Nemecký hokejový program POWERPLAY 26 prináša výsledky už po prvej päťročnici

Germany 4

Švédsky hokej bol vo výkonnostných problémoch na prelome tisícročia. Preto kompetentní zorganizovali v roku 2003 veľkú konferenciu a spoločne sformulovali plán na nasledujúce obdobie. Fínsky hokej bol v kríze o niečo neskôr a na veľké sympózium v roku 2009 pozvali všetkých, čo mali niečo dočinenia s výchovou talentov. V obidvoch severských krajinách sa výsledky dostavili onedlho. A niečo podobné sa dnes deje v nemeckom hokeji. V roku 2015 tamojší hokejový zväz (DEB) vypracoval program s názvom POWERPLAY 26. Hlavnou myšlienkou konceptu je zjednotenie metodických postupov. Tento plán má jeden odvážny cieľ. Na zimnej olympiáde v Miláne 2026 by chcel výber s orlom na hrudi bojovať o medaily! Pri tempe, v akom sa tento dynamický šport v osemdesiatmiliónovej krajine mení, to nemusí byť science fiction. (zdroj všetkých foto: iihf.com).

Nemecký hokej sa ocitol vo veľkých finančných, medziľudských a výkonnostných problémoch po roku 2010. O päť sezón neskôr reprezentácia do osemnásť i dvadsať rokov zostúpila do nižšej divízie a obidvom kategóriám trvalo štyri roky, kým sa vrátili na najvyššiu scénu. „DEB (na jeho čele je od roku 2014 rešpektovaný Franz Reindl) sa rozhodol zefektívniť prácu s mládežou a pomaly sa to začína prejavovať. Koncept POWERPLAY 26 je jednotný program pre celú krajinu a jeho najväčšou výhodu je, že malé kluby, ktoré nemajú dosť finančných možností, dostávajú presné manuály. Ako majú učiť deti korčuľovať, ako majú pracovať s hokejkou, ako správne trénovať v rôznych etapách vývoja. Z tejto premyslenej stratégie môže vyrásť kvalitný mladý hokejista. My v Mannheime vedieme akúsi hlavnú rolu, lebo máme najlepšie podmienky i systém výchovy v štáte,“ myslí si Sven Valenti, kouč juniorov Mannheimu.

„S tým malým počtom hráčov, čo Nemci majú (trinásťtisíc hráčov do dvadsať rokov), odvádzajú vynikajúcu prácu. Dnes sú na tom dokonca lepšie ako Švajčiari. V troch nemeckých akadémiách (Berlín, Mannheim, Kolín nad Rýnom) a jednej rakúskej (Salzburg, ten však vychováva hráčov aj pre Mníchov) pracujú na neuveriteľnej úrovni. Mladíci sú kontrolovaní pred zápasom i po ňom a po stretnutí behajú a cvičia. To sa vo Švajčiarsku nedeje,“ vysvetľuje Jaroslav Tuma, známy švajčiarsky agent s českými koreňmi. „V kategórii do sedemnásť (dorast) a dvadsať rokov (juniori) máme šesťkrát do týždňa tréning na ľade (dvakrát pred vyučovaním od 8.00 do 9.30) a štyrikrát do týždňa kondičný, resp. silový tréning. A cez víkend zápasy. V týchto dvoch kategóriách sa snažíme trénovať tak ako európske špičkové štáty, tzn. Švédsko a Fínsko. Tie krajiny sú presvedčené, že osemnástroční a devätnásťroční mladíci už sú vlastne muži a tak s nimi aj treba zaobchádzať. Seniorská nemecká DEL je kvalitná liga, náročná pre mladíkov, a preto v Mannheime veľa trénujeme, aby boli hráči fyzicky silní a konkurencieschopní. Pre pandémiu je v najvyššej juniorskej lige DNL prestávka a my máme šiestich či siedmich hráčov z kádra v DEL alebo DEL 2,” vysvetľuje Valenti, bývalý dlhoročný obranca Kasselu či Mannheimu.

“Nemci zmenili systém práce. Kluby najvyššej súťaže poskytujú poriadnu možnosť sedemnásť a osemnásťročným tínedžerom. To spravil napr. Eisbären Berlín s mojím klientom Lukasom Reichelom. Rok nastupoval v juniorke a následne dostal príležitosť v prvých dvoch útokoch Eisbärenu s dvoma kvalitnými cudzincami. A títo chlapci chytia šancu za pačesy. Ja mladíkom neustále dávam za príklad tenistu Borisa Beckera. Ako 17-ročný neznámy ucháň prišiel do Wimbledonu a vyhral ho. Mladíci však musia dostať šancu medzi mužmi na prahu dospelosti. Tak je to dané už desaťročia,” myslí si Jaroslav Tuma zo spoločnosti Tuma Vermittlungen und Beratungen. A v nemeckom hokeji sa to deje aj v súčasnej sezóne. V Norimbergu nastupujú dva šestnásťročné talenty Moritz Elias a Roman Kechter. Trojica Haakon Hänelt (Berlín), Yannick Proske (Iserlohn) a Adrian Klein (Straubingu) má sedemnásť rokov. “U nás v Mannheime pôsobí osemnásťročný Florian Elias (zažiaril na nedávnom juniorskom šampionáte). Jeho brat Moritz i Proske sú naši hráči, ktorých sme zapožičali konkurenčným oddielom. V tejto hroznej pandemickej situácii je to pre nás niečo úžasné. My ušetríme peniaze a chlapci získavajú ostrohy medzi dospelými,” teší sa Valenti, ktorý vedie juniorský mančaft prvý rok.

Nemecký hokej má v súčasnosti tri akadémie. Stačí to? „ Bolo by dobré, keby sme ich mali o niečo viac. Ale v našej krajine je jasným športom číslo jeden futbal. Nájsť financie na vybudovanie a udržiavanie akadémií nie je jednoduché. Ale v Mníchove sa stavia a tímy DEL a DEL 2 pracujú s tínedžermi lepšie ako v minulosti. Áno, geograficky ich máme dobre vyvážené. Kolín nad Rýnom je na západe, Mannheim v strede (spádová oblasť Frankfurt) a Berlin na východe. Musím povedať, že pre náš hokej prišla pandémia v nesprávnom čase. Boli sme vo švungu aj na medzinárodnej scéne. Národný tím skončil druhý na ZOH v Pjongčangu, Leon Draisaitl je jedným z troch najlepších hráčov sveta a hokej dostával v médiách viac priestoru. Aspoňže môžeme s dvoma najstaršími tímami trénovať, keďže máme v Mannheime štatút výkonnostného centra,” hovorí 45-ročný kouč.

Adler Mannheim je jediný klub v strednej Európe (Nemecko, Švajčiarsko, Česko, Slovensko) v histórii, ktorému sa podarilo mať dva roky po sebe hráča v prvej desiatke draftu NHL. V roku 2019 ním bol Moritz Seider (šiesty) a v roku 2020 si Ottawa vytiahla Tima Stützleho z tretej pozície. “To je niečo mimoriadne a naša organizácia je stále viac v centre pozornosti iných oddielov a hráčov. Máme stále viac záujemcov zo Severnej Ameriky i z Ruska,” uzatvára tému Sven Valenti.

Už aj nemeckého hokeju sa podarilo vydať spoločnou cestou. Len tomu českému a slovenskému sa to (zatiaľ) nedarí.

Leave a comment