Staral sa o silovú prípravu Philadelphie Flyers v čase, keď ťažkotonážny útok LeClair, Lindros, Renberg valcoval obrany súperov. Herný prejav jeho zamestnávateľa bol vtedy tvrdý a často až brutálny. Po štrajku v najlepšej svetovej lige (ročník 2004/2005) sa v organizácii zo štátu Pennsylvánia začali presadzovať subtílnejší hokejisti, ktorí by dávnejšie nemali šancu. Kimmo Timonen, Daniel Brière či Claude Giroux. Dve dekády bol Jim McCrossin (62 r.) kondičným trénerom Flyers a počas jeho pôsobenia sa klub dvakrát prebojoval do finále NHL, no na úplný vrchol nedosiahol. Dnes má na starosti medicínsku oblasť tejto bohatej organizácie.
Viedli ste kondičnú časť Philadelphie Flyers v čase, keď najsilovejší útok dejín John LeClair, Eric Lindros a Mikael Renberg doslova ničil súperov. Potrebovali títo traja hráči v príprave niečo špeciálne a trénovali viac ako ostatní?
„Nie. V príprave nič extra nepotrebovali. Vyžadovali len to, aby o nich bolo dobre postarané. Erik bol Erik, on bol najsilnejší. Mikael a John sa o seba dostatočne starali a za nami a prišli len vtedy, keď potrebovali zahojiť rany. My sme tam boli nato, aby sme urobili všetko, čo potrebovali. Nemôžem povedať, že by trénovali viac ako ostatní. V tom čase sme mali mimoriadne mužstvo (v ročníku 1996/97 neúspešné finále proti Detroitu, pozn.red.). Popri spomínanom útoku boli lídrami brankári John Vanbiesbrouck a Ron Hextall, obrancovia Éric Desjardins, Chris Therien a útočníci Shjon Podein, Rod Brind’Amour či Keith Jones. Svedomito makalo celé mužstvo, nebol tam nikto, kto by sa ulieval. A tí čo sa nedostali do zostavy, tak neprestávali pracovať, ale boli pripravení na moment, keď sa niekto zraní, resp. keď kouč Roger Neilson niekoho vyradí zo zostavy pre pokles formy.“
Člen siene slávy Eric Lindros bol buldozér, ale aj skvelý hráč. Raz o sebe vyhlásil, že keby iní hokejisti hrali takým tvrdým štýlom, akým sa prezentoval on, skončili by oveľa skôr ako on (Lindros sa rozlúčil ako 34-ročný).
„Pozerať sa na jeho hru bolo úchvatné. To, že bol šikovný, vieme všetci. V tom čase sa v súťaži hralo oveľa tvrdšie, a k tomu všetkému patrí aj tvrdý bodyček od Dariusa Kasparaitisa (po ňom utrpel Lindros silný otras mozgu). Eric hral tvrdo, zároveň technicky a jeho spoluhráči ho nasledovali. Dnes je hokej tiež náročný, ale v rýchlostnom prevedení.“
V ročníku 1999/2000 na seba narazili v semifinále východnej konferencie Pittsburgh a Philadelphia. Štvrtý zápas týchto dvoch rivalov vyústil až do piateho predĺženia a tento duel je dodnes tretím najdlhším v dejinách bojov o Stanleyho pohár. Nekonečnú bitku rozhodol Keith Primeau v 152. minúte. Ako vyzerala regenerácia po stretnutí, ktoré sa skončilo o tretej nadránom?
„Zápasy sa hrali každý druhý deň a po krátkom spánku v hoteli sme sa vrátili do Philadelphie. Naordinovali sme špeciálne kompenzačné cvičenia a nutričný tréner sa postaral o to, aby mali hráči dostatočne veľa karbohydrátov. Urobili sme všetko preto, aby boli zverenci pripravení a sústredení na nový duel. V tom konkrétnom nekonečnom zápase išlo určite o tímový výkon, a nie individuálny.“
Počas vašej dvadsaťročnej práce hlavného kondičného a silového trénera Philadelphie pôsobili v klube piati slovenskí hokejisti. Prvým bol Radovan Somík, ktorý prišiel do ligy ako 25-ročný a v organizácii pobudol dva roky. Bol to silný chlapisko s výbornými charakterovými vlastnosťami.
