Pod vrchom Zobor bolo koncom apríla opäť poriadne veselo. Vo finále hokejovej extraligy trápila Nitra v staručkej aréne z roku 1966 favorizovaný Slovan Bratislava. V play off bolo vypredaných (kapacita 3600 miest) osem z desať domácich zápasov Corgoňov. Priaznivci spievali chorály, oslavovali striebro, ako keby získali zlato, a ak by mohli, asi by pred štadiónom zapálili bengálske ohne. V širšom kontexte však išlo o smiech cez slzy. O niekoľko sto kilometrov západne a severne sa hralo v Česku finále extraligy medzi Spartou Praha a Oceliarmi Třinec v dvoch luxusných hokejových stánkoch. V rozľahlej O2 aréne v stovežatej sa zabávalo 17 220 ľudí. V Třinci, ktorý má o polovicu menej obyvateľov ako Nitra, oslavovalo titul v prepychovej Werk Aréne 5400 osôb. A keď pôjdeme ešte viac na západ, vo finále nemeckej DEL premohol Eisbären Berlín zámožný Red Bull Mníchov. V hlavnom meste Nemecka dorazilo do exkluzívnej Mercedes Benz arény 14 200 divákov. V metropole Bavorska sa tlačilo v staručkej Olympii Eishalle 5533 priaznivcov. Mimochodom, tento olympijský stánok bol otvorený o rok neskôr ako Nitra aréna a od jesene 2023 ho nahradí megastavba SAP Garden pre 11 500 fanúšikov s tromi tréningovým halami za 150 miliónov eur, ktorú financuje nápojový gigant Red Bull.
Táto podobnosť s organizáciu Red Bull Mníchov nemusí byť pre HK Nitra jedinou.
“Mali sme v pláne investície do vedľajšej tréningovej haly, ale keďže vážne uvažujeme o novej aréne pre 5 000 osôb, tieto postupy sme zastavili. Štúdia nového štadióna počíta s využitím tréningovej plochy, a keby sme do nej teraz zainvestovali, najmenej desať rokov by sme s ňou nič nemohli robiť. Pre samotný vek zimného štadióna, jeho technický stav a finančnú náročnosť údržby sme sa začali seriózne venovať myšlienke výstavby nového štadióna, ” hovorí Daniel Balko, viceprimátor Nitry. Takýto stánok však vyjde na minimálne 25 miliónov eur. Kde takýto obnos predstavitelia mesta nájdu? “Počítame so štátnou pomocou. Verím, že by sme vedeli zapojiť aj samosprávny kraj s nejakým dielom spolufinancovania, ale stále hovoríme len o necelej štvrtine nákladov,” pokračuje zástupca primátora Balko.
Keby sa mestu Nitra podarilo postaviť novú arénu, bola by po košickej Steel Aréne druhou modernou v najvyššej hokejovej súťaži. K tomu pred dvanástimi rokmi prešiel výraznou rekonštrukciou štadión Ondreja Nepelu v Bratislave a najnovšie aj stánok v Banskej Bystrici, do ktorého za obdobie posledných trinásť rokov investovali približne jedenásť milión eur. Zvyšok?
“Ostatné arény potrebujú nad desať miliónov eur na modernizáciu. Ak sa s renováciou čoskoro nezačne, slovenský hokej bude mať vážny problém. Jedinou šancou ako vylepšiť infraštruktúru je zintenzívniť komunikáciu medzi majiteľmi hál, hokejovým zväzom a štátom, lebo modernizácia podľa nejakého vypracovaného systému nefunguje a bez štátnych peňazí to nepôjde. Hrozí nám, že niektoré mestá nebudú mať peniaze na renováciu a časom bude treba niektoré zlikvidovať. Potom sa extraliga bude hrať na malých štadiónoch ako je v Žiari nad Hronom či Kežmarku, kde sa zmestí do 2500 ľudí. Ich prevádzka je oveľa efektívnejšia, lebo sa v nich používajú nové technológie. Vo väčšine prípadov vlastnia zimné štadióny mestá a prevádzka hlavne tých starších stojí a ešte len stáť bude nenormálne peniaze. Viem, že napr. Žilina dávala v minulosti tomuto športu (aj áčko) ročne 800 000 eur! Celkovo je to hrozne drahý šport a často ničí iné športy v meste, ktoré potom nemajú dostatočnú príležitosť. Ale na druhej strane, v máji prídu majstrovstvá sveta a žije nimi celá krajina,” hovorí človek z prostredia, ktorý nechce byť menovaný.
