Angažujte správnych legionárov! To je základné motto manažérov slovenskej hokejovej Tipos extraligy. Odkiaľ prichádza pod Tatry najviac cudzincov? Z kanadsko-americkej East Coast Hockey League. Tretia najvyššia súťaž v zámorí sa už dávno nehrá len na východnom pobreží Spojených štátov amerických, ale aj na západnom pobreží a jeden klub (Trois-Rivières Lions) je z Kanady. Aký sa hrá hokej v tejto platforme? “Oveľa tvrdší ako v Európe. Koloritom ligy sú bitky. Azda v každom zápase je aspoň jedna pästná potýčka, bez nej to nejde. Na užšom klzisku je veľa osobných súbojov. V lige je množstvo draftovaných mladíkov, ktorí majú dobré zmluvy v AHL alebo dokonca v NHL. Tí čakajú na svoju príležitosť v týchto dvoch top súťažiach. A taká je aj hierarchia pri nasadzovaní do stretnutí. Čím ste mladší a čím lepšiu zmluvu máte, tým viac času na ľade strávite. Kluby sa snažia o rozvoj hokejistov, ale príliš veľa času na poriadny tréning nedávajú (72 zápasov v základnej časti po celej Amerike). Pokiaľ sa hrá napr. v piatok, sobotu a v nedeľu, v pondelok je úplné voľno, v utorok si ľahko zatrénujeme, doladíme detaily, ktoré sa v zápase nedarili a v stredu je na programe ďalší súboj,” vysvetľuje Matúš Spodniak, rodák z Košíc, ktorý hrá druhú sezónu v ECHL (úvodná fotokoláž: sukophockey).
East Coast Hockey League začala písať svoje dejiny v roku 1988 s piatimi mužstvami. Dnes má táto platforma dvadsaťdeväť tímov a od edície 2025/26 pribudne tridsiaty mančaft z mesta Greensboro. Všetky tímy NHL okrem troch (Carolina Hurricanes, Columbus Blue Jackets, Ottawa Senators) majú svoju podfarmu v East Coast Hockey League. ECHL slúži ako “poľnohospodársky systém” pre American Hockey League a AHL je “poľnohospodársky systém” pre National Hockey League. V ECHL je štrnásť mužstiev, ktoré majú štadión postavený po roku 2000 a desať mužstiev má štadión s kapacitou nad 10 000 miest. V základnej časti 2023/24 prišlo do arén v priemere 4868 fanúšikov, čo je viac priaznivcov ako dorazilo na fínsku najvyššiu súťaž Liiga! ECHL je rozdelená na dve konferencie (východná a západná) a na štyri divízie (North, South, Central a Mountain). “Ak je súper vzdialený do osem hodín, ide sa autobusom s posteľami. Ak je štreka dlhšia, cestujeme lietadlom. Do play off sa kvalifikuje osem najlepších oddielov z každej konferencie a tie bojujú o Kelly Cup,” prezrádza Matúš Spodniak, ktorý je v Amerike od šestnástich rokov a ktorý do Banskej Bystrice odišiel hrať hokej ako štrnásťročný.
Pred sezónou 2024/25 prišlo z ECHL do slovenskej Tipos extraligy dvadsaťtri kanadských alebo amerických hokejistov. Dnes (16. 12. 2024) už ôsmi z nich na súpiskách nie sú: Justin Ducharme, Dillon Hamaliuk, Nicolas Guay, Karl Boudrias (všetci Nové Zámky), Cole Coskey, Orrin Centazzo (obaja Poprad), Luka Burzan (Trenčín) a Zach Taylor (Liptovský Mikuláš) majú už transferkarty v zahraničí. Traja páni už stihli zmeniť dres. Zacha Andrusiaka vymenili zo Spišskej Novej Vsi do Zvolena, Wade Murphyho zo Slovana Bratislava do Popradu a Jarida Lukoseviciusa zo Žiliny do Michaloviec. Cole Moberg pre zranenie ešte neodohral za Zvolen ani jeden duel. V priebehu ročníka prišiel do Liptovského Mikuláša americký krídelník Jerry D’Amigo. To znamená, že po štyroch mesiacoch takmer 50 % cudzincov z ECHL nie je tam, kde ročník rozbehli. “Niektorých chlapcov poznám osobne. Veľa hráčov zo zámoria sa dokáže v extralige presadiť, ale v globále majú slovenskí manažéri vysoké nároky na posily z ECHL. Akvizície sú síce dobre zaplatené, ale na chyby nemajú veľa priestoru. Ak sa trápia päť-šesť zápasov, už ich vyhadzujú alebo menia. Legionári môžu mať lepší štart, potom ich zastihnú bodové suchoty a o chvíľu sú preč. Situáciu nepoznám detailne, lebo zápasy nesledujem priamo. Neviem úplne presne zhodnotiť, či hrá dotyčný vyslovene zle, alebo hrá dobre, ale páli šance. Takto sa mi to celé javí z diaľky,” pokračuje Matúš Spodniak, ktorý má za sebou päť rokov na dvoch amerických univerzitách (NCAA I a NCAA III).
