Bol to moment, ktorý dobre charakterizuje lotyšský hokej. Na MS juniorov 2025 lotyšský mladík v zápase proti Fínsku zle striedal a mužstvo dostalo menší dvojminútový trest pre hráčsku lavicu. Od svojho trénera Artisa Abolsa za to dostal poriadnu verbálnu sprchu. Takáto sprcha, bola bežná aj v slovenskom hokeji do prelomu tisícročia. Dnes by z nej mali slovenskí mladíci zlé sny, ak vôbec vie kouč Ivan Feneš zvýšiť hlas. “Postsovietsky systém vybudoval hráčov, ktorí sú dnes kouči. Títo chlapi na čele s Artisom Abolsom a Olegsom Sorokinsom pracujú veľmi tvrdo. Nepozerajú na peniaze, ale žijú pre výchovu nových talentov. Väčšina trénerov v zemi nedostáva za svoju prácu toľko peňazí, koľko by malo, lebo pre hráčov robia naozaj všetko,” prezrádza Lotārs Zariņš, tamojší športový novinár.
Druhým pilierom hokeja v Lotyšskú sú rodičia. Hokej ich stojí nemalé peniaze. “V hlavnom meste Riga je začiatočná cena v prípravke 200 eur na mesiac (plus výstroj a cestovné náklady). V menších mestách je to cca 50 eur,” pokračuje žurnalista Zariņš. Dva tímy Rigy nastupujú v najvyššej fínskej dorasteneckej (HS Riga 17) a kadetskej súťaži (HS Riga 16). “My doma nevieme zložiť silnú dorasteneckú ligu. Zápasy v krajine tisícich jazier sú oveľa viac vyrovnané. Niektorí sedemnásťroční chlapci (áčko, juniorka a U18 SM-Sarja) odohrajú za sezónu 60 až 65 zápasov. Polovicu nákladov hradí mesto a druhú polovicu znášajú rodičia,” vysvetľuje Olegs Sorokins, kouč HS Riga a lotyšskej reprezentácie do 18 rokov. “Dvadsaťpäť percent hráčov zo súčasného tímu HS Riga pôjde na jar na “MS 18″ do Spojených štátoch amerických.”
Hokejovým centrom je hlavné mesto Riga, kde žije tretina celej populácie a kde už dvadsaťpäť rokov funguje klub HS Riga. “Máme motel, kde býva do tridsať chlapcov za rozumnú cenu. Chlapci chodia do rôznych škôl v celej Rige. My v klube sa koncentrujeme na hokej,” pokračuje Sorokins. “Mladíkov sa snažíme držať doma čo najdlhšie. Ak niekto vyniká vo veku pätnásť či šestnásť rokov, tak nech sa páči, nech ide. Ale ak niekto nie je najlepší vo svojej kategórii, tak nech zostane doma. Ale na konci dňa je všetko na rodičoch. Ak chcú poslať svoje dieťa do Fínska, Švédska či Ameriky, nič s tým neurobíme. Ale nie je to najlepšia perspektíva. Po konci v juniorke idú slabší hráči do mužskej Optibet Hokej Līga (celá poloprofesionálna) a lepší hráči do cudziny. Dnes máme v zámorí dva-tri talenty, ktoré zrejme pôjdu na draft v roku 2026. Top hráč je Olivers Murnieks (USHL), za ním nasleduje dvojica Rudolfs Berzkalns (USHL) a Karlis Flugins (OHL).”
Lotyšsko má iba 24 hokejových arén. Ako je možné, že áčko je medzi top desiatimi národmi sveta, hneď za Slovenskom? “Nedovolíme rodičom, aby sa príliš zapájali do pomoci na ľade. My s deťmi robíme profesionálne kroky prakticky od prvej chvíle, ako prídu na ľad,” prisviedča kouč Sorokins. Koloritom posledného obdobia slovenských mládežníckych výberov je nominácia synov bývalých hokejistov, ktorí nedosahujú potrebnú výkonnostnú úroveň. Tak to bolo naposledy na MS juniorov 2025 v Kanade. Dejú sa tieto veci aj v Lotyšsku? “Pred desiatimi rokmi sme aj my mali tento problém. Boli tu tréneri, ktorým bolo treba zaplatiť, keď ste sa chceli dostať na dorastenecký alebo juniorský šampionát. Ale teraz, ako sa vymenili tréneri, už takéto príbehy nepočúvam, ” objasňuje Lotārs Zariņš.
Lotyšská hokejová federácia (LHF) pracuje s ročným rozpočtom 2,8 miliónov eur. Na sezónu 2024/25 dostane od štátu podporu jeden milión eur, pričom pol milióna je špeciálne dotácia na zimnú olympiádu v Miláne a Cortine d’Ampezzo. “Zväz všetky svoje sily sústreďuje na výsledky mužov a má niekoľko úspechov. Ale pre mládež nemá pripravený žiadny plán a systém. Pokiaľ majú tínedžeri možnosť prestúpiť do zahraničia, využívajú ju, lebo mládeži sa nevenuje dostatočná pozornosť. Za úspechy vo svete vďačia hokejisti svojim rodičom a trénerom, ale nie federácii! Prezidentom SZĽH je bývalá hokejová hviezda Miroslav Šatan. Pre LHF pracuje zopár bývalých hokejistov, ale nie sú to žiadne ťažké váhy. Keby na zväze robil Sandis Ozoliņš (skaut Colorada Avalanche), Artūrs Irbe (tréner brankárov lotyšskej reprezentácie) alebo Kaspars Daugaviņš (nedávno ukončil kariéru a začal študovať trénerskú licenciu), verím, že by federácia pracovala s vyššími sumami. Nehovorím, že s takými ciframi, ako má slovenský hokej (15 miliónov eur), ale aspoň by sme sa Slovensku trochu viac priblížili,” myslí si Zariņš, ktorý hral hokej do juniorského veku.
Riga má 600 000 obyvateľov, ale len šesť krytých hokejových arén. “Potrebujeme viac štadiónov na lepší rozvoj. V HS Riga máme len jednu plochu, a to je veľký problém. V celej krajine sú len tri štadióny s dvoma klziskami,” sťažuje sa Sorokins. Chystá sa v Lotyšsku vybudovanie nových arén? “Niekoľko sa ich postavilo v nedávnej minulosti. O nejakých nových nič neviem,” krčí ramenami Zariņš.
Ako sa žije v dvojmiliónovom štáte pri Baltskom mori? “Ak máte rozvinuté pracovné zručnosti, viete si nájsť dobrý džob. Pracujeme síce veľa, ale potom máme všetko, čo potrebujeme, môžeme cestovať. Priemerný plat je cca 1200 eur.” Najväčším zdrojom radosti v krajine je ľadový hokej. “V roku 2023 skončili basketbalisti piati na svetovom šampionáte, ale keď prišli domov, nevítalo ich toľko ľudí, ako keď sa vrátili domov z MS 2023 hokejisti (bronz). Vtedy sa na námestí nedalo hýbať. Láska k hokeju sa prenáša z generácie na generáciu. Mňa priviedol k hokeju môj otec a ja vediem k hokeju svojho syna,” uzatvára tému 28-ročný Lotārs Zariņš.
