Adriana Hosťovecká, prezidentka “gladiátorov” Trnava, označila Patrika Gabriela (ročník narodenia 2004) za prvého špičkového absolventa tréningového procesu. „Keby juniori nespadli do prvej ligy, zvažoval by som zotrvanie v materskom klube,“ vysvetľuje čerstvo sedemnásťročný center. Skromný tínedžer uspel v lete 2020 na skúške vo fínskej SaiPa Lappeenrante a po siedmich mesiacoch v krajine úradujúcich majstrov sveta má od manažmentu ponuku na zotrvanie v organizácií. „Znamenalo by to, že od budúceho ročníka budem pôsobiť výlučne v juniorke (r. 2001 – 2004),“ hovorí študent druhého ročníka s individuálnym plánom na športovom gymnázium v Trnave.
V malom Ríme ja jasným športom číslo jeden futbal. Ako ste sa dostali k hokeju?
“Bol som prvák na základnej škole a dostal sa ku mne leták, ktorí rozdávali ľudia z klubu. Začal som chodiť na zimný štadión a postupne som si k tomuto športu vytvoril vzťah. Môj otec je asi najväčší zberateľ pukov na Slovensku, no napriek tomu ma do hokeja netlačil. Nechal, aby som si sám vybral, čo chcem v živote robiť. Futbal som nehral nikdy a tenis iba cez leto na prvom stupni základnej školy.“
Pre vás zlomová sezóna bola 2019/20. V extralige dorastu ste za Trnavu zaznamenali v 45 dueloch 49 kanadských bodov. Pochopili ste, že ak sa chcete posúvať vyššie je potrebné zdvihnúť kotvy?
„Naskytla sa možnosť ísť na skúšku do krajiny tisícich jazier. Juniori Trnavy zostúpili z najvyššej súťaže, a keby sa tak nestalo, zvažoval by som zotrvanie v materskom klube. Na test do zahraničia som však bezpodmienečne chcel ísť a po jeho absolvovaní, by som sa rozhodol, čo ďalej. Dnes som presvedčený, že prestup do Fínska, bol pre mňa ten najlepší variant.“
Skúšku v SaiPe vám sprostredkoval hráčsky agent Andrej Augustín zo spoločnosti AA Sport Management. Po úspešnom zvládnutí kempu sa stal vaším novým zástupcom pri jednaniach o kontraktoch?
„Tohto agenta mi “dohodila” pani Hosťovecká, ale nebolo to tak, že by mu povedala: “Je tu jeden hráč a niečo mu vybavte.” Naopak, pán Augustín ma sledoval celý rok a nakoniec som šťastný, že mi takto pomohol. Zmluvne sme dohodnutí na dve sezóny. “
Ako vyzeral mesačný test v juniorskom tíme SaiPa Lappeenranta?
„Klub mi pridelil byt a tréneri ma začlenili do bežného tréningového procesu a prípravných zápasov. Ubehli však prvé dva týždne a ja som od nadriadených stále nemal žiadnu spätnú väzbu. Začal som byť trochu nervózny, a tak som sa sám išiel opýtať, ako to so mnou vyzerá. Povedali mi, že sú spokojní a že sa môžem presunúť do hlavnej kabíny. Po štyroch týždňoch mi definitívne oznámili, že ma angažujú. Po krátkom zvažovaní som sa rozhodol, že nasledujúci ročník strávim dvetisíc kilometrov od domova.”
Uľavilo sa vám po rozhodnutí kompetentných, že zostávate v organizácii, ktorej áčko nastupuje v najvyššej SM-Liige?
„Už len z toho dôvodu, že moje mesačné snaženie nevyšlo nazmar. Taktiež som si dokázal, že sa viem presadiť v oveľa väčšej konkurencii, ako je na Slovensku. Zároveň som si naplno uvedomil, že predo mnou je ešte náročnejšia cesta, ako bola skúška v novej krajine a v inom prostredí. Tešil som sa, no tušil som, že ma nečaká nič jednoduché.“
Za dorast ste v osemnástich dueloch zaznamenali sedemnásť bodov a v kanadskom bodovaní mančaftu ste na treťom mieste. Okamžite ste sa stali oporou oddielu?
„Zo všetkého najviac som chcel pomôcť tímu, aby sme sa konečne po dekáde dostali do hornej desiatky, a to sa nám so šťastím podarilo. Tri kolá pred koncom základnej časti sme boli siedmy, lenže vtedy sa sezóna pre pandémiu prerušila. Aj tak si myslím, že svoju pozíciu by sme obhájili. A góly a asistencie? Tie prišli samé.”
Je čas strávený na ľade priamo úmerný vášmu bodového kontu?
„Áno, patrím do prvej alebo druhej presilovkovej formácie. Fíni však majú iný systém nasadzovania pätiek, na aké sme zvyknutí doma. Neradia ich podľa čísel, ale podľa priezviska centrov. Ide o to, aby sa nikto v tíme necítil diskriminovaný. Chcú navodiť atmosféru vo vnútri kolektívu, že majú štyri vyrovnané lajny. Samozrejme, keď ide v zápasoch do tuhého, chodia na ľad len tí najlepší.”
Pred mesiacom ste dokonca zvládli dva duely v juniorke (jedna prihrávka). V kategórii, kde hrajú o štyri roky starší mládenci ako ste vy. Ako k tomu došlo?
„Niekoľko hráčov narukovalo do armády. Hoci má organizácia v juniorke veľmi veľa hokejistov, kouč vytiahol z dorastu troch tínedžerov, aby si overil, či budeme v budúcom ročníku konkurencieschopní.”
Prijali vás spoluhráči v kabíne?