Zoznam dvanástich slovenských extraligových zimných štadiónov a suma, ktorá bola za posledných päť rokov investovaná do ich rekonštrukcie či modernizácie. K tomu dve otázky na kompetentných. Jedna o rekonštrukcii dotyčnej haly, druhá o nadchádzajúcej sezóne. Arény sú zoradené podľa dátumu zastrešenia.
1. V roku 1940 bol postavený a v roku 1958 zastrešený Zimný štadión Ondreja Nepelu v Bratislave. Dnes má kapacitu 10 022 miest. Vlastníkom arény je mesto a prevádzkovateľom spoločnosť STaRZ – správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenskej republiky.
Stánok hokejového tímu Slovana Bratislava prešiel v rokoch 2009 – 2010 výraznou rekonštrukciou za 96 miliónov eur pre účely svetového šampionátu v hokeji 2011. S infláciou k dnešnému dňu ide o sumu 116 miliónov. V roku 2018 pred MS 2019 na Slovensku do renovácie haly naliali mesto a štát približne dva milióny eur. Belasí platia ročne mestu nájom 800 000 eur. Inak stánok funguje bez problémov a je zbytočné sa o ňom viac rozpisovať.
2. V roku 1956 bol postavený a v roku 1966 zastrešený zimný štadión v Banskej Bystrici. Dnes má kapacitu 2 900 miest. Majiteľom i prevádzkovateľom arény je spoločnosť MBB a. s., ktorá je stopercentnou dcérskou obchodnou spoločnosťou mesta Banská Bystrica. (foto: facebook HC 05 Banská Bystrica).
Za posledné štyri roky do stánku investoval štát vyše sedem miliónov eur. Z toho nedávno 5,5 miliónov na účely Európskeho olympijského festivalu mládeže 2022, ktorý prebehne o dva mesiace. Ide o najvyššiu sumu renovácie hokejovej haly pod Tatrami.
MBB a. s., resp. generálny riaditeľ akciovky Dušan Argaláš dostal v nedeľu 22.5. dve otázky na email, ale do nedele 29. 5. na ne neodpovedal.
3. V roku 1966 postavili zastrešenú Nitra arénu. Dnes má kapacitou 3 600 miest. Majiteľom i prevádzkovateľom zimného štadióna je mesto Nitra. (foto: autor článku).
Za mesto Nitra, ktoré investovalo za poslednú štyri roky do opravy haly okolo 200 000 eur, hovorí viceprimátor Mgr. Daniel Balko.
Chystáte ďalšie investície stánku?
“Zimný štadión v Nitre je aktuálne najstarším zimným štadiónom na Slovensku medzi extraligovými mužstvami, ktorý neprešiel nejakou zásadnou modernizáciou a rekonštrukciou. Všetky investície z posledných rokov buď reagovali na nevyhovujúce riešenie požadovaných priestorov a ich technické vybavenie, alebo na nejakú naliehavejšiu potrebu opravy. Finančná náročnosť údržby je tiež jedným z motívov prečo sme sa začali seriózne venovať myšlienke výstavby nového štadióna. Rovnako dôležitý je tiež jeho samotný vek a technický stav. Vieme, že moderné štadióny s novou technológiu sú ekonomickejšie pri prevádzke i šetrnejšie k životnému prostrediu. Mali sme pôvodne v pláne riešiť zateplenie vedľajšej ľadovej plochy s novým systémom chladenia klziska. Tým by sa nám predĺžila doba jeho využívania. Chceli sme na to využiť dostupné dotácie, no v tom prípade by sme nesmeli s vedľajšou plochou nič robiť najmenej desať rokov. A nakoľko štúdia nového štadióna počíta s využitím tej plochy, ktorá je vedľajšia, tak neuvažujeme už so žiadnymi väčšími investíciami. Teda ani do hlavnej a ani do tréningovej haly.”
