Prečo nehrajú krajiny strednej Európy vlastnú Euro Hockey Tour?

Nič proti Bielorusku, ktoré na minuloročných MS vypadlo z elitnej kategórie. Ani proti Rakúsku, ktorého účinkovanie v najvyššej skupine je ako na hojdačke. Raz v nej sú, a potom zase nie. Ale prečo si slovenská hokejová reprezentácia počas sezóny meria sily s týmito federáciami a nehrá častejšie s geograficky výhodne situovanými Švajčiarmi a Nemcami? Prvá menovaná krajina je vicemajstrom sveta a druhá je strieborná z poslednej olympiády. Štyri európske veľmoci, Rusko, Česko, Švédsko a Fínsko, sa počas prebiehajúceho ročníka stretnú podľa systému každý s každým trikrát a pri presunoch zo severu na východ preletia oveľa viac kilometrov, ako je z Viedne do Zürichu alebo do Düsseldorfu. 

Generálny manažér a riaditeľ švajčiarskeho národného tímu Raeto Raffainer vidí problém v jedinej skutočnosti. Vo vysokých nákladoch pre štát, ktorý turnaj organizuje. „V olympijskom roku (2017/18) nás pozvali na fínsku Karjalu. Zaplatili sme si letenky a to bolo všetko. Ostatné výdavky uhradil tamojší zväz. Keď my organizujeme švajčiarsky pohár, pozvaným mužstvám preplatíme všetky náklady. Tržby máme iba z predaja vstupeniek.“ Generálny sekretár Slovenského zväzu ľadového hokeja Miroslav Valíček prikyvuje: „V tomto je so Švajčiarskom problém. Dokonca musím povedať, že je to, čo sa týka podmienok pre naše mládežnícke výbery, najhoršia krajina na starom kontinente. U nich je všetko drahé a ich zväz sa snaží udržať prijateľné náklady. Priemerné hotely a strava stojí veľmi veľa frankov. Ale majú vysoké nároky v rámci recipročných zmlúv. Preto ich seniorský tím chýbal na Kaufland Cupe 2019. Nedohodli sme na podmienkach. A podobné to bolo s nemeckými reprezentantmi. Tých nepustilo vedenie najvyššej súťaže DEL.“ Športový riaditeľ nemeckého hokejového zväzu Stefan Schaidnagel vysvetľuje: „Máme postavený vlastný kalendár a v ňom svoje priority. Vo februári sa druhýkrát a naposledy pred play off prerušila liga a prednosť dostal výber do 23 rokov, ktorý nastúpil proti rovesníkom zo Švajčiarska.“ A Valíček dodáva: „Nemci chceli poslať na Kaufland Cup výber do 19 rokov a niekoľko hráčov do 23 rokov! S tým sme nemohli súhlasiť. Preto sme pozvali Bielorusko, ktoré sa chce v najrýchlejšom možnom termíne vrátiť medzi elitu. A ešte rezervný mančaft Ruska. Do Bratislavy mali záujem prísť ešte Francúzi a Veľká Británia, ale tých sme odmietli. Reprezentačné oddelenie na čele s GM Miroslavom Šatanom a trénermi sa rozhodlo, že výbery, ktoré sa zúčastnili na našom turnaji, majú vyššiu kvalitu.” 

Funkcionári Slovenska a Nemecka nevidia, na rozdiel od Švajčiarov, problém v peniazoch. „Nepovažujem to za kameň úrazu. Vždy ide o kolektívnu dohodu. Jedna strana si zaplatí cestu, poistenie, druhá uhradí výdavky za hotel, stravu a zisk zo vstupného sa rozdelí. Ide o to, aby sa čo najviac znížili výdavky zúčastnených krajín,“ myslí si Schaidnagel. “Slovenský zväz dnes nemá problém s financiami ani s termínovou listinou. Sme pripravení sa dohodnúť,” prisviedča Valíček. 

A aký postoj zaujímajú jednotlivé federácie ku skutočnosti, že štyri najlepšie tímy hrajú dlhodobo vlastnú Euro Hockey Tour? Najviac emócii to vyvoláva na švajčiarskej strane. „Veľmi by sme sa chceli medzi nich dostať, no nikdy nám tú možnosť nedali. Pozvali nás iba na dva turnaje v rámci olympijského cyklu. Výkonnostne sme urobili výrazné kroky dopredu a zaslúžili by sme si, aby sme sa mohli porovnávať s najlepšími. Hoci si uvedomujeme, že zorganizovať turnaj pre päť či šesť mužstiev je počas predĺženého víkendu nemožné,“ tvrdí Raffainer. V miernejšom tóne pokračuje Valíček: „Štyri najlepšie krajiny sa izolovali, majú podpísanú dlhodobú zmluvu (vrátane televíznych a marketingových práv), a nie je možnosť sa k nim dostať. Zo strany IIHF sú zato “neoficiálne kritizovaní”. Preto dohoda o priateľských dueloch pred MS dosiahla úroveň osobných kontaktov, čo nebolo dobré. V máji 2018 počas svetového šampionátu v Dánsku zorganizovali krajiny elitnej skupiny brífing, na ktorom sme chceli nájsť dlhodobé riešenie prípravných zápasov.” Výsledok? 

„Nóri a Dáni presvedčili Švédov a Fínov, že si na vlastnom území zorganizujú „Nordic Cup“. Vraj, oni už majú svoju kvalitu a všetci štyria ušetria na cestovných nákladoch. Ostatné zväzy tým postavili pred hotovú vec. Museli sme rýchlo konať, a na návrh českej strany vznikla dvojročná dohoda “ostatných krajín”. Podľa systému doma-vonku. Slováci sa dostali do skupiny s okolitými krajinami – Nemeckom, Rakúskom a Českom. Po týchto dvojzápasoch máme tesne pred domácim šampionátom ešte naplánované stretnutia s Nórskom a Veľkou Britániou.” 

Aké sú teda vyhliadky do budúcnosti? Bude sa na termínovej listine v blízkej dobe niečo meniť a vytvoria krajiny strednej Európy ďalšiu Euro Hockey Tour? 

„O častejšiu vzájomnú konfrontáciu sa od roku 2000 usiloval môj predchodca, ale na základe faktov, ktoré som spomínal, sa to nedarí,“ hovorí Raffainer. Optimistickejšie naladený je Schaidnagel: „Uvítali by sme, keby niečo podobné v budúcnosti vzniklo. Snažíme sa nájsť konsenzus, rozprávame sa medzi sebou, ale zatiaľ žiadna zmluva pripravená nie je. Priznávam však, že pre náš seniorský tím nie je dostačujúce odohrať od septembra do februára len jeden turnaj (Nemecký pohár). Ale pred majstrovstvami sveta máme šesť týždňov nato, aby sme vyladili formu, a to je dostatočne dlhá doba.” Miroslav Valíček spornú debatu uzatvára: „Navonok vec vyzerá jednoducho, ale v skutočnosti ide o dosť zložitý postup. Niektoré asociačné termíny sme zdedili po našich predchodcoch a teraz sa nimi dosť ťažko hýbe.“

Zanechať komentár