Nikto na svete nie je dlhšie zainteresovaný na hokeji ako americký novinár Stan Fischler. Vo večerníku New York Journal-American začal pracovať v roku 1954 ako 22-ročný a dnes ako 93-ročný stále píše články pre The Hockey News a pre web nhl.com. Ako vidí historik, novinár, televízny a rozhlasový moderátor a autor viac než sto kníh súčasný hokej? “Problém je, že v roku 1917 bola veľkosť ihriska v NHL 61 x 26 metrov a dnes je taká istá, hoci hráči sú oveľa väčší,” hovorí člen Siene slávy amerického hokeja, ktorý za svoju prácu pre MSG získal sedem cien Emmy.
Ako sa máte v tomto požehnanom veku?
“Vážim si každý jeden nový deň. Som šťastný, že môžem byť so svojou rodinou v Izraeli a že som schopný pracovať. Teraz píšem o hokeji viac než kedykoľvek predtým. Čo sa zdravia týka, mám problémy s chrbtom. “
Je pravda, že každý deň hodinu cvičíte?
“Toľko nie, ale snažím sa cvičiť čo najviac. Keď sa zhoršilo počasie trénoval som predovšetkým doma chôdzou. Robil som 200 krokov dopredu dozadu alebo 400 krokov hore a dole po schodoch. V izbe mám stacionárny bicykel a keď skončíme rozhovor, asi si naň sadnem.”
Ako 86-ročný ste sa presťahovali do Izraela, aby ste boli bližšie k svojmu synovi Simonovi a k svojim vnúčatám. Vedia ľudia o hokeji v krajine, ktorá leží v južnej časti Blízkeho východu?
“Pri hranici s Libanonom je mesto Metula, ktoré je dôležité hokejové centrum. Dávnejšie tam trénoval Roger Neilson (15 rokov hlavný tréner v NHL) a tri moje vnúčatá tam hrali hokej. Máme arény a máme súťaže. Pretrváva však vojna s Hamasom a Iránom a aréna v Metule bola zničená. Verím, že po vojne štadión opravia. Ľudia sa tu zaujímavý o hokej, hoci nie je taký populárny ako futbal alebo basketbal. Ale ktovie, možno aj Izrael raz bude mať svojho hráča v NHL, tak ako má v basketbale Deniho Avdija (Portland Trail Blazers).”
Svoju novinársku činnosť ste začali pred viac ako sedemdesiatimi rokmi.
“V lete 1954 som promoval na Brooklyn College a v septembri toho istého roku ma prijali do večerníka New York Journal-American. Už počas štúdia som zadarmo písal pre New York Rovers, čo bol rezervný tím New Yorku Rangers. Poznali ma a vedeli, že milujem hokej. Pre Journal-American som pracoval dvanásť rokov a niekoľko rokov som prinášal správy o organizácii Rangers. Potom sa noviny zlúčili s dvoma ďalšími, a tak som odišiel a stal sa freelancerom. V sezóne 1973/74 som sa dostal aj do televízie, kde som bol až do presťahovania do Izraela, čo bolo v roku 2018.”

V roku 1954 mala NHL šesť tímov (tzv. original six). Aká bola vtedy táto kanadsko-americká liga?
“Krásne obdobie. NHL bola vtedy jedna veľká priateľská rodina. Brankári nemali masky, hráči prilby a každého hokejistu ste spoznali aj bez čísla, lebo ste ich neustále videli hrať. Súťaž bola veľmi tvrdá a platy veľmi nízke. Každý hráč musel v lete pracovať, lebo počas sezóny nezarobil dosť na prežitie. A hokej bol fantastický, jeden z najlepších, aký som kedy videl. Zo začiatku som nebol nadšený z rozširovania ligy (v roku 1967 zo šiestich tímov na dvanásť a v roku 1974 na sedemnásť), no neskôr som pochopil, že prinieslo veľa nových pracovných miest. Ja som sa vďaka tomu dostal do televízie.”
Zažili ste éru Gordie Howa, Bobby Orra, Wayna Gretzkého, Sidney Crosbyho i Connora McDavida. Ktorá časť hokejovej histórie sa vám páči najviac?