Z akých peňazí chce mesto Nitra postaviť novú arénu, ktorá vyjde minimálne na 25 miliónov eur?
“Ak sa pozrieme na všetky nové športoviská a športové stánky s nadregionálnym až celoštátnym významom, kam by podľa nás nový zimný štadión v Nitre patril, tak ani jedna s týchto stavieb nebola postavená bez významnej účasti štátu. Aj v našom prípade preto počítame so štátnou pomocou na jeho výstavbu. Ako mesto sa nebránime spolupodieľať na jeho realizácii, ale len do výšky našich možností. Keď sa v Nitre modernizoval futbalový štadión, tak mesto si na jeho spolufinancovanie zobralo úver do výšky štyroch miliónov eur. Myslím si, že predstavitelia mesta by podobný krok vedeli schváliť aj v tomto prípade. Verím, že by sme vedeli zapojiť aj samosprávny kraj do spolufinancovania, ale stále hovoríme len o necelej štvrtine nákladov.”
4. V roku 1961 postavili a v roku 1967 zastrešili TITAN aréna v Liptovskom Mikuláši. Dnes má kapacitu 3680 miest. Majiteľom zimného štadióna je mesto Liptovský Mikuláš a prevádzkovateľom spoločnosť JL aréna s. r. o. (foto: facebook MHk 32 Liptovský Mikuláš).
Za mesto Liptovský Mikuláš, ktoré za posledné štyri roky aj pomocou štátu zrekonštruovalo arénu za približne tri milióny eur hovorí Ing. Ján Sokolský z kancelárie vedenia mesta.
O nedávnej rekonštrukcii a trvácnosti haly
“Obnova bola nevyhnutná, pretože pretekala strecha a tiež nebolo možné udržať kvalitu ľadu, čo malo vplyv aj na hokejové zápasy. Preto popri obnove objektu štadióna sme rekonštruovali aj ľadovú plochu. Dnes má štadión efektívnu vzduchotechniku, informačnú kocku i dostatočnú kapacitu pre divákov. V súčasnosti stánku chýbajú už len drobnosti estetického charakteru v interiéri. Napríklad je potrebné natrieť nosnú konštrukciu strechy. Predpokladám, že aréna bude slúžiť niekoľko desaťročí bez potreby významných zásahov.”
O zvládnutí sezóny 2022/23, ktorá bude pre nárast cien energií náročnejšia ako kedykoľvek predtým
“Zimný štadión už deväť rokov prevádzkuje spoločnosť JL Aréna. My ročne platíme z mestskej kasy na prevádzku haly 320 000 eur a približne polovicu tejto sumy dávame na mládež. Ak sa objektívne preukáže, že na prevádzku haly bude mesto musieť vynaložiť viac peňazí, budeme hľadať všetky spôsoby ako ich zabezpečiť.”
5. V roku 1967 bola postavili zastrešenú ICE Arénu Prešov. Dnes má kapacitu 3 600 miest. Majiteľom arény je mesto Prešov a prevádzkovateľom zimného štadióna je spoločnosť Prešov Real, s. r. o. (foto: mapio.net).
Za mesto Prešov, ktoré za posledné dva roky zrekonštruovalo zimný štadión za necelých päť miliónov eur vysvetľuje situáciu hovorca mesta Mgr. Vladimír Tomek.
