“Juniorskému šampionátu v Edmontone najviac poškodil letný termín jeho konania.”  

Libor Nemec

Ak som v januári 2020 označil výkon Slovenska na juniorských MS v Česku za blamáž (v základnej časti jedna výhra a tri prehry so skóre 8:22), ťažko sa dnes nachádzajú slová, aké sa hodia na výkon, keď výber zo srdca Európy na letných MS v Kanade prehral v hlavnej časti všetky štyri duely so skóre 11:27. Tvrdé slová však tentokrát treba trochu zmierniť, lebo kolektívu kouča Ivana Feneša chýbali desiati plnohodnotní hráči základnej zostavy. A pod Tatrami široká mládežnícka hráčska základňa jednoducho nie je. “Sklamali sme po všetkých stránkach,” sype si popol na hlavu Libor Nemec (18 r.), ktorý ako jeden z mála na turnaji nesklamal. Robustný krídelník (190 centimetrov a 85 kilogramov) o mesiac maturuje a v sezóne 2022/23 má dva výkonnostné ciele. Presadiť sa v silnom fínskom tíme Lukko Ruama a dostať sa na juniorský svetový šampionát, ktorý budú na prelome rokov hostiť dve kanadské mestá Moncton a Halifax. (foto: iihf.com).

Po piatich dňoch môžete s chladnejšou hlavou zhodnotiť vystúpenie Slovenska na juniorských MS v kanadskom Edmontone. Prečo sa krajine majstrov sveta 2002 tak veľmi nedarilo?

“Je to celé veľký neúspech. Náš cieľ bol jasný, dostať sa do štvrťfinále a to sme nesplnili. Doplatil sme na individuálne chyby, nedisciplinovanosť a nato, že sme nedodržali naordinovaný systémy hry. Toto všetko nás stálo lepšie výsledky. Mali sme aj niekoľko dobrých častí v zápasoch, no doplatili sme na množstvo faulov.”  

Turnaj bol smutný nielen pre slovenský hokej, ale je aj pre ten svetový. Príčiny prepadáku inak veľmi sledovaného podujatia sú tri: 1) Odloženie šampionátu na leto. 2) Neúčasť najväčších hviezd, ako je Owen Power, Juraj Slafkovský a iných, ktorí na zrušených MS v zime štartovali. 3) Kanadskí fanúšikovia veľmi negatívne vnímajú dva sexuálne škandály juniorského výberu (rok 2003 a 2018), ktoré vyplávali na povrch. Aký bol turnaj pre hráča, ktorý ho zažil na vlastnej koži a po prvýkrát?

“Všetky tieto veci som registroval. Zo všetkého najviac poznačilo nevydarený turnaj letné obdobie. Niekoľko hviezd odmietlo účasť, lebo sa necítili komfortne, čo sa týka načasovania formy. Je leto a všetci sú za bežných okolností v príprave, a nie je v zápasovom tempe. Niektorí iní hráči, ktorí sa šampionátu zúčastnili s týmto mali menší problém. Ale na konci dňa sme na tom boli všetci rovnako.”

Dva zo štyroch zápasov Slovenska v základnej skupine by sa bez problémov mohli hrať v Slovenskom národnom divadle (kapacita sály je 649 miest). Na zápas s Českom prišlo 430 ľudí a na duel s Lotyšsko 489 priaznivcov. Na tretie stretnutie s Fínskom prišlo 659 fanúšikov. Čiže by sa tiež pokojne mohlo hrať v tejto slovenskej kultúrnej inštitúcii a iba desiati ľudia by zostali v bufete. Len na duel Slovenska s domácou Kanadou bola aréna Rogers Place v Edmontone slušne zaplnená (3216 priaznivcov). Je asi zbytočné sa aj pýtať, že v pri takejto kulise sa hralo úplne mizerne všetkým národom.

“Návštevnosť ma veľmi nemilo prekvapila a očakával som viac priaznivcov na tribúnach. Aj na zápas s Kanadou nebol ani zďaleka plný štadión. Na druhej strane je letné obdobie a veľa ľudí je na dovolenkách. Nehralo sa dobre, ale snažili sme sa to nevnímať, lebo hráča by takéto veci vôbec nemali ovplyvniť. Ale určite sa hrá oveľa lepšie pred plnou halou.”

Boli ste jeden z mála hráčov v slovenskom národnom tíme, ktorý na podujatí nesklamal. Nechajme stranou reči o smútku z výkonu mužstva. S tým vlastným asi spokojný ste, nie? (L.N. zaznamenal v štyroch zápasoch jeden gól a tri prihrávky). A iba on, Servác Petrovský a Martin Mišiak nemali zápornú bilanciu v štatistike plus-mínus (zaznamenáva sa účasť pri strelených a obdržaných góloch).

