Najvyhľadávanejšou európskou ligou zostáva medzinárodná KHL. Švajčiarska National League sa neustále zlepšuje

V roku 2008 vznikla Kontinentálna hokejová liga a svoju históriu začala písať bombasticky. Okrem vysokej športovej úrovne ponúkali organizácie hráčom mimoriadne finančné ohodnotenie. Bohatý Omsk zvábil Jaromíra Jágra a kráľovsky ho odmenil. Prvotriedny útočník dostal zmluvu na tri roky v celkovej výške 15 miliónov eur v čistom. Toľko nezarobil v ani jednej zo svojich dvadsiatich štyroch sezón v Národnej hokejovej lige. O päť rokov neskôr (sezóna 2013/14) chodilo na účet ruskému bohatierovi Iľjovi Kovaľčukovi v Petrohrade dokonca 7,6 milióna eur netto a jeho kolega z reprezentácie Alexander Radulov (CSKA Moskva) si každoročne polepšil o 5,6 milióna eur v čistom. Hráči dostali štedré gáže a pri náročnom cestovaní resp. bývaní v často druhotriednych hoteloch zaťali zuby.  

Lenže. Napätá situácia na východe Ukrajiny, ekonomické sankcie EU voči Rusku, pád cien ropy a tým pádom výrazné oslabenie rubľa začali negatívne vplývať na financovanie Kontinentálnej hokejovej ligy.  

Po desiatich rokoch od vzniku medzinárodnej ligy sa zásadne zmenili dve veci. Vylepšila sa životná úroveň v najväčšej krajine sveta, no sumy na výplatných páskach hokejistov išli výrazne nadol. V uplynulom ročníku chodilo na účet najviac Sergejovi Mozjakinovi z Magnitogorska (2,4 milióna eur). Čo je trikrát menej, ako dostával svojho času Kovaľčuk. Hráčsky agent Jaroslav Túma zo spoločnosti Eurokan Sports Management si myslí: “KHL je stále najvyhľadávanejšou súťažou v Európe. To, že v nej šli platy hokejistov dole, je všeobecne známe. Keby sa však domov vrátil Alexander Ovečkin, určite ho zaplatia. Máme niekoľko hráčov v Severnej Amerike, a keď sa sťahujú naspäť do Európy, ich prvým variantom zostáva Rusko. Keby chcel do KHL prestúpiť napríklad Michal Neuvirth, určite dostane jeden milión eur v čistom. Na také peniaze by si vo Švajčiarsku určite neprišiel. Aj keď je pravda, že platy špičkových hokejistov v National League idú pomaly nahor.”  

Aké sú výhody švajčiarskej ligy popri druhých najvyšších platoch? 1. Stále lepšia úroveň hokeja. 2. Nekomplikované cestovanie, keďže po každom zápase môžu hráči späť vo vlastnej posteli. 3. Vynikajúca životná úroveň. 4. Veľký záujem divákov.  

Bývalý český reprezentačný obranca Radek Hamr, ktorý žije vo Švédsku, a ako agent pracuje pre spoločnosť Win Hockey, tvrdí, že druhou najlepšou ligou zostáva švédska SHL: “Posudzujem to podľa toho, ako sa správajú tréneri k hráčom a hráči k sebe navzájom. Iste, najvyššie platy sú stále v KHL, ale po hernej stránke nasleduje švédska liga, a švajčiarska liga je až po nej.”  

Rebríček ôsmich najkvalitnejších európskych súťaží podľa siedmich kritérií   

1. Počet cudzincov, ktorí môžu nastúpiť v jednom zápase  

2. Financie. Koľko hráči zarobia (základné platy bez bonusov

3. Štadióny (kedy boli arény postavené, resp. zrekonštruované

4. Štýl hry (akým spôsobom sa v danej lige hrá)

5. Životná úroveň

6. Cestovanie (koľko hodín v autobuse, resp. v lietadle strávi hokejista na ceste za súperom) 

7. Fanúšikovia (koľko chodí v priemere ľudí na zápasy a ako sa prejavujú pri povzbudzovaní) 

(pozn. Prvé tri body uverejňuje autor z vlastných zdrojov. Pri bodoch číslo štyri až sedem je najprv komentár autora a pod ním sú písmom Italic napísané vyjadrenia hokejových osobností.)  