“Som historik a milujem oldies (1930–1967). Na prvý zápas NHL som išiel ako sedemročný v roku 1939. Hokej bol vtedy elektrizujúci a ľudia naň chodili. Dnes je hokej iný, ale je rovnako vzrušujúci a ľudí stále priťahuje. Je to ako s autom Ford – ak si ho kúpite dnes, nie je ani trochu podobný tomu z roku 1939. Tak sa zmenil aj hokej. Všetko je úplne iné.”
Keď ste s písaním začínali, články sa tvorili na písacích strojoch. Dnes sa počet médií dramaticky rozšíril, vznikli sociálne siete a bujnie internetová žurnalistiku. Prospieva toto všetko hokeju?
“Má to dobrú a zlú stránku. Stačí niečo napísať do klávesnice a v sekunde máte množstvo informácii. To je neuveriteľné a úplne iné ako v minulosti. Dnes máme kamery v bránke, opakované zábery a to je úžasné. Miloval som prácu v minulosti, ale musel sa adaptovať. Pri používaní počítača mi veľmi pomáha môj syn.”
Švajčiarsky novinár Klaus Zaugg tvrdí, že základ žurnalistiky zostal rovnaký: odbornosť, dobré písanie, exkluzívne informácie a odvaha mať názor. To je alfa a omega – či už na papieri alebo na internete. Súhlasíte?
“Nie, nesúhlasím. Keď som začínal, písanie bolo úplne iné, existoval určitý štýl. Dnes štýl prakticky neexistuje. Ja som mal štýl písania a dnes poznám len jedného alebo dvoch novinárov, ktorí majú štýl. Jeden z nich je športový novinár Steve Simmons (Toronto Sun). Dnes je dôležité, aby išla rýchlo von nejaká senzácia. Všetko len rýchlo, rýchlo, rýchlo a málokto sa zaoberá tým, či jeho písanie má štýl.”

Peter Šťastný vo svojej knihe “Hokej na dvoch kontinentoch” napísal, že Stanley Fischler patril medzi tých športových novinárov, s ktorými rád diskutoval.
“Môj starý otec a stará mama zo strany mojej matky prišli do USA z Michaloviec (dnes Slovensko). Oni tam žili ešte za čias Rakúsko-Uhorska. Peter bol úžasný hráč a skvelý človek. Raz som s ním robil veľmi vážny rozhovor. Mali špeciálne osvetlenie a fotografa. Ako vždy bol veľmi inteligentný, na jeho odpovede sa dalo spoľahnúť. V strede rozhovoru som mu povedal: „Peter, si jeden z najlepších českých hráčov v histórii NHL.“ On sa nahneval a prudko mi povedal: „Chcem, aby si niečo hneď pochopil. Ja nie som Čech, ale Slovák! Jeho syn Paul bol takisto výborným hráčom.”
Slovensko získalo striebornú medailu na zimnej olympiáde v Pekingu 2022 a Česko je majster sveta 2024. Pred viac ako dvomi dekádami malo Slovensko 38 hokejistov v NHL a dnes ich má sedem. Česi mali pred viac ako dvomi dekádami 77 hokejistov v NHL, no dnes ich majú len 24. Ako vidíte hokej v týchto dvoch štátoch?
„Nie som priamo v centre diania NHL, ale to, čo mi hovoríte, je pre mňa trochu prekvapujúce. Treba si uvedomiť, že veci sa výrazne menia. Dnes prichádzajú do ligy mladíci z južnej Floridy či Arizony. V Amerike máme teraz všade ľadové plochy, dokonca aj vonku. Na začiatok roka 2026 sú naplánované dve Winter Classic (zápasy pod holým nebom). Florida Panthers proti New York Rangers a Tampa Bay Lightning proti Boston Bruins. To si v minulosti nikto nevedel predstaviť. Takže, úprimne povedané, neviem presne, čo sa deje na Slovensku a v Česku, aby som vám vedel dať inteligentnú odpoveď, lebo tam nie som.”
Od roku 1975 až do 2018 ste pracovali pre SportsChannel (dnes MSG a MSG plus) a sledovali ste tri tímy: New York Islanders, New Jersey Devils a New York Rangers. Za Islanders hral napr. Žigmund Pálffy, Zdeno Chára či Miroslav Šatan a za Rangers nastupoval napr. Marián Gáborík. Máte na niekoho špeciálne spomienky?
