Tomáš Hrnka (26) je po Richardovi Šechnom (198 cm a 105kg) druhý najrobustnejší útočník, ktorý kedy reprezentoval Slovensko na svetovom šampionáte. Odchovanec Nitry narástol 196 centimetrov a váži 103 kilogramov. Účastník dvoch MS (2016, 2017) na najvyššom fóre nikdy herne nesklamal. Z domácej Tipsport ligy má tri tituly. Dva s Košicami a jeden s Banskou Bystricou. Ponuke z iného tímu Kontinentálnej hokejovej ligy sa v budúcnosti brániť nebude.
Ktorý tréner mal rozhodujúci vplyv na vašu kariéru a v ktorej kategórii sa rozhodovalo, že sa stanete profesionálnym hokejistom?
„Každý kouč, ktorý ma viedol prispel k tomu, ako dnes hrám. Ale keď mám spomenúť jedného, tak ním bol určite Rudolf Uličný. Podržal ma v mládežníckych časoch, v juniorke mi dal poriadnu šancu. Pomohol mi k tomu, aby som sa neskôr presadil medzi mužmi.“
Vo vašom prípade sa lámal chlieb v juniorke? V doraste vás materský klub poslal na niekoľko mesiacov do neďalekých Levíc, ktoré nehrali najvyššiu súťaž.
„Áno to bol rok, kedy sa jeden tréner rozhodol, že nepatrím do tímu. Preradil ma do Levíc, s ktorými sme rok predtým vyhrali 33:0. Vtedy som rozmýšľal, či má zmysel pokračovať v športovej kariére. Nakoniec som vytrval, pretože som si uvedomil, že nič iné nemám tak rád ako hokej. Bol som do neho blázon. Nahrával som si všetky NHL Power Week a dookola som si ich prehrával. Navyše, rodinná finančná situácia mi neumožňovala, aby som len tak s niečím prestal a začal sa venovať niečomu úplne inému. Preto som s hokejom začínal až ako deväťročný. Povedal som si, že musím ďalej bojovať a v nasledujúcom ročníku mi pomohol spomínaný tréner Uličný. To ma povzbudilo a chcel som sa prebojovať do áčka Nitry. Na svoju šancu som si počkal a začalo byť dobre.“
V extralige ste debutovali v devätnástich rokoch. O rok neskôr ste sa naplno presadili do zostavy Nitry. Váš prvý kompletný ročník v najvyššej súťaži ale organizácii vôbec nevyšiel. Skončili ste na desiatom mieste, v klube sa vystriedali štyria tréneri a kabínou prešlo neuveriteľných 49 hokejistov. Pre hokejové mesto hotová katastrofa.
„Pamätám si to. Ročník dopadol veľmi zle, tímu sa nedarilo, bolo to deprimujúce a vstup do mužskej kategórie bol divný. To mi však paradoxne prospelo. Ako sa menili tréneri, dostal som dostatok príležitostí a pomohlo mi to ukázať sa medzi seniormi. Nasledujúcu sezónu som už bol stabilný člen zostavy.“
A prebojovali ste sa do semifinále Tipsport ligy.
„S trénerom Antonínom Stavjaňom to bol oveľa vydarenejší ročník, po ktorom prišiel prestup do Košíc.“
Za tri roky v metropole východu ste vyhrali dvakrát zlato a raz bronz. Celá anabáza v Košiciach vyvrcholila tým, že ste sa prebojovali na MS do Ruska 2016. Aké boli tri sezóny na východe republiky?
„V prvom rade ma záujem oceliarov veľmi potešil. Rok predtým by mi nenapadlo, že takýto veľkoklub ma bude chcieť do svojho kádra. Hrať za Slovan alebo Košice bol v tom období (rok 2013) sen. Obidva kluby mali na Slovensku najlepšie súpisky, štadióny. Začiatok bol dosť náročný. Došiel som ako mladík a niekoľkokrát ma poslali do ich rezerveného tímu v Bardejove. Ale vedel som, že predtým tam poslali aj iných kvalitných hokejistov. Spomeniem Michela Miklíka. Nezostávalo mi nič iné, len si počkať na svoju príležitosť, ktorá neskôr prišla a koniec prvej sezóny som už dohrával v prvej formácii. Celkovo, pôsobenie v Košiciach hodnotím na výbornú. Okrem hokejového šťastia som si v meste našiel veľa kamarátov.“
Po úspechoch v Košiciach ste prestúpili do Plzne. Prečo sa vám na severe Čiech nepodarilo nadviazať na strelecké výkony z predošlého pôsobiska?
