Najbližšie majstrovstvá sveta v hokeji na Slovensku? Spolu s Maďarmi v roku 2030? S Poliakmi 2031?

Majstrovstvá sveta v hokeji na Slovensku 2019 sú minulosťou. Skončili úspechom na ekonomickom poli (zisk šesť miliónov eur v čistom), a hoci domáci výber nepostúpil do štvrťfinále, fanúšikovia opäť ukázali, že milujú tento dynamický šport. Preto je na mieste otázka: Kedy bude najbližšie svetový šampionát v srdci Európy? Keď dokončievajúci šéf medzinárodnej hokejovej federácie René Fasel, vyhlásil, že aréna v Košiciach už nespĺňa požadované kritéria. 

V hre sú tri možnosti.  

Ideálne je postaviť novú halu (od dvanásť do štrnásťtisíc miest) do troch-štyroch rokov. A napr. v roku 2023 podať prihlášku na usporiadanie majstrovstiev sveta na Slovensku v roku 2028 alebo neskôr. Keď sa Slovenskému zväzu ľadového hokeja za pomoci štátu nepodarí postaviť novú rozľahlú arénu (zatiaľ to tak vyzerá), je nutné upriamiť svoju pozornosť inde. Do okolitých štátov. 

S Ukrajinou sa pre vojnový konflikt na východe krajiny nedá počítať. Česko organizuje MS v roku 2024 a je taktiež z kola von. Rakúsko sa bude uchádzať o turnaj najlepších štátov sveta najskôr o päť-šesť rokov, pretože toľko času si vyžiada dostavanie veľkolepej stavby vo Viedni. V hre tak zostávajú severní a južní susedia, s ktorými by Slovensko (Bratislava) išlo/a do spoločného projektu. 

Keby však Poľsko alebo Maďarsko chcelo spolu so Slovenskom usporiadať turnaj najvyššej kategórie, musia splniť dve základné podmienky. 

Prvú vysvetľuje Zsuzsanna Kolbenheyerová, členka deväťčlenného konzília (najužšie vedenie) medzinárodnej hokejovej federácie IIHF a viceprezidentka maďarskej hokejovej federácie: “Keby chcelo Maďarsko resp. Poľsko spoluorganizovať šampionát v najvyššej divízii, musia ich národné tímy nastupovať počas obdobia piatich rokov minimálne dva roky v najvyššej skupine MS. Maďarská reprezentácia nie je od elitnej kategórie vzdialená na míle. Za posledných desať rokov sme dvakrát hrali medzi elitou (2009 a 2016). Posledné tri sezóny sme síce boli o poschodie nižšie, ale napríklad vlani nám účasť medzi najlepšími ušla len o vlások. Veľká Británia nám strelila vyrovnávajúci gól pätnásť sekúnd pred koncom. V roku 2019 sme tak opäť mohli zažiť turnaj s top krajinami sveta.“ 

Čo sa týka športovej výkonnosti našich severných susedov, tam je situácia horšia. Ich národný tím sa prepadol do tretieho výkonnostného koša. Marta Zawadzka, ktorá je tiež členkou konzília IIHF a zároveň pracuje v Poľskom zväze ľadového hokeja, pokračuje. „Poľsko sa dávnejšie udomácnilo medzi elitou, no v súčasnosti o miesto na hokejovej mape bojujeme. Naša reprezentácia je v prestavbe. Medzi najlepšími sme boli naposledy v roku 2002. V roku 2014 sme skončili tretí v “béčku”, teda na prvej nepostupovej priečke. O dvanásť mesiacov neskôr sme prehrali v Katoviciach rozhodujúci zápas s Talianskom. Keby sme uspeli, minimálne v roku 2017, mohli sme byť medzi smotánkou. Takéto veci sa v športe dejú. Súhlasím so Zsuzsanne, že divízia 1A je veľmi nepredvídateľná. Verím, že čoskoro budeme v druhej najvyššej skupine a následne v prvej.” 

V praxi to znamená, že keby Maďarsko postúpilo v roku 2021 do elitnej skupiny a do roku 2025 v nej bude minimálne dvakrát pôsobiť, na jeseň 2025 môže podať prihlášku (spolu so Slovenskom) na zorganizovanie MS. Keďže čakacia doba je zväčša päť rokov, prvý reálny termín na konanie šampionátu je rok 2030. Pre Poľsko platí to isté, akurát s jednoročným odkladom, lebo hrajú divíziu 1B. Treba dodať, že doteraz sa nikto na pôde IIHF nezaoberal kandidatúrou dvoch krajín, ktoré nehrajú v rovnakej (top) divízii. 