“Začiatok bol ťažší, lebo fínska mentalita je odlišná. Prvé dva týždne sa všetci tvárili, že nevedia kto som. Boli chladní, ale prieky mi nerobili. Po určitom čase som všetkých chlapcov spoznal po mene a zhruba od tej chvíle ma kolektív prijal medzi seba. Hoci som jediným cudzincom v doraste i v juniorke, cítim sa tu príjemne a mám tu niekoľko dobrých kamarátov. Domáci síce majú na školách ako druhý jazyk švédštinu, no oveľa lepšie hovoria po anglicky a ja s týmto cudzím jazykom nemám ťažkosti, lebo moja mama je učiteľka angličtiny. “
Ako sa žije v sedemdesiattisícovom meste, ktoré leží na juhovýchode Fínska, na brehu jazera Saimaa a len dvadsať kilometrov od ruských hraníc? Hovorí sa v meste fínsky, anglicky a nebodaj aj po rusky?
„Už sedem mesiacov žijem vo vzorci byt-zimný štadión-byt. V centre mesta som bol len vtedy, keď sa konala nejaká tímová udalosť, alebo keď som sa išiel pozrieť na zamrznuté jazero. Angličtina je tu dosť rozšírená. Na ulici ma ľudia bežne o niečo žiadajú a keď vidia, že nie som domáci, bez problémov prejdú do angličtiny. Fínština je veľmi komplikovaná a nejde mi, no plánujem sa ju učiť. Tunajší národ nemá prívetivý vzťah k Rusom a v jazyku s azbukou sa tu nekomunikuje vôbec.”
Ako v súčasnosti vyzerá situácia s COVID-19 v krajine úradujúcich majstrov sveta?
„Dve najvyššie mužské profesionálne ligy sa hrajú už druhý mesiac bez fanúšikov na tribúnach. Dorastenecká liga je prerušená tretí mesiac a juniorská súťaž má pauzu nejaké dva týždne. Môžeme len trénovať a ja sa v súčasnosti pripravujem predovšetkým s dorastom a občas s juniorkou. Kompetentní ľudia zo zväzu vôbec nevedia, ako to bude celé pokračovať.”
V jednom rozhovore ste pochválili tréningové podmienky v Trnave. V klube ste mohli využívať skatemill, strelnicu a v lete inlinové ihrisko. Vy sám ste si v garáži počas pandémie zostrojili posilňovňu, strelnicu, plochu na zdokonaľovanie práce s hokejkou a bežiaci pás. Hokejový život ste založili na individuálnom tréningu, s tým, že drina navyše by vám mohla v budúcnosti priniesť úspech?
„Rád trénujem naviac, a vo Fínsku to celé pokračuje. Každé ráno o ôsmej chodím na vonkajšie klzisko (k dispozícii je celý deň), kde zdokonaľujem korčuľovanie, prácu s hokejkou a streľbu. Takéto podmienky nie sú v žiadnom meste na Slovensku. Čo sa týka tréningu na suchu. Najčastejšie behám šprinty a doma praktizujem rôzne cviky. Počas mojej kariéry som mal v domovine a teraz vo Fínsku niekoľko schopných koučov a inšpiráciu čerpám od nich, alebo z metodických príručiek obidvoch štátov. Keď sa mi nejaký prvok zapáči, zaradím ho do svojho repertoáru. Individuálne tréningy robím už dlhšie, a preto viem, čo moje telo potrebuje.”
Budete hrať v päťmiliónovej hokejovej krajine aj v nasledujúcej sezóne?
“Ponuka je na stole, no podpísaná ešte nie je. Malo by ísť o kontrakt na dve či tri sezóny a v ročníku 2021/22 by som mal pôsobiť výlučne v juniorke SaiPy. Rád by som zostal.”
Dnes je polovica februára, ligy v krajine tisícich jazier sú prerušené a na Vianoce ste doma neboli. Kedy vás najbližší privítajú v rodnom meste?
„Naozaj neviem. Dnes nikto netuší, kedy a ako začnú súťaže. Pre mňa to však neznamená žiadnu tragédiu, lebo som si tu zvykol. Mám svoj denný režim, školu v Trnave zvládam dištančnou formou a spoluhráči, resp. prostredie sú príjemní.“
V sezóne 2019/20 ste absolvovali dve akcie s reprezentáciou do šestnásť rokov. Na turnaj Red Bull ste mali bilanciu štyroch zápasov a nula bodov. Na podujatí štyroch krajín ste v troch dueloch zaznamenali 1+1. Ako ste spokojný s výkonmi v najcennejšom drese?
„Na letnom turnaji Red Bull som nebol spokojný so svojou hrou, a vtedy som si predsavzal, že svoju výkonnosť chcem postupne zlepšovať. Jednoducho mať dobrý pocit z toho, že som na ľade nechal úplne všetko, bez ohľadu na to, proti komu sme nastúpili. Na kanadské body sa príliš nesústreďujem, najviac ma teší víťazstvo kolektívu.”
V lete 2021 bude (pravdepodobne) v Piešťanoch kemp reprezentácie do osemnásť rokov, po ktorom zrejme naberiete kurz severná Európa. Nepochybujem o tom, že v nominácii túžite byť aj preto, aby ste si vytvorili dobrú pozíciu pre svetový šampionát prvej divízie, ktorý bude na jar 2022 v Spišskej Novej Vsi.
„Určite chcem byť pri tom. Možnosť nastúpiť za reprezentáciu si vždy vážim a je to pre mňa veľká pocta.”
Herný prejav, ktorého hokejistu sa vám páči?
„Dávnejšie Mariána Hossu a dnes jednoznačne Connora McDavida. Veľmi sa mi páči Kanaďanova rýchlosť a jeho nadanie zakončiť útok. V schopnosti presadiť sa v streleckom lichobežníku mám rezervy a na tom potrebujem ešte pracovať.”