1. Kontinentálna hokejová liga (hrá sa v Rusku, Lotyšsku, Bielorusku, Kazachstane, Fínsku, Číne) 

1.V ruských tímoch môže nastúpiť na zápas päť legionárov. Pre ostatných šesť klubov zo šiestich rôznych krajín neplatia pri nasadzovaní cudzincov žiadne obmedzenia. 

2. V sezóne 2018/19 bol najlepšie plateným hráčom ligy Sergej Mozjakin z Magnitgorska (2,4 milióna eur netto). Platy TOP hráčov sa pohybujú ročne od 2 do 1,5 milióna eur v čistom. Väčšina hráčov zarába ročne v rozpätí od jedného milióna eur do 100 tisíc eur v čistom. 

3. Dvadsať arén postavili v roku 1999 a neskôr (CSKA a Spartak Moskva hrajú domáce zápasy v rovnakej hale). Zrekonštruované sú dva štadióny. Jeden (Novosibirsk) má dávnu minulosť. 

Hovorí český brankár Jakub Sedláček, ktorý odchytal za Dinamo Riga 126 zápasov 

4. Rýchly, kombinačný hokej s vysokou úrovňou technických zručností hráčov. Ruský stereotyp, ktorý majú v sebe historicky zakorenený sa často prenáša aj do hry a to niekedy fanúšikov nudí.

V KHL hrajú najlepší európski hráči. To je bez debaty. Pri zápasoch sa však vychádzalo z pozornej obrany a nevznikalo toľko šancí ako napríklad v EBEL. Vyhovuje to, samozrejme, brankárom.”  

5. Životná úroveň sa zlepšuje. Okrem vychytených miest ako Moskva a Petrohrad sa menia k lepšiemu aj mestá ako Čerepovec, Čeljabinsk či Nižnyj Novgorod. 

Riga je krásne, historické, európske mesto. Životná úroveň je veľmi vysoká, býva tam veľa bohatých ľudí a päťdesiat percent obyvateľstva tvoria Rusi. Je to podobné, ako keby ste žili v Prahe, Bratislave alebo Helsinkách.”  

6. Najväčšia vzdialenosť je medzi Rigou a Vladivostokom. Činí desaťtisíc kilometrov a cesta lietadlom trvá jedenásť hodín, počas ktorej hráči prekonajú sedem časových pásiem. Priemerná vzdialenosť medzi mestami je tisícpäťsto kilometrov. 

Je všeobecne známe, že cestovanie je najťažšie v Európe. Podľa mňa sa dá na dlhé presuny zvyknúť, no záleží na tom, ako sa hráč vyrovná s tým, že menej spí. S klubom Rigy sme nalietali asi najviac kilometrov v celej súťaži, ale nikdy sme si medzi sebou nehovorili, že to máme v tomto smere najťažšie. Vedenie ligy dobre vymyslelo herný plán. Keď idete na osemdňovú šnúru zápasov po ihriskách súpera, tak hráte proti tímom, ktoré ležia blízko pri sebe. To znamená Kunlun, Vladivostok, Chabarovk a Novosibrsk.”  

7. V sezóne 2018/19 prišlo na základnú časť v priemere 6397 priaznivcov.  

Atmosféra na štadiónoch závisí do toho, kde hráte. V Petrohrade príde trinásťtisíc ľudí a v Nižnekamsku “len” tritisíc. Rusi sú ako diváci viac pokojnejší a pri zápasoch je väčšie ticho ako napríklad v Čechách alebo v EBEL.”  

2. National League (Švajčiarsko) 

1.V jednom zápase môžu nastúpiť štyria legionári. Na súpiske ich môže byť osem. 

2. V jednotlivých kantónoch krajiny sa platia dane v rozdielnej výške. Nízke daňové zaťaženie je napríklad v Zugu a Zürichu, vysoké v Berne. Rozdielne je aj vyplácanie hráčov. Domáci hokejisti si musia sami platiť dane a všetky ostatné výdavky. Zahraniční hokejisti sú platení v čistom a ešte im klub platí bývanie, auto, letenky, príp. školy pre deti. V sezóne 2019/20 bude najviac zarábať Leonardo Genoni z Zugu (700 tisíc eur netto). TOP hráčom chodí na účet ročne od 500 do 400 tisíc eur v čistom. Platy väčšiny sa pohybujú ročne od 300 tisíc eur do 80 tisíc eur v čistom. 