“Pre mužstvo som mohol spraviť ešte viac a mohol som mať vyššiu výkonnosť. Nemal som toľko streleckých pokusov, koľko by som chcel. V zaujímavých pozíciách som často zbytočne nahrával. Do budúcnosti by som sa chcel aj proti top tímom viac presadiť v dôležitých herných situáciách v streleckom lichobežníku. Ale som vcelku spokojný, ukázal som solídnu efektivitu, keď som zaznamenal štyri kanadské body.”

Turnaj v polovici augusta je pre hokejistu ten úplne najhorší možný, lebo za bežných okolností je v strede prípravy na nový ročník. Keby sa hral turnaj v júni, hokejista môže čerpať z predošlej sezóny a keby sa hralo v septembri, nový ročník už je predo dvermi. V čom ste museli najviac zmeniť prípravu, aby ste správne načasovali formu a kedy ste išli na ľad?

“S týmto súhlasím. Augustový termín je náročný, lebo je tesne po letnej príprave a hráč nemá žiadnu zápasovú prax. Určite by bolo lepšie hrať v júni, no ja som sa s touto skutočnosťou vyrovnal celkom dobre a cítil som sa na ľade komfortne. Už v máji som začal vo Fínsku letnú prípravu a od tretieho týždňa som trikrát týždenne chodil na ľad. Následne som sa presunul domov a od konca júna som chodil na ľad v Petržalke. Bol som na ľade veľmi veľa a celá príprava mi celkom dobre sadla. A koniec koncov mali sme letné reprezentačné zrazy, kde sme hrali niekoľko modelových zápasov proti sebe.”

Od pätnástich rokov ste preč z domu. Po dvoch rokoch vo Švédsku, začnete tretí rok vo Fínsku. V lete 2020 ste s tímom Lukko Rauma podpísali kontrakt na jeden rok s opciou na ďalšie dva. Táto zmluva je stále v platnosti?

“Nie, v lete 2021 mi ponúkli novú a tá znie na dva roky plus zahŕňa ročnú opciu (2023/24), ktorá sa však týka už len mužov. Čiže teraz mám ešte kontrakt na jeden rok, ten v klube dávajú juniorom, v ktorých vidia potenciál. Slúži ako motivácia, aby sme sa dostali do áčka. Áno, som aj finančne ohodnotený.”

Vo Švédsku ste sa pomerne rýchlo naučili tamojšiu reč a súbežne ste sa zdokonalili v angličtine. Po prvom roku vo Fínsku sa vám nechcelo učiť ich jazyk, lebo je oveľa ťažší ako švédčina. Tereza začínate už tretí rok v krajine tisícich jazier. Ich reč už ovládate

“Neviem ešte úplne plynule rozprávať, ale trénerovi rozumiem všetko a už viem aj trochu komunikovať.”

Na jeseň 2020 sme spolu robili rozhovor a boli ste slovenskou nádejou na NHL draft 2021. Na to ste však potrebovali rýchlo opustiť šatňu dorastu a stať sa stabilnou súčasťou juniorky. To sa vám však podarilo až o dvanásť mesiace neskôr. Aký máte cieľ pred sezónou 2022/23, ktorý ste pred týždňom celkom úspešne odštartovali v kolíske hokeja? 

“Dostať sa a aj presadiť v áčka Lukko Rauma a prebojovať sa na decembrové/januárové majstrovstvá sveta v Kanade. Toto mám teraz v hlave a s týmto budem teraz zaspávať.”

Má Lukko Rauma nejaký rezervný tím v druhej fínskej lige Mestis, keby to hneď nevyšlo s mužmi v najvyššej Liige?

“Rauma nespolupracuje so žiadnym tímom z Mestis, ale s agentom sa dá dohodnúť, že môžem ísť niekam na hosťovanie. Toto je tiež jedna možnosť.” 

Lukko skončilo v základnej časti uplynulej sezóny desiate a vo vyraďovačke vypadlo vo štvrťfinále, čo je neúspech pre šampióna 2021. Na súčasnej súpiske je len deväť hráčov narodených v roku 1999 a skôr. Ostatní sú mladší. Zostava aj preto ešte omladla, lebo finska Liiga sa ťažko zotavuje po dvoch rokoch pandémie. Navyše táto organizácia dáva vo veľkom príležitosť juniorom, aby mohla hrať svoj dravý hokej. Mohla by aj pre toto prísť vaša šanca?

“Presne ako ste povedali, súpiska je veľmi mladá. Manažment mi na spoločnom sedení po konci ročníka povedal, že mám veľkú šancu dostať sa do áčka, ale musím byť lídrom v  juniorke. Preto sa budem snažiť byť tam dominantný a následne by som chcel uchopiť šancu za pačesy, ktorú mi určite dajú, ak budem hrať dobre.”