„Excelentný hokejista a mal som ho veľmi rád. On bol prvým Slovákom, s ktorým som mal česť pracovať. Úplne prvým Čechom bol bek Jiří Látal (ročník 1991/92).“
Spolu so Somíkom bol súčasťou útoku Flyers vysoký center Michal Handzuš.
„Jeho som taktiež miloval. Volal som ho Ježiš pre jeho hnedé dlhé kučeravé vlasy. Pri spomienkach na neho sa mi najviac vybaví, že to bol výsostne tímový hráč a jeden z najlepších centrov na buly, akého som videl. Spolu s Bobbym Clarkom.“
Branko Radivojevič zotrval v organizácii jeden a pol sezóny. Ako sa vám spolupracovalo s týmto rodákom z Trenčína?
„On bol veľmi tvrdý hráč. Bolo oveľa lepšie hrať s ním v tíme ako proti nemu. Ľudsky výborný, ale veľmi nekompromisný útočník.“
Štefan Ružička bol draftovaný manažmentom Flyers v treťom kole a určite sa od neho čakalo viac ako 55 stretnutí v elitnej lige. Bol to vysoko talentovaný pravák, ale komplikovaná osobnosť. Súhlasíte?
„Jeho osobnostný profil nechcem hodnotiť. Ja som si rozumel s každým z mojich zverencov. Bol to veľmi šikovný útočník a naozaj neviem, prečo nezostal v našom klube dlhšie. “
Posledným Slovákom bol Andrej Meszároš. Ten vydržal v meste najdlhšie zo všetkých. Pevné miesto v obrane mal tri a pol roka.
„On mi bol zrejme najbližší zo všetkých a dodnes sme kontakte, hoci by som bol rád, keby sme boli ešte v intenzívnejšom spojení. Už pred príchodom do Philadelphie hral výborne v Tampe Bay. Bol technicky na výške, mal strelu, dobre korčuľoval a hral do tela. Pre nás to bol ideálny bek.“
Jaromír Jágr mal štyridsať rokov, keď zvládol za Flyers jeden ročník. Dnes má o sedem rokov viac a stále hrá na najvyššej úrovni v rodnom Kladne. Čo by ste povedali o ňom?
„Je to legenda a fenomenálny hráč. Čo môžem viac povedať? Je inšpiráciu pre deti a jeden z najlepších útočníkov, akých NHL mala. Cenné je, že všetko získal vďaka vlastnej usilovnosti. Nemyslím si, že je dostatočne docenené to, ako tvrdo trénoval. Som poctený, že som s ním mohol pracovať.“
A ešte na jedno meno sa spýtam. Zdeno Chára je vo svojich 42 rokoch najstarší hokejista elitnej ligy. Ako vnímate jeho životnú cestu?
„Prvýkrát som ho videl hrať za Kentucky Thoroughblades v nižšej AHL, keď mal dvadsať rokov. Za dve dekády sa vypracoval na neuveriteľne silného obrancu. Trénuje na ľade aj mimo neho veľmi efektívne, a preto je stále na vrchole. “
Keď sa Jaromír Jágr vo svojej životnej forme (25 až 30 rokov) po dlhej sezóne v zámorí vrátil do rodných Čiech, dal si voľno od tréningu aj dva mesiace. Presne opačný prístup volil kanadský bojovník Rod Brind’Amour, ktorý si po sezóne oddýchol štrnásť dní a následne sa pustil do prípravy na nový ročník. Aká je optimálna doba na zotavenie po náročnej sezóne?