3. Päť arén postavili v roku 1995 a neskôr. Štyri sú zrenovované. Tri majú starší dátum. 

Hovorí český útočník Petr Tatíček, ktorý odohral za Davos 335 zápasov  

4. Hokej je na vysokej úrovni rýchlostne, takticky aj technicky. Niekedy chýba moment prekvapenia. 

Korčuľovaniu resp. pohybu prikladajú až priveľký dôraz a niekedy je to na úkor ostatných herných činností. Nemyslím si, že by im chýbala improvizácia v útočnej fáze, hoci v tejto činnosti sú stále Česi a Slováci o niečo vpredu.“  

5. Podľa niektorých štúdií je životná úroveň Švajčiarska piata na svete. 

Davos sídli v horách, kde je veľa snehu. Takže dosť ťažko sa mi porovnáva bývanie v tejto lokalite s ostatnými mestami, ale páčilo sa nám. Ľudia i spoluhráči sú vcelku príjemní, i keď Nemci sa mi zdajú o niečo milší.“  

6. Najdlhšie cestovanie je medzi Davosom a Ženevou (430 kilometrov). Priemerná vzdialenosť medzi mestami je 200 kilometrov. 

Z Davosu do Ženevy je to presne päť hodín autobusom a nemuseli sme cestovať deň vopred. Vyštartovali sme ráno a podvečer sme boli na juhozápade Švajčiarska. Z Davosu, ktorý leží úplne na východe krajiny, to trvalo do väčšiny miest tak do troch hodín. Nielen pre hokejistov, ale myslím si, že pre každého športovca je veľká výhoda, keď môže späť vo vlastne posteli. Nerozumiem futbalistom, ktorí idú pred domácim zápasom prespať do hotela. Výhodou tiež je, že v krajine helvétskeho kríža nie sú na cestách zápchy.“  

7. V minulej sezóne prišlo na jeden duel v priemere 6949 divákov. 

Fanúšikovia sú jedným slovom výborní. Prídu a povzbudzujú od prvej do poslednej minúty. Ich obľúbený mančaft by musel prehrať niekoľkokrát po sebe, aby začali pískať.“  

3. Svenska Hockeyligan (Švédsko) 

1.Do zápasu môže zasiahnuť neobmedzený počet legionárov.

2. Už dlhšiu dobu je najlepšie plateným hokejistom ligy Joakim Lindström zo Skelleftei. Na účet mu chodí približne 300 tisíc eur v čistom. TOP hráči dostávajú 200 tisíc eur netto. Platy väčšiny sa pohybujú ročne od 150 tisíc eur do 50 tisíc eur v čistom. Nováčikovia si prídu na 16 až 20 tisíc eur ročne netto. 

3. Sedem štadiónov dokončili v roku 2000 a neskôr. Zvyšných sedem arén je zrekonštruovaných. 

Hovorí Radek Hamr, ktorý odohral za Färjestad BK a Västru Frölundu 479 zápasov  

4. Liga je veľmi ťažká kondične, štrukturovaná a náročná na strieľanie gólov. 

Mentalita švédskych hráčov sa odráža na hernom prejave ligy. Švédi do bodky dodržujú taktiku, sú disciplinovaní a všetky štyri pätorky nechajú na ľade kožu. Je preto veľmi náročné presadiť sa v útoku, pretože vzniká len veľmi málo prečíslení. To znamená štyria proti trom, traja proti dvom či dvaja na jedného. Všetci hráči sa poctivo vracajú do obrany, útočníci neprepadajú, a tým sa stále útočí do sformovanej obrany. V obrannej tretine brániace mužstvá prečíslujú, to znamená, že vznikajú situácie jeden proti dvom, dvaja proti dvom či dvaja proti trom. A keď aj dá obranca priestor útočníkovi, beci to vedia zvládnuť, pretože sú výborní v blokovaní striel. Celkovo je liga je veľmi defenzívna a je veľmi náročné presadiť sa strelecky.“  

