetko smeruje k cieľu približovať sa NHL. Keď trénujete na užšej ľadovej ploche, musíte sa rýchlejšie rozhodovať a strieľať. Nie som zásadne proti, akurát som si myslel, že zmeny prídu pomalšie. Že zo začiatku pristúpia na kompromis. To znamená, najprv šírka 28 metrov a nie hneď 26 metrov. Neviem jednoznačne predpovedať, či to bude pre svetový hokej dobré.“
Na majstrovstvá sveta prichádzajú mužstvá v rozdielnej športovej forme s obmedzenými možnosťami výberu hráčov. Nie je to chyba, že vedenie NHL zrušilo Svetový pohár 2020 a na posledných ZOH neboli najlepší hráči z elitne ligy? Tam si môžu zmerať sily najlepší proti najlepším v rovnakých podmienkach.
„Je to škoda. Svetový pohár mal vynikajúcu úroveň. Takisto olympiády s najlepšími hokejistami. Teraz sa na zimných olympijských hrách víťazi zo zlatej medaily tešia, ale nie je to ono. Nie som si však istý či je súčasné vedenie IIHF schopné dohodnúť sa s predstaviteľmi NHL tak, aby rešpektovali Európanov a turnaje boli plnohodnotné. Bol by to dobrý signál do celého sveta a hokej by sa rozmohol vo viacerých krajinách. Každý štát, ktorý začne brať hokej vážnejšie, je prínosom pre tento krásny šport.“