„Chára je jeden z mojich najobľúbenejších hráčov všetkých čias. Je to skvelý človek a úžasný atlét. Najväčšia chyba, ktorú kedy Mike Milbury (GM) urobil, bola jeho výmena do Ottawy. To bola strašná výmena. Nikdy som nevidel niekoho takého veľkého, kto dokáže byť tak technicky zručný a pritom hrať tvrdo. Viete, keď je niekto taký veľký, dokáže ublížiť ľuďom, ale taký je hokej. Bol typ obrovitého hráča, ktorého ste vtedy veľmi nevideli. Ale dnes už sledujeme, že do ligy prichádzajú podobne vysokí hokejisti.”

Ste Američan a tamojší hokej nebol nikdy taký silný ako je dnes. Myslíte si, že USA sa môže stať hokejovou veľmocou číslo jeden a predbehnúť Kanadu?
„Jednoznačne, už sa to deje. Po prvé máme oveľa viac obyvateľov ako Kanada. Okrem toho neustále staviame nové ľadové plochy. Moja pravnučka má 16 rokov a na škole v Indiane hráva hokej každý víkend. Buď doma alebo v Chicagu či Minnesote. Myslím si, že máme lepších hráčov ako Kanada. Preto môže americký národný tím získať zlatú medailu na olympiáde v Taliansku 2026. Kanadský klub už 32 rokov nevyhral Stanley Cup, naopak Tampa Bay Lightning vyhrala dvakrát po sebe (2020 a 2021) a Florida Panthers triumfovala dvakrát po sebe (2024 a 2025). Úžasné, však?“
Prehnali ste niekedy nejaký komentár, že by ste sa ešte aj dnes zaň ospravedlnili?
„Asi ako každý iný. Aj ja som počas svojej kariéry urobil chyby, povedal by som, že minimálne desať, ktoré by som rád opravil. Ale jedna vec, ktorú môžem o sebe povedať, je, že… nie som dokonalý. Nakoniec, veď som napoly Maďar? Viete, Maďari sú blázniví, takže mám v krvi trochu bláznivosti po strane mojej matky. Je veľa vecí, ktoré by ste chceli opraviť, ale nemôžete. Už o tom môžete len hovoriť.”
Dnes má NHL tridsaťdva klubov a neustále sa rozpráva o rozširovaní súťaže o nové organizácie. Ktoré mestá by ste najradšej videli v expanzii?
“Atlantu a Houston. Atlanta preto, lebo si zaslúži ešte jednu šancu. Houston je obrovské mesto (2,4 milióna obyvateľov), ktoré by malo mať svoj mančaft v najlepšej lige sveta.”
Kto získa Stanleyho pohár v sezóne 2025/26?
“V súčasnom náročnom hokeji nikto nevyhrá trikrát po sebe, lebo končiť sezónu v júni a už v septembri byť opäť na ľade, je príliš veľká záťaž na telo. Preto nevyhrá Florida Panthers, hoci ich mám veľmi rád. Výborný tím má Colorado. Ale je veľký rozdiel medzi novembrom a aprílom, kedy začína play off. Môj tip je Colorado Avalanche.”
V živote ste napísali viac ako sto kníh o hokeji, baseballe a niekoľko aj o newyorskom metre. Ako sa takéto niečo dá zvládnuť popri svojej práci a rodine?
“Netýkalo sa to len mňa. Výrazne mi pomohli dve skutočnosti. Mal som skvelú manželka Shirley (zomrela pred desiatimi rokmi na rakovinu), ktorá milovala hokej a bola veľmi dobrá spisovateľka. Ľuďom hovorím, že bola lepšia autorka než ja. Druhá vec je, že v roku 1968 som získal prvého stážistu, ktorý mi pomáhal, a neskôr pokračovali ďalší. Mal som obrovské šťastie, že som mohol písať o veciach, ktoré milujem. O hokeji, baseballe či železniciach. Rád píšem a rád si písaním zarobím nejaké peniaze. To ma veľmi poháňalo vpred a motivovalo.”