5. Podľa štúdie je Švédsko ôsme na svete, čo sa týka kvality života. 

Švédsko je veľmi rozľahlá krajina a úplne inak sa žije na severe pri Luley ako na juhu pri Malmö. Dole je podnebie zhruba podobné ako v strednej Európe. Pokiaľ ide o ľudí, musím povedať, že sú slušnejší ako v Česku a na Slovensku. Správajú sa k sebe úctivejšie. V tom vidím najväčší rozdiel. A napríklad školstvo je v severskej krajine na veľmi vysokej úrovni.“   

6. Najväčšia vzdialenosť je medzi Luleou a Malmöm (1500 kilometrov a cesta lietadlom trvá tri hodiny). Priemerná vzdialenosť medzi mestami je 300 kilometrov. 

Ak je súper vzdialený do troch, maximálne štyroch hodín, mužstvá cestujú autobusom. Keď je to viac, tímy využívajú charter alebo bežnú leteckú linku. Keď majú kluby pred sebou viac zápasov, cestuje sa deň vopred. Keď je na programe len jeden duel, ide sa v deň zápasu a po stretnutí sa ihneď ide domov.”   

7. V sezóne 2018/19 prišlo na jeden duel 5828 priaznivcov. 

Vo Švédsku je hokej stále viac populárny, ľudia chodia v hojnom počte a herný prejav ligy sa im páči. Je dosť veľký rozdiel v atmosfére medzi jednotlivými klubmi. Niekde sú diváci hlučnejší a inde rezervovanejší, no celkovo sú chladnejší. Každý tím má svoj „kotol“, ktorý vytvára atmosféru. Uvediem príklad. Vo Färjestad príde na hokej osemtisíc ľudí, z toho tisíc je skalných priaznivcov, ktorých je najviac počuť. Tak to je skoro všade. Najvernejší priaznivci sa snažia, aby sa do fandenia zapojili aj ostatní ľudia, ale tí sa pridávajú len sporadicky. Napríklad vo Švajčiarsku je “kotol” menší, ale ostatní ľudia sa do povzbudzovania zapájajú oveľa viac.“  

4. Česká extraliga (Česko) 

1.V jednom tíme môže nastúpiť šesť zahraničných hráčov. 

2. Hráči sú živnostníci, to znamená, že si sami platia dane. V sezóne 2019/20 bude najlepšie plateným hráčom ligy Patrik Bartošák z Třinca (270 tisíc eur v čistom). TOP hráči si prídu na 200 tisíc eur v čistom. Väčšine hokejistov chodí na účet od 150 tisíc eur do 30 tisíc eur ročne. 

3. Päť štadiónov dokončili v roku 2004 a neskôr. Štyri sú zmodernizované. Päť má bohatšiu minulosť. 

Hovorí Tomáš Matoušek, ktorý za Litvínov odohral 82 zápasov  

4. Hráči sú na vysokej taktickej a technickej úrovni. Negatívom je prehustené stredné pásmo, cez ktoré sa veľmi ťažko dá presadiť. 

Liga je veľmi defenzívna a zameraná na taktiku. Veľmi ťažko sa hráč presadí v situáciách jeden proti jednému, resp. pri rovnovážnych situáciach na ľade. Góly väčšinou padajú pri presilovkách. Liga je oveľa náročnejšia ako slovenská.“  

5. Česko je podľa jednej štúdie dvadsiate druhé na svete, čo sa týka kvality života. 

Počas môjho dvojročného pôsobenia v Litvínove som žil v neďalekom Moste. Musím povedať, že ak to mám prirovnať k Banskej Bystrici, tak porovnávame neporovnateľné. V Bystrici sa môžete prejsť po námestí, príp. robiť iné aktivity, ale nič také v Litvínove, resp. Moste nebolo. Sú to úplne odlišné mestá. Samozrejme, neviem to porovnať s Prahou, Brnom alebo Karlovými Varmi, kde som nežil.“  

6. Najväčšia vzdialenosť na cestovanie je medzi Karlovými Varmi a Třincom – 530 kilometrov. Priemerná vzdialenosť medzi mestami je 250 kilometrov. 