Koučom Lukko Rauma zostáva 53-ročný Marko Virtanen, pri ktorom ste v sezóne 2020/21 odohrali šestnásť stretnutí v juniorke. Aký je to kouč? Je pre vás výhoda, že sa poznáte?

“Poznám ho dobre a mám ho rád. S ním sme vyhrali titul v juniorke v sezóne 2020/21 a určite je pre mňa výhoda, že ma pozná. Je to tvrdý tréner, ale zároveň vie veľmi dobre komunikovať so zverencami. Ja sa budem snažiť urobiť všetko preto, aby som sa dostal do kabíny prvého mužstva a aby som sa tam natrvalo usadil.”

Okrem iných dobrých hokejových vlastností viete príkladne udržať puk v útočnej tretine. Trochu nedostatku ešte máte v koordinácii pohybu a v rýchlosti s pukom na hokejke. V čom sa potrebujete zlepšiť, aby ste sa presadili v profesionálnom hokeji?

“Určite chcem zlepšiť koordinácia pohybu, korčuliarsku výbušnosť a silovú pripravenosť. Na to sa chcem teraz sústrediť a zamerať. V Lukko mám na rozvoj vytvorené výborné podmienky. Teším sa na novú sezónu a tvrdú prácu.”

V marci 2020 otriasol celým hokejovým svetom koronavírus. O mesiac neskôr sa neuskutočnili MS divízie 1A v Spišskej Novej Vsi, kde mali hrať v prvom rade hráči narodení v roku 2002. A v zostave mohlo byť aj niekoľko hokejistov narodených roku 2003. Nasledujúci ročník 2020/21 bol ešte horší. Všelijaké zákazy trvali takmer celý rok a najviac na to doplatili tínedžeri narodení v roku 2003, lebo dorastenecké MS divízie 1A sa na rozdiel od MS do dvadsať rokov opäť zrušili. Na nedávnych letných MS v kanadskom Edmontone bol v zostave z tohto ročníka iba Libor Nemec, Jakub Demek a jeden duel odohral Ľubomír Kupčo. “Stratili sme dosť možností ukázať sa,” vraví Libor Nemec. Ako vidí svojich bývalých štyroch útočných kolegov z mládežníckych reprezentácií, ktorí vynikali pred začiatkom pandémie?

Róbert Bačo? “Poznáme sa od útleho veku. Bol to odmalička veľmi dobre fyzicky stavaný hráč, a čo som teraz videl na letných zrazoch, tak v Kanade ešte viac zosilnel. Ale tréneri ho vyradili z nominácie pred majstrovstvami sveta. Uvidíme, ako sa mu bude ďalej dariť v juniorskej Western Hockey League.”

Marcel Štefančík? “Sme veľmi dobrí kamaráti a pravidelne si telefonujeme. Bol na letných kempoch reprezentácie do dvadsať rokov a tam sa mi veľmi páčil. V juniorke Luley možno nemal podľa počtu bodov najlepšiu sezónu, ale videl som zopár jeho gólov a prihrávok, a tie boli naozaj skvostné. Je to šikovný hráč a ak bude mať dobrý úvod ročníka a bude sa mu dariť, má veľkú šancu dostať sa na blížiaci sa juniorský šampionát v Kanade.”

Alex Géci? “Taktiež môj dobrý kamarát. Určite mu veľmi uškodilo, že v sezóne 2020/21 neodohral v kanadskej juniorke OHL ani jeden zápas. Na ďalší ročník do Kanady prestúpil, no viem, že tam prežíval dosť ťažké obdobie a po dvoch mesiacoch sa vrátil do Slovana Bratislava, kde nastupoval za béčko mužov a juniorov. Nemal som možnosť sledovať jeho zápasy a výkony, a preto sa neviem zodpovedne vyjadriť k jeho forme. Z našich rozhovorov viem, že si z tohto všetkého nerobí ťažkú hlavu, ide ďalej a teší sa na nový ročník.”

Boris Babeliak? “Naposledy som ho videl asi pred dvoma rokmi v reprezentácii do sedemnásť rokov. Čiže veľmi dlho sme sa nevideli a nerozprávali. Pamätám si ho ako rýchleho centra s jemnými rukami. Viem, že teraz prestúpil do Nových Zámkov, kde by mohol naštartovať kariéru a uchytiť sa v mužskom hokeji.”

% Comments (1)

I was extremely pleased to discover this great site. I want to to thank you for ones time just for this wonderful read!! I definitely liked every little bit of it and i also have you bookmarked to look at new information in your blog.

Zanechať komentár