V druhej zásadnej podmienke je pre zmenu Poľsko o parník pred Maďarskom. V Krakove, ktorý je od Bratislavy vzdialený pohodlných tristopäťdesiat kilometrov, je nová multifunkčná hala, ktorá stála 104 miliónov eur a na hokejové zápasy pojme 15 000 priaznivcov. “Iste, je veľká výhoda, že tieto dve mestá sú tak blízko. Navyše, sú vybudované nové cesty, takže spojenie je perfektné,” tvrdí Zawadzka. Vzdialenosť dvesto kilometrov medzi Budapešťou a Bratislavou je ešte priaznivejšia. No južní susedia nevyhnutne potrebujú nový štadión. Ich súčasný najväčší stánok Papp László Budapest Sportaréna má na hokejové stretnutia kapacitu 9500 miest, a to v teoretickej kombinácii s Bratislavou (10 055 sedadiel) pre potreby IIHF nestačí. „Keby sme sa mali uchádzať o MS dnes, nemáme šancu, lebo nemáme vyhovujúci štadión. Máme však rozbehnutých niekoľko projektov na novú halu, ktorá pojme 15000 ľudí,” prezrádza Kolbenheyerová. Nie je vylúčené, že by sa v Bratislave, hoci má menšiu halu, nemohli konať semifinálové a finálové súboje. Ide o dohodu krajín, ktoré zamýšľajú spolu kandidovať.  

Skúsenosti s usporiadaním majstrovstiev sveta druhej najvyššej skupiny majú obidve susedné krajiny. V roku 2015 skončili Poliaci na treťom mieste (prvom nepostupovom mieste) a na rozhodujúci zápas proti Maďarom prišlo do Tauron Krakov Arény úctyhodných 12 632 fanúšikov. Trikrát prišlo na duely hostiteľskej krajiny nad 9000 ľudí. Divácky priemer bol 4443 osôb na zápas. V roku 2018 hostili šampionát Maďari a skončili štvrtí, lebo nezvládli spomínaný duel s Veľkou Britániou. Do Papp László Budapest Sportaréna prišlo v každom z piatich zápasov hostiteľskej krajiny nad 7000 ľudí. V priemere prišlo na jedno stretnutie turnaja 3471 priaznivcov. 

Sú tieto dva štáty, ktoré ani výsledkami, ani tradíciou nepatria do svetovej špičky, zaujímavým obchodným trhom pre IIHF? “Určite áno, lebo cieľom medzinárodnej hokejovej federácie je expandovať. Poľsko má tridsaťosem miliónov ľudí. Je to masívny trh a susedí s Nemeckom, Bieloruskom či Českom,” myslí si Zawadzka. „Aj naša krajina je pre IIHF zaujímavá. Je nás desať miliónov, organizovali sme už MS prvej divízie, ktoré skončili diváckym úspechom. Hokej je v našej krajine stále viac populárnejší. So slovenskou federáciou máme stále lepší vzťah, začali sa projekty (pozri účasť našich dvoch klubov v extralige), komunikujeme spolu. Slováci sú oveľa viac rozvinutá hokejová krajina ako my, a preto kooperácia s vami nás posúva vpred,” uzatvára tému Zsuzsanna Kolbenheyerová, bývalá maďarská reprezentantka v hokeji. 

Majstrovstvá sveta v nasledujúcich rokoch a kapacita štadiónov, v ktorých sa budú konať 

2020 – Švajčiarsko (Hallenstadion v Zürichu má 11 200 miest. Vaudoise aréna v Lausanne má 9600 sedadiel). 

2021 – Bielorusko a Lotyšsko (Minsk Arena v Minsku má 15 086 miest. Riga Arena v Rige má 10 300 sedadiel). 

2022 – Fínsko (Hartwall Arena v Helsinkách má 13 349 miest. Tampere Arena v Tampere má 13 000 sedadiel). 

2023 – Rusko (Ledovyj dvorec v Petrohrade má 12 300 miest. V roku 2022 dokončia v tom istom meste arénu pre 22 500 osôb a stane sa najväčšou na svete). 

2024 – Česká republika (O2 Aréna v Prahe má 17 360 miest. Ostravar Aréna v Ostrave má 10 004 sedadiel. V roku 2021 začnú v Brne stavať štadión pre 12 000 ľudí. Ak sa stihne dokončiť do roku 2023, svetový šampionát bude v metropole Moravy namiesto Ostravy). 

2025 – Švédsko a Dánsko (mestá ešte nie sú upresnené). 

Majstrovstvá sveta v hokeji, ktoré sa konali v dvoch štátoch a kapacita arén, v ktorých sa konali resp. budú konať 

2012 – Švédsko, Fínsko (Ericsson Globe v Štokholme má 14 119 miest. Hartwall Arena v Helsinkách má 13 349 sedadiel). 

2013 – Fínsko, Švédsko (Hartwall Arena v Helsinkách má 13 349 sedadiel. Ericsson Globe v Štokholme má 14 119 miest). 

2017 – Nemecko, Francúzsko (Lanxess Arena v Kolíne nad Rýnom má 18 500 miest. AccorHotels Arena v Paríži má 14 500 sedadiel). 

2021 – Bielorusko a Lotyšsko (Minsk Arena v Minsku má 15 086 miest. Riga Arena v Rige má 10 300 sedadiel). 

2025 – Švédsko a Dánsko (mestá ešte nie sú upresnené). 

Zanechať komentár