„Je to veľmi individuálne, lebo každé telo reaguje na záťaž inak. Ak nemáte to šťastie a nedostanete sa do play off, je dobré vypnúť na niekoľko týždňov, aby sa zregenerovalo vaše telo a aby vaša myseľ zabudla na hokej. Jednoducho, aby ste od hokeja získali odstup. Ale to neznamená, že máte úplne prestať cvičiť. Len netreba trénovať tak intenzívne. Jágr v súčasnosti trénuje každý večer, je vo skvelej kondícii a jeho telo nepotrebuje toľko odpočívať. Iní borci potrebujú viac oddychu. Preto opakujem, že je to individuálne. Ja zastávam názor, že po sezóne je nevyhnutné dostatočne si oddýchnuť psychicky aj fyzicky, lebo súťaž je veľmi dlhá a náročná. Ak máte možnosť odísť na trojtýždňovú dovolenku, choďte. Odpočinok je veľmi silná zbraň. Keď chcete prežiť drinu play off, musíte byť odpočinutí a mať dostatočnú zásobu energie.“
V play off NHL je intenzita hry o jeden stupeň vyššia ako v základnej časti. Ako je možné, že hráči po dlhej základnej časti dokážu prepnúť na ešte vyšší level?
„Podľa mňa ide o adrenalín, ktorý s tým súvisí. Štadióny sú preplnené, ľudia v očakávaní, rádio a televízia dodáva všetkému elektrizujúcu atmosféru a toto všetko sa prenáša na hráčov. Sú to najdôležitejšie duely v roku a nemôžete si dovoliť chyby. Uvediem jeden príklad. V play off 2010 (prehra vo finále s Chicagom, pozn.red.) sme v prvom kole narazili na New Jersey. Náš gólman Brian Borucher chytil súperovi trestné strieľanie a to nás tak nakoplo, že svoju šancu sme už nepustili. Naladili sme sa na víťaznú vlnu. Daniel Brier nazbieral v play-off tridsať bodov, výborne hral ďalší stredný útočník Jeff Carter a skvele chytali obaja gólmani Michael Leighton a Brian Boucher. Kapitán Chirs Prongers sa snažil mužstvo viesť tak, aby boli všetci koncentrovaní na dosiahnutie cieľa.“
Hokejisti Národnej hokejovej ligy často odohrajú za sezónu sto a viac ťažkých zápasov a k nim treba pridať náročné cestovanie. Niekto tvrdí, že toto má devastačné účinky na ich organizmus. Je to naozaj tak?
„Ľudia sa ma často pýtajú, aký náročný šport je hokej a akí veľmi odolní musia byť hráči. Hokejisti NHL majú jedny z najťažších podmienok. Ťažšie ako futbalisti alebo hráči amerického futbalu. Musia zvládnuť prípravné stretnutia, ligové a veľa z nich sa prebojuje do vyraďovacej časti. K tomu treba prirátať náročné prelety, pri ktorých hokejisti prekonávajú rôzne časové pásma. Je to veľmi náročné, ale je to ich voľba, a milujú to, čo robia.“
Bývalý špičkový český útočník Patrik Eliáš sa nedávno vyjadril, že súčasní hokejisti skončia s hokejom oveľa skôr ako predošlá generácia, lebo hokej sa neuveriteľne zrýchlil a svaly resp. kĺby sa veľmi namáhajú. Súhlasíte?
„Každý človek reaguje inak na zvýšenú záťaž. Hokej je dnes veľmi náročný šport na rýchlosť vykonania pohybu. Či skončia hokejisti skôr, si netrúfam povedať, pretože v súčasnosti sa trénuje úplne inak, ako sa pripravovalo v osemdesiatych či deväťdesiatych rokoch. Organizmy hráčov sú adaptované na prítomnú záťaž.“
Keď sa slovenskí špičkoví hokejisti vracali koncom deväťdesiatych rokov po náročných sezónach do rodnej vlasti, tvrdili, že najlepším pohybom na získanie kondície je beh. Neskôr od tejto činnosti upustili a začali sa veľa bicyklovať, vraj deväťdesiatkiloví chlapi nemôžu preťažovať svoje kĺby. Dnes sa znova odborníci na príprava vracajú k behu. Ktorý šport je najlepší na vybudovanie kondičného základu?