O nedávnej rekonštrukcii a životnosti stánku
“Nosnou časťou rekonštrukcie štadióna bola oprava strechy s plochou 4 300 m², ktorá sa vyznačuje veľmi komplikovanou konštrukciou. Výnimočnosť tohto vzácneho architektonicko-inžinierskeho diela v slovenskom, ale aj v celosvetovom meradle dokumentuje skutočnosť, že pri porovnaní najvýznamnejších objektov sveta s nosnou strešnou konštrukciou v tvare hyperbolicko-parabolickej predpätej lanovej siete s dvojitou krivosťou, sa na štvrtom mieste na svete nachádza objekt Zimného štadióna v Prešove. Pred nami je už iba Velodróm v Londýne, Aréna v Calgary a Dorton aréna v Raleigh. V rámci 1. etapy rekonštrukcie zimného štadióna sa podarilo modernizovať aj vstupné priestory štadióna, nové podlahy a oceľové konštrukcie pre nové vstupy do hľadiska. Okrem toho boli osadené nové turnikety, ktoré zjednodušili vstup divákov. Osadené je aj nové osvetlenie a vzduchotechnika, čím je zabezpečené dostatočné odvetranie priestorov zázemia. Vymenené boli aj rozvody vodovodu a kanalizácie a sociálne zariadenia. Na fasáde pribudli nové hliníkové presklenia a vstupy. Rovnako došlo k zmene prístupu k hľadisku, čo zrýchlilo presun divákov do hľadiska a naopak. Zrekonštruované sú tiež chodníky z východnej strany objektu a verejné osvetlenie. Úpravou prešlo aj parkovisko a zrevitalizovali sa plochy zelene. Celková cena I. etapy rekonštrukcie zimného štadióna bola 4 876 759,51 € s DPH. Súčasťou I. etapy rekonštrukcie nebolo dodanie a montáž sedadiel v hľadisku v celkovom objeme 370 044,72 eur s DPH. Mesto Prešov plánuje aj realizáciu ďalších etáp rekonštrukcie zimného štadióna, v rámci ktorých bude opravená a zateplená fasáda celej budovy, dobudovaná vzduchotechnika v ďalších častiach štadióna, a rovnako počítame s dokončením parkovacích plôch. V pláne je aj renovácia zázemia pre športové kluby pôsobiace na zimnom štadióne (Prešov Penguins, Kraso Prešov, PRK, ŠKM Akademik, ŽHK Šarišanka). Prešovský zimný štadión neprešiel rozsiahlejšou opravou viac ako 50 rokov. Vďaka rekonštrukcii, ktorú v uplynulom období zrealizovalo mesto Prešov, môže štadión naďalej plnohodnotne fungovať a slúžiť pre športovcov aj širokú verejnosť. Stavebné a technické práce vykonané v rámci I. etapy rekonštrukcie zabezpečia chod štadióna na ďalšie desaťročia. V meste Prešov by mohla nájsť široké využitie aj menšia tréningová hokejová hala. Jej výstavbu však nedokážeme zrealizovať z vlastných zdrojov mesta.”
O zvládnutí sezóny 2022/23, ktorá bude pre nárast cien energií náročnejšia ako kedykoľvek predtým
“Nový správca zimného štadióna, ktorým je od 1.7.2021 spoločnosť Prešov Real, s.r.o. zabezpečil réžiu celého objektu počas uplynulej sezóny 2021/2022 bez výraznejších komplikácií a k spokojnosti všetkých tu pôsobiacich športových klubov. Správca úspešne zastrešil zorganizovanie 36. ročníka krasokorčuliarskych pretekov – ceny mesta Prešov, preteky Slovenského pohára v rýchlokorčuľovaní a klasické súťaže mládežníckych hokejových tímov, a to všetko popri hokejovej extralige žien a hlavnej súťaži – Hokejová extraliga, súčasťou ktorej sa stal po 23 rokoch aj prešovský tím. Mesto Prešov a mestská spoločnosť Prešov Real, s.r.o. sú po týchto skúsenostiach plne pripravení zabezpečiť prevádzku aj v nasledujúcej sezóne 2022/2023. Vzhľadom na súčasný vývoj cien energií si však v tejto chvíli netrúfame odhadnúť do akej miery zdražovanie ovplyvní chod štadióna. Našou snahou však naďalej bude, aby to športovci ani fanúšikovia nepocítili.”
6. V roku 1973 postavili zastrešený zimný štadión v Poprade. Dnes má kapacitu 4 233 miest. Majiteľom i prevádzkovateľom zimného štadióna je mesto Poprad. (foto: facebook HK Poprad).