Je náročné cestovať na jeden zápas sedem hodín. Ale pozíciu profesionálneho hokejistu vnímam tak, že či cestujem štyri alebo šesť hodín, nijako to neovplyvním. Je to jednoducho naša práca a musíme to tak brať. Sú ľudia, ktorí pracujú oveľa ťažšie a tiež nenariekajú. Nie je jednoduché vyraziť na extraligu o siedmej ráno a večer hrať zápas. Niekedy sme chodili aj deň vopred, no po stretnutí sme išli ihneď naspäť.”   

7. V sezóne 2018/19 prišlo na jeden zápas v priemere 5401 divákov. 

V Česku je hokej športom číslo jedna. Rodiny s deťmi chodia na hokej dlhodobo a majú ho v srdci. Inak fanúšikovia sú podobne hluční ako na Slovensku, no rozdiely v atmosfére robia počty. Pokiaľ majú české extraligové kluby aspoň priemerné výsledky, štadióny sú zaplnené minimálne na osemdesiat percent. V Litvínove bol takmer stále plný dom.“  

5. Liiga (Fínsko) 

1.Rovnako ako vo Švédsku môže v jednom tíme nastúpiť neobmedzený počet legionárov. 

2. Informácie o platoch vo Fínsku sa zverejňujú náročnejšie. Na rozdiel od iných štátov, kde sú hráči platený podľa sezóny (napríklad koniec roka 2018 a začiatok 2019), vo Fínsku sa výplata ráta od 1.1.2018 do 31.12.2018. Jeden hráč preto môže mať dva rozdielne platy, alebo môže odohrať iba jeden ročník, ale je zdanený v dvoch rôznych rokoch. Navyše, každý hráč môže každoročne investovať až 100 tisíc eur do hráčskeho fondu a tieto peniaze nie sú vidieť v daňových priznaniach. Hokejista preto môže zarobiť 250 tisíc eur plus dvakrát vložiť 100 tisíc eur do hráčskeho fondu. Nikto však presne nevie, koľko hráč do fondu investoval. (Môže to byť 10 tisíc až 100 tisíc eur). V sezóne 2017/18 najviac zarobil Henrik Tallinder z TPS Turku. Na účet mu prišlo 222 382 eur netto, ale mohlo to byť aj o dvestotisíc viac, teda 422 382 eur. TOP hráči zarobia 200 tisíc eur v čistom. Platy ostatných sa pohybujú od 150 tisíc eur do 40 tisíc eur v čistom ročne. 

3. Moderný je štadión v Turku. Päť bolo zrekonštruovaných. Deväť je staršieho dáta. 

Hovorí Filip Krivošík, ktorý odohral z HPK Hämeenlinna 38 zápasov  

4. Mužstvá sa prezentujú väčšinou defenzívne, ale najlepšie tímy, ako napr. Kärpät Oulu, sú viac zamerané útočne. Päť až sedem tímov zo spodku ligy musia hrať defenzívne, aby získali body do tabuľky. 

To môžem potvrdiť. Hrá sa defenzívne a v útoku všetko spočíva v ochote ísť priamo do brány. Liga je veľmi náročná korčuliarsky.“  

5. Fíni sú podľa jednej štúdiu druhí na svete v kvalite života. 

Prvý rok som si musel zvykať na zmenu podnebia. V zime je takmer počas celého dňa tma, no v lete počas letnej prípravy je dlho slnko. K Fínom ako ľuďom si treba nájsť cestu. Zo začiatku nie sú najpriateľskejší, berú vás ako cudzinca, ktorý berie miesto domácim hráčom. Trvalo mi asi dva roky, kým som sa s chalanmi skamarátil a kým ma prijali sa svojho, Ale tak je to asi všade.“  

6. Najväčšia vzdialenosť je medzi Oulu a Helsinkami (620 kilometrov). Priemerná vzdialenosť medzi mestami je 350 kilometrov. 

Hämeenlinna je centrom južnej časti Fínska a všade máme relatívne blízko. Lietame jedine do Oulu, kam trvá cesta dve hodiny. Dva tímy máme ďalej ako tri hodiny autobusom, vtedy cestujeme deň vopred. Po rannom rozkorčuľovaní a večernom zápase ideme ihneď domov.”  