Alex Breton (dnes ERC Ingolstadt), Drake Rymsha (Düsseldorfer EG), Ben Marshall (cez Rigu do Ingolstadtu a dnes Düsseldorfer EG) a tak trochu aj Brendan O’Donnell (Düsseldorfer EG). Tí všetci prešli cez slovenskú extraligu do nemeckej DEL. Slovensko je medzistanicou do kvalitnejších a bohatších európskych súťaží. Avšak pre Deutsche Eishockey Liga je “priamy dovoz” z ECHL lacnejší, než keď zámorskí hokejisti strávia určitý čas v “testovacích laboratóriách” na Slovensku alebo vo Fínsku. To môže stáť nemecké kluby peniaze navyše. Pre trefu do čierneho sú kľúčové dve veci: 1. Ako sa dotyčný prispôsobí inej (širšej) veľkosti ľadovej plochy. 2. Ako sa vžije do novej kultúry. “Je to náročné. Ak sa nepresadíte v slovenskej extralige, inam sa už nedostanete. Ale ak sa presadíte, otvorí sa vám mnoho dverí. Pre veľa severoamerických chlapcov je Európa zaujímavá. Najprv idú na jeden rok vyskúšať iný hokej. Ak sa im páči a uplatnia sa, môžu precestovať pol Európy. Pokiaľ sa neuchytia, vrátia sa domov a pokračujú v ECHL alebo skončia s hokejom,” uvažuje rozhľadený Matúš Spodniak. V polovici decembra 2024 je jasné, že s legionármi spoza Atlantiku sa podaril majstrovský ťah Banskej Bystrici. V prvej dvadsiatke kanadského bodovania Tipos extraligy sú štyria “barani” z ECHL. Naopak, flopom sú štyria vyhodení hokejisti z Nových Zámkov.
V Tipos extralige môžu cudzinci z ECHL bez problémov ročne zarobiť 70 000 eur v čistom. Aké sú platy v ECHL? Platový strop jedného mužstva na prvý mesiac sezóny je 54 600 eur. Na zvyšné mesiace ide o čiastku 52 700 eur. Minimálny mesačný plat je 1 900 eur v hrubom. Ročné platy v ECHL sa pohybujú v rozmedzí od 15 000 do 60 000 eur brutto, pričom výška dane závisí od štátu, v ktorom hráte. “Je reálne, že lepší hráči si dokážu ušetriť 20 000 -30 000 eur. V tejto lige väčšina organizácií prepláca bývanie a poskytuje raňajky a večeru. Ak zbytočne nerozhadzujete, viete si nasporiť. Ja mám dvojcestnú zmluvu s Rockfordom IceHogs (AHL). Oni ma platia, a preto môže môj tím Indy Fuel namiesto mňa platiť iného hokejistu. Čím viac hráčov s dvojcestnými zmluvami v NHL alebo jednocestnými zmluvami v AHL máte, tým väčšie množstvo hráčov v ECHL môže zmluvu podpísať a poskytnú im viac financií. Za každý mančaft môžu do poľa nastúpiť štyria veteráni (viac ako 260 duelov),” ozrejmuje Matúš Spodniak, jediný slovenský zástupca v ECHL.
Aká je budúcnosť East Coast Hockey League, o ktorej sa vraví, že dnes je oveľa kvalitnejšia než pred desiatimi rokmi. “Bude sa ešte viac zlepšovať. Od 1. augusta 2025 mení pravidlá špičková americká univerzitná liga NCAA I. Budú v nej môcť pôsobiť talenty z troch najlepších kanadských juniorských súťaží (WHL, OHL, QMJHL) a taktiež juniori z Európy, ktorí majú na konte štarty v profesionálnych ligách. To bolo doteraz zakázané. Preto bude pribúdať stále viac kvalitnejších hokejistov a bude ťažké presadiť sa v mladom veku. Ako dvadsaťročný sa ešte len zoznamujte s profesionálnym hokejom, no tréneri a manažéri od vás okamžite očakávajú výsledky. Kluby dávajú veľké šance mladým Američanom. Tí sa následne dostanú do NHL, AHL alebo idú do Európy. Je to cesta buď – alebo…
Aká je budúcnosť Matúša Spodniaka? “Dnes sa mi hokejovo relatívne darí, hoci by to mohlo byť aj lepšie. Zmluvu s Rockfordom IceHogs mám do konca tejto sezóny. Uvidím, ako sa to celé vyvinie. Dnes uvažujem tak, že ešte rok to tu potiahnem, a potom sa asi vrátim do Európy. Niečo mi hovorí, že ak tu zdvihnem kotvy, už sa nevrátim. Mám 27 rokov a na ECHL som pomerne starý. Je tu množstvo mladíkov vo veku od 18 do 21 rokov. Oni sú budúcnosťou East Coast Hockey League,” uzatvára svoje rozprávanie mladý slovenský útočník.