Za mesto Poprad, ktoré za posledné tri roky investovalo do rekonštrukcie hlavnej arény cca 800 000 eur a v apríli 2022 otvorilo tréningovú halu za takmer 5 miliónov eur (štát, mesto) hovorí vedúci prevádzky Ing. Jaroslav Marušin.
O nedávnych a pripravovaných rekonštrukciách
“Zimný štadión v Poprade prešiel niekoľkými zmenami okrem bežnej údržby a malých opráv. Kúpili sme novú veľkoplošnú obrazovku s novým videokamerovým podporným systémom pre videorozhodcu. Nainštaloval sa nový bezpečnostný kamerový systém s 36 kamerami, aby sa prípadné rizikové stretnutie dalo bez problémov odohrať. Tento systém už zaznamenal rôzne priestupky na úseku verejného poriadku. V priebehu uplynulých dvoch rokov sme zakúpili dve nové rolby. V zadnom trakte sme opravili všetky strechy na obslužných prístavbách haly, zrekonštruovali sa strechy pri pokladniach na priečelí haly a opravili sme strechy na hale. Opravili sa päťdesiatročné kanalizačné rozvody a zrážkovú vodu sme z polovice strechy odviedli do rieky Poprad. Pre divákov sme kompletne zrekonštruovali toalety. Pre zlepšenie izolačných vlastností haly sme zrenovovali zadné priečelie V pláne máme tri akcie: 1) Rekonštrukcia a zateplenie predného priečelia. 2) Rekonštrukcia osvetlenia nad ľadovou plochou. 3)Inštalácia fotovoltaických článkov.”
O zvládnutí sezóny 2022/23, ktorá bude pre nárast cien energií náročnejšia ako kedykoľvek predtým
“Mesto Poprad na svojom riadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva schválilo prostriedky na fungovanie oboch ľadových plôch a veríme, že ich bude dostatok vzhľadom na stále sa meniace ceny energií.”
7. V roku 1969 postavili a v roku 1976 zastrešili zimný štadión vo Zvolene. Dnes má kapacitu 5 675 miest. Vlastníkom zimného štadióna je mesto. Extraligový klub HKM Zvolen si arénu prenajíma. Suma, ktorou mesto prispievalo na chod haly, sa dávnejšie neustále zvyšovala. V súčasnosti je príspevok v rovnakej výške už tri sezóny. (foto: facebook HKM Zvolen).
Za mesto Zvolen, ktoré za posledných päť rokov investovalo do rekonštrukcie arény 500 000 eur, hovorí prednosta Mestského úradu Ing. Jozef Mikuš
O stave štadióna a oprave strechy, ktorá sa už mala uskutočniť
“Náš zimný štadión nie je v ideálnom stave. Máme síce kvalitné chladenie, perfektné osvetlenie a nové ozvučenie. Nájomca disponuje novou rolbou a relatívne novou obrazovou kockou. Ale už niekoľko rokov je problémom severná časť strechy. Mesto ju chce rekonštruovať už niekoľko rokov, ale v jeho rozpočte sa doteraz nenašli voľné zdroje. Obnovený projekt rekonštrukcie je vo výške 300 000 eur, ktoré boli navrhnuté do tohtoročného rozpočtu. Momentálne nám však chýba 140 000 eur, lebo poslanci sa rozhodli časť peňazí presmerovať na iné účely. Verím, že financie sa na budúci rok nájdu a budúci rok aj prebehne rekonštrukcia. Máme obavu z toho, čo nájdeme pod strechou, keď ju odkryjeme. Sú tam drevené nosníky a ak tie zatiekli, tak je zle. Pri dnešných cenách si neviem predstaviť ešte viac navyšovať rozpočet mesta.”