7. V sezóne 2018/19 prišlo na jeden zápas v priemere 4232 divákov. 

Počas základnej časti boli naši fanúšikovia dosť tichí. Ale v priebehu ročníka, tým ako sme postupovali ďalej v play off (HPK vyhralo ligu) bola atmosféra lepšia a lepšia. Veľmi záleží na tom, ako mančaft hrá, a či má výsledky.”  

5. Deutsche Eishockey Liga (Nemecko) 

1.Na súpiske môže byť jedenásť cudzincov a deväť môže nastúpiť v jednom zápase. 

2. Všetci hráči sú zamestnancami klubu, to znamená, že im výplaty chodia po zdanení. V sezón  2019/20 bude najviac zarábať trojica Marcel Goc, Dennis Endras (Mannhiem) a Patrick Reimer (Norimberg). Prídu si na 200 tisíc eur netto. TOP hráči dostávajú 150 tisíc eur ročne. Väčšine hráčov chodí na účet od 120 tisíc eur do 45 tisíc eur netto ročne. 

3. Deväť štadiónov postavili v roku 1998 a neskôr. Päť má bohatšiu históriu. 

Hovorí Petr Tatíček (za Ingolstadt odohral 241 zápasov)  

4. Hokej je často statický, herné vzorce akoby hráčom zväzovali ruky. 

Liga sa v posledných rokoch zmenila.Je rýchlejšia, menej zákernejšia, ale stále je veľmi pretaktizovaná.”   

5. Nemeckú patrí trináste mieste na svete, čo sa týka úrovne života. 

Tá je podobne vysoká ako vo Švajčiarsku. Akurát Nemci sú o niečo príjemnejší ľudia ako ich južní susedia.”  

6. Keď cestujeme, najväčšia vzdialenosť je medzi Bremerhavenom a Mníchovom (820 kilometrov). Priemerná vzdialenosť medzi mestami je 500 kilometrov. 

V Ingolstadte máme päť mužstiev do dvoch hodín. K ostatným ôsmim tímom musíme cestovať deň dopredu, ale hneď po zápase sa vraciame domov. K dispozícii máme výborné hotely aj jedlo, preto dlhé cesty za súpermi sú znesiteľné. Leteli sme jedine do Kolína nad Rýnom. Nevýhodou Nemecka sú často preplnené diaľnice, hoci v Ingolstadte nie je s premávkou žiadny problém. “  

7. V sezóne 2018/19 bola priemerná návštevnosť na jeden zápas 6215 divákov. 

Rovnako ako vo Švajčiarsku aj v DEL sú priaznivci vynikajúci. Povzbudzujú nepretržite, spievajú chorály bez ohľadu nato, či sa vyhráva, alebo prehráva.“  

6. Erste Bank Eishockey Liga (Rakúsko, Maďarsko, Česko, Taliansko) 

1.Každý legionár je ohodnotený štyrmi bodmi. Mužstvá majú k dispozícii šesťdesiat bodov, a tie nemôžu prekročiť. Teoreticky si jeden mančaft môže dovoliť aj 12 až 14 cudzincov, potom však musí angažovať aj druhotriednych Rakúšanov. Ak angažujete kvalitného domáceho hokejistu, má 2 alebo 2,5 bodu. Hokejisti do 24 rokov sú bez bodového ohodnotenia. 

2.Hráči sú, rovnako ako v Nemecku, zamestnancami klubov. V budúcej sezóne najviac zarobí Thomas Raffl zo Salzburgu (200 tisíc eur v čistom). TOP hráči v najlepších kluboch dostávajú 150 tisíc eur netto ročne. Väčšina hráčov zarába od 90 tisíc eur do 25 tisíc eur v čistom za sezónu.“ 

3. Dva štadióny postavili v roku 2003 a 2004. Štyri sú zrenovované. Päť má starší dátum. 

Hovorí Jakub Sedláček, ktorý za Bolzano odchytal osem zápasov  

4. Najdlhšia cesta je medzi Dornbirnom a Székesfehérvárom (850 kilometrov). Priemerná vzdialenosť medzi mestami je 400 kilometrov. 