„Určite beh, ktorý síce zaťažuje kĺby, ale dôvod, prečo napríklad atléti končia so športovaním, určte nie sú zničené kĺby. Preto trénujte krátke šprinty, no ak máte s behom problém, tak bicyklujte. Ideálna je kombinácia behu, bicyklovania a plávania, aby ste telo zaťažovali rôznymi spôsobmi. Neodporúčam robiť len jednu činnosť celé leto, lebo to zaťaží kĺby.“
Najrevolučnejšou zmenou v príprave európskych tímov je zaraďovanie tréningových jednotiek na ľade do letnej prípravy. Je nevyhnutné, aby sa mužstvá resp. hráči pripravovali na ľade už v máji a júni?
„Je to podobné ako s odpočinkom. Aj táto oblasť je veľmi individuálna. Poznám hokejistov, ktorí namiesto behu alebo jazdenia na bicykli idú makať na ľad. Niektorí idú na ľad už v júni a robia na ňom cviky na zlepšenie výkonnosti. Iní idú na ľad až v auguste. Záleží na tom, čo komu vyhovuje, a aké tréningové podnety u neho fungujú. Od ľadu si určite treba dať pauzu, lebo predovšetkým hráči NHL sú na ňom od septembra do júna. Je nevyhnutné, oddýchnuť si od ľadu minimálne tri týždne.“
Aký majú program hráči Philadelphie v deň keď nehrajú zápas?
„Prídu do kabíny medzi 8.30 až 8.45. Majú raňajky, nasleduje rozohriatie svalov na bicykli, švihadle alebo ektopickom trenažéri. Potom je funkčná rozcvička a dynamická príprava nôh. O 10.00 sa idú hráči prezliecť a o 10.30 začína tréning na ľade.”
Mančafty NHL využívajú približne desať testov na zistenie telesnej pripravenosti hráčov. Konkrétne Wingate test, VO2max test, Y balance, Functional movement screen, Pro Agility test, Bench press, zhyby na hrazde, skok do diaľky, test na silu uchopenia zápästia. Ktorý z nich má najvyššiu výpovednú hodnotu pre hokej?
„Podľa mňa Functional movement screen (obraz funkčného pohybu). Na základne neho môžete predísť rôznym zraneniam a vylúčiť neefektívne pohybové vzorce. Robíme ho vždy v septembri na začiatku prípravného kempu, aby sme pri prechode na ľad minimalizovali riziko zranení. Na základe neho vieme pripraviť správny program na celý rok. Wingate je taktiež vynikajúci test, ktorý ukazuje aeróbnu a anaeróbnu schopnosť organizmu zotaviť sa. Sú dva typy tohto testu a obidva sa robia na ľade. VO2 max robíme tiež. Ukazuje kardiovaskulárnu kapacitu. Toto sú tri najlepšie testy.“
Philadelphia Flyers bola najsilovejším mužstvom v histórii NHL, ale po štrajku v sezóne 2004/2005 sa pravidlá hokeja sprísnili, a tento šport sa zmenil zo silovo-rýchlostného na takmer výlučne dynamický šport. Bola táto zmena pre vás výzvou v oblasti kondičnej prípravy?
„Bola to výzva pre celú Národnú hokejovú ligu. My sme boli vždy veľmi hrdí na našu fyzickú silu, ale štýl hokeja sa zmenil. Bola to paradigma myslenia celého hokejového hnutia v Severnej Amerike. Nový smer hokeja určila NHL a totálnou premenou musel prejsť úplne každý. Hokejisti boli nútení zmeniť svoje pracovné návyky a takisto my tréneri sme sa museli vedieť prispôsobiť týmto dynamickým zmenám, aby naši zverenci neprišli o svoje novonadobudnuté parametre.“