„Oceliari na mňa mali opčné právo, ale s generálnym manažérom Jurajom Bakošom sme sa dohodli, že mi nebude robiť prieky v prípade záujmu zo zahraničia. Pred MS 2016 som dostal dve veľmi zaujímavé ponuky. No na šampionáte som si poranil kľúčnu kosť a prestali byť aktuálne. Po MS sa začali veci naťahovať, čo nebolo príjemné. Na ľade som trénoval s juniorkou Nitry a chybne som si myslel, že som dobre pripravený. Začiatok v Plzni bol z mojej strany hrôzostrašný, a hoci onedlho nastal trochu pokoj, tým, že mi nevyšiel začiatok, z deky ktorá na mňa padla som sa nevedel vymotať. Pokiaľ sa necítim fyzicky dobre, hlava u mňa nefunguje, a tam sa to naplno prejavilo. Paradoxne mi strelecky vyšli prvé zápasy, ale potom nastal útlm. Dávali mi dostatok príležitostí, v tréneroch problém nebol.“
V Plzni je neobmedzený vládca Martin Straka. Bývalý výborný český útočník je majiteľom klubu, generálnym manažérom a v spomínanej sezóne sa sám postavil na striedačku. Ako sa prejavoval?
„Najprv bol koučom jeho brat Michal, ale po zlom začiatku ho musel odvolať a sám sa postavil na striedačku. Je mimoriadne pracovitý, plný energie. Veľmi to celé prežíval a je vidno, že je veľký profesionál. Inak pohodový, dobrý chlapík. Žiaľ ročník nevyšiel podľa predstáv celému mančaftu.“
Minulý rok ste prestúpili do Slovana Bratislava a pri českom koučovi Říhovi ste dostávali dostatok príležitostí. Po jeho odvolaní prišiel bieloruský tréner Zankovec a ten vám dôveroval oveľa menej. Prečo?
„To sú bežné veci. Príde nový kouč, má iné predstavy o práci hráča a rozhodol sa, že mi neposkytne toľko času na ľade ako jeho predchodca. Keď sa takéto niečo stane, logicky to hráča pribrzdí.“
O pár mesiacov neskôr ste zažili ďalšie sklamanie. Po ukončení sezóny v Slovane ste išli hosťovať do Banskej Bystirce, kde ste odohrali vydarené play off zakončené titulom. Na svetový šampionát do Dánska vás však nenominovali.
„S Bystricou sme hral finálovú sériu proti Trenčínu na sedem zápasov a po nej som bol nominovaný na jediný prípravný duel pred MS. Tri dni som nebol na ľade a rovno som skočil do zápasu. Necítil som sa najlepšie, kolegovia, ktorí predtým absolvovali väčšiu časť prípravy, hrali dobre a koučovi Craigovi Ramsaymu sa viac hodili do koncepcie. Veril som, že by som mohol ísť, ale GM Miroslav Śatan mi oznámil, že nejdem, čo som plne rešpektoval. Bol som aj trochu rád, že si oddýchnem, pretože fyzicky som sa cítil na dne. Oslavy som samozrejme neprehnal, no bolo veľmi ťažké znova sa naštartovať do tvrdej práce po dosiahnutí triumfu.“
Máte 26 rokov, hrali ste na dvoch svetových šampionátoch a máte tri tituly zo slovenskej Tipsport ligy. Je v Európe nejaká konkrétna liga kam by ste sa chceli dostať?
„Som rád, že hrám KHL v Slovane, keďže prebojovať sa do ktoréhokoľvek tímu v rámci tejto ligy, je veľmi náročné. Keby prišla ponuka z iného tímu tejto medzinárodnej súťaže, budem veľmi rád. Ale nepozerám sa veľmi dopredu, snažím sa odovzdať maximum v súčasnej chvíli.“
V šiestej minúte víťazného zápasu proti Dynamu Moskva ste mali vyloženú šancu. Z pravej strany ste boli meter od brány a diváci si mysleli, že je puk vnútri.
„Hneď ako prídem domov, pustím si záznam a som veľmi zvedavý. Bol som si istý, že to je gól. Spoluhráči, ktorí neboli na súpiske mi vraveli, že puk mal gólman v lapačke za bránkovou čiarou. Hlavný rozhodca volal videorozhodcovi do Moskvy, a keďže sme hrali proti Moskve, puk v bránke nevideli, aj keď rukavica brankára bola asi za čiarou. Dôležité však je, že sme nakoniec vyhrali, hoci mne osobne by gól veľmi pomohol. (Tomáš Hrnka v siedmich dueloch KHL zatiaľ neskóroval, pozn. red.)
Dynamo Moskva bol silný súper a dva body sú pre vás veľmi cenné. Súhlasíte?
„Áno, sme veľmi radi, že sme nadviazali na víťazstvo proti Čerepovcu. Sú to všetko vybojované stretnutia a keď budeme vyhrávať, tak jedine takýmto spôsobom. Myslím si, že nám to pomôže, a sme radi, že sme vyhrali pred solídnou diváckou kulisou. (6825 ľudí).“