O zvládnutí sezóny 2022/23, ktorá bude pre nárast cien energií náročnejšia ako kedykoľvek predtým
“Mesto Zvolen má nájomnú zmluvu s prevádzkovateľom zimného štadióna, ktorým je extraligový klub HKM, a. s. (Hokejový klub mesta Zvolen). Podľa Všeobecne platného záväzného nariadenia preplácame klubu 75 % prevádzkových nákladov vzhľadom k tomu, že mesto môže podporovať len mládežnícky šport. Ďalšie dotácie mesto poskytuje na činnosť občianskemu združeniu HKM, ktoré si kupuje ľad od prevádzkovateľa. Prevádzka zimného štadióna stojí ďalšie peniaze, ktoré ako majiteľ musíme investovať aj v priebehu roka na zariadenia a majetok mesta a ktoré nie sú súčasťou nájomnej zmluvy. Mám informácie, že HKM podpísalo koncom minulého roka zmluvu na elektrickú energiu v sume omnoho vyššej ako mali predtým. Je to súčasť prevádzkových nákladov, ale ku konkrétnemu rokovaniu o navýšenie dotácií nedošlo. Celkovo prevádzka zimného štadióna stojí mesto 400 000 eur, a preto neviem, ako sa k možnému navýšeniu postavia poslanci mestského zastupiteľstva, ktorí budú mať navýšenie schváliť.”
8. V roku 1960 postavili a v roku 1977 zastrešili Zimný štadión Pavla Demitru v Trenčíne. Dnes má kapacitu 6 150 miest. Majiteľom zimného štadióna je mesto Trenčín a prevádzkovateľom Mestské hospodárstvo a správa lesov m. r. o. (foto: facebook HK Dukla Trenčín).
Za mesto Trenčín, ktoré za posledné štyri roky pomocou štátu a SZĽH investovalo do štadióna 4,3 miliónov eur a v rokoch 2023 a 2024 chystá ďalšiu investíciu vo výške 1,5 miliónov eur, vysvetľuje situáciu hovorkyňa mesta Erika Ságová.
O nedávnej a budúcej rekonštrukcii stánku pod hradom Matúša Čáka
“V meste a ani vo vláde nie sú finančné prostriedky na to, aby sme v Trenčíne mohli postaviť nový luxusný hokejový štadión alebo multifunkčnú halu. Preto sme sa rozhodli zveľaďovať Zimný štadión Pavla Demitru. Rekonštrukcia, ktorá sa začne o niekoľko dní, bude pokračovaním prác, ktoré sme na tomto športovisku začali ešte v minulosti. V roku 2018 uspelo mesto Trenčín vo výzve Slovenského zväzu ľadového hokeja a získalo dotáciu vyše 535 000 eur, ďalších takmer 132 000 eur zaplatilo mesto zo svojho rozpočtu. Mohli sa tak uskutočniť práce na obnove vyše 20–ročného chladiarenského zariadenia vrátane rozvodov. Divácke tribúny, vstupná hala, chodba a šatňa hostí na Zimnom štadióne P. Demitru sa vynovili v roku 2019. Na rekonštrukciu prispela miliónovou dotáciou Vláda SR. Zvyšných vyše 120 000 eur doplatilo mesto zo svojho rozpočtu. Čo sa týka toho, koľko by mala strecha štadióna vydržať po rekonštrukcii – podľa projektanta aspoň 30 rokov. Tretia etapa rekonštrukcie Zimného štadióna Pavla Demitru sa začne v najbližších dňoch. Hodnota prác v tomto prípade dosiahne sumu približne 2,5 miliónov eur. Fond na podporu športu pomôže tejto investícii príspevkom takmer 1 250 000 eur. Rovnakú sumu pripojí aj mesto Trenčín. Pôjde o rozsiahlu rekonštrukciu opláštenia strechy. Nasledovať bude príprava na kompletne novú vzduchotechniku, výmena osvetlenia a tiež čistenie a montovanie nových žľabov. V interiéri sa výrazne zlepší kvalita akustiky. Táto etapa rekonštrukcie zimného štadióna by mala skončiť do konca tohto roka. Hokejisti budú medzičasom trénovať na iných ľadových plochách v Trenčíne, v Novom Meste nad Váhom, prípadne aj v Púchove. V neskoršej štvrtej fáze sa počíta aj s kompletným opláštením zimného štadióna. To by šlo o investíciu za 1,5 miliónov eur. K tejto fáze by mohlo dôjsť v priebehu najbližších dvoch rokov a tá už nebude vyžadovať zatvorenie zimného štadióna.”