Cestovanie je podobné ako v Česku. Veľmi záleží na tom, či klub, za ktorý hráte, má dosť peňazí nato, aby vycestoval o deň skôr za súperom. Potom máte na zápas viac energie. V Česku jazdíme so Spartou Praha za vzdialenejšími súpermi vždy deň vopred. Ale napr. Zlín a Karlove Vary si to nemôžu dovoliť, a cestujú všade na obrátku.”  

5. Podľa niektorých štúdií je Rakúsko štrnástym najvyspelejším štátom sveta, čo sa týka kvality života. Samozrejme, iné je to v Maďarsku, Taliansku a Česku, kde sa liga taktiež hrá. 

Bolzano je veľmi príjemné mesto na život, skoro stále tam svieti slnko, a to je vždy výhoda.”  

6. Rýchly prechod nie preplneným stredným pásmom dáva hre plynulosť a vzniká dostatok šancí. To sa rakúskym priaznivcom páči. Slabinou je nižšia schopnosť zvládania individuálnych zručností v rýchlosti a nedostatok naozaj špičkových legionárov. 

V EBEL sa hrá útočný rýchly hokej, často sa mi stalo, že v zápase som musel čeliť aj trom samostatným nájazdom. V lige hrá veľa cudzincov z rôznych krajín a úroveň ligy ide stále nahor. Uvidíme, kde budú o päť rokov.”  

7. V minulej sezóne prišlo na základnú časť v priemere 2970 priaznivcov. 

Taliani sú skvelí fanúšikovia, ktorí nepretržite spievali chorály. Taká atmosféra je málokde, prevzali to z futbalu. Patrí to k ich temperamentu. Ale na viacerých štadiónoch EBEL ligy som nebol, preto nemôžem priaznivcov objektívne zhodnotiť.”  

7. Slovenská Tipsport liga (Slovensko a Maďarsko) 

1.Od sezóny 2019/20 môže nastúpiť za jeden klub sedem zahraničných hokejistov. 

2. Hráči všetkých klubov okrem HC Košice sú živnostníci. To znamená, že si sami platia dane. V sezóne 2018/19 najviac zarábal Mackenzie Skapski zo Zvolena (55 tisíc eur ročne). TOP hráči dostávajú 45 tisíc euro ročne. Väčšine chodí na účet od 30 tisíc eur ročne do 7 tisíc eur ročne v čistom. 

3. Dva štadión postavili v roku 2006. Šesť je zrekonštruovaných. Päť má dávnejšiu minulosť. 

Hovorí Tomáš Matoušek, ktorý odohral za Banskú Bystricu 286 zápasov 

4.Stredné pásmo nie je také prehustené ako v českej extralige. Horšie je to s nižšou úrovňou technických zručností hráčov a tempom hry. 

Hokej na Slovensku je porovnaní s českou extraligou živší. Hra sa viac prelína z jeden strany na druhú.”  

5. Slovensku patrí vo svete tridsiate miesto, čo sa týka kvality života.

Pochádzam z Banskej Bystrice a život v tomto meste je na oveľa vyššej úrovni, ako bol v Moste, resp. Litvínove.”  Najväčšia vzdialenosť je medzi Bratislavou a Michalovcami (500 km). Priemerná vzdialenosť medzi mestami je 200 kilometrov.

6. Najväčšia vzdialenosť je medzi Bratislavou a Michalovcami (500 km). Priemerná vzdialenosť medzi mestami je 200 kilometrov.

“Či už sme s Banskou Bystricou cestovali na východ alebo západ, všade sme to mali do dvoch hodín. Čiže ideálne. Po mojom prestupe do Slovana zažijem niečo podobné ako v Litvínove. Ale nič s tým neurobím, beriem to ako fakt. Autobusy v Čechách a na Slovensku sú vnútorným vybavením veľmi podobné.” 

7. V sezóne 2018/19 prišlo na jeden zápas v priemere 1700 divákov (bez zápasov SR 20).

V Bystrici sú výborní fanúšikovia a má to svoje grády. Lenže, aj keď príde plný dom, stále je to necelých tritisíc ľudí. Keď v inej krajine príde aspoň raz toľko priaznivcov, je to cítiť. Spôsobom fanúšikovania sú Slováci podobní Čechom.”  

Zanechať komentár