O zvládnutí sezóny 2022/23, ktorá bude pre nárast cien energií náročnejšia ako kedykoľvek predtým
“Čo sa týka energií – teraz je po sezóne – nevieme, aká bude situácia v čase znovuotvorenia štadióna. Preto sa k tomu teraz nevieme celkom presne vyjadriť.”
9. V roku 1972 postavili a v roku 1978 zastrešili zimný štadión v Michalovciach. Dnes má kapacitu 4 000 miest. Majiteľom i prevádzkovateľom zimného štadióna je mesto Michalovce. (foto: hkmichalovce.hockeyslovakia.sk).
Za mesto Michalovce, ktoré za posledné štyri roky investovalo pomocou štátu do štadióna 2,7 milión eur hovorí Mgr. Mária Stričková, referentka odboru komunikácie, marketingu a kultúry.
O rekonštrukcii arény za posledné štyri roky a o novej tréningovej hale
“Sme radi, že zimný štadión v Michalovciach prešiel v roku 2018 rozsiahlou rekonštrukciou (2,6 miliónov eur). V roku 2019 bol na štadióne nainštalovaný systém videorozhodcu, upravili sa priestory posilňovne, zrealizovala sa výmena vstupných obslužných brán a upravená bola tiež tribúna „A“ kvôli bezpečnosti divákov v sektore hostí (približne 100 000 eur). V roku 2022 bola vymenená brána pre vjazd rolby. V budúcnosti plánujeme inštalovať novú vzduchotechniku a chceli by sme zrealizovať vybudovanie tréningovej haly zimného štadióna.
O zvládnutí sezóny 2022/23, ktorá bude pre nárast cien energií náročnejšia ako kedykoľvek predtým
“Na túto otázku bohužiaľ nemôžeme odpovedať kladne. Tak ako všetky samosprávy aj mesto Michalovce čaká náročné obdobie a v prvom rade sa budú financie vynakladať na nevyhnutné veci. Budeme sa však snažiť podporovať šport v našom meste aj naďalej.”
10. V roku 1972 postavili a v roku 1982 zastrešili Spiš Arénu. Dnes má kapacitu 5 503 miest. Vlastníkom štadióna je mesto a prevádzkovateľom je príspevková organizácia STEZ – správa telovýchovných zariadení. (foto: twitter HK Spišská Nová Ves).
Za mesto Spišská Nová Ves, ktoré za posledné dva roky investovalo do rekonštrukcie hlavnej a tréningovej haly 1,5 miliónov eur hovorí vedúci prevádzky Jozef Hrubý.
O potrebnej modernizácii arény a životnosti haly
“Určite chceme a potrebujeme náš stánok zmodernizovať. Od poslednej veľkej rekonštrukcie (roky 2008 a 2009 za cca 2,5 miliónov eur), ktorá sa týkala aj chladiacej plochy a strojovne prešlo už štrnásť rokov a životnosť nepriameho chladenia sa určuje na dvadsať rokov. To znamená, že bude potrebné čoskoro rozvody vymeniť. Dlhodobo sa uvažuje o odvlčovacej jednotke pre hlavnú ľadovú plochu, ktorá by jednak zvýšila komfort divákov, ale hlavne predĺžila funkčnosť strešnej konštrukcie a multifunkčnej kocky, osvetlenia a ozvučenia. Výhľadovo budeme potrebovať zmodernizovať obvodový plášť zimného štadióna a tiež potrebujeme zveľadiť i zväčšiť sociálne priestory pre fanúšikov. To všetko je potrebné naplánovať do niekoľkých etáp, pretože si to vyžaduje nemalé finančné prostriedky ktoré momentálne nemáme. V roku 2020 sme zmodernizovali strojovňu chladenia za zhruba 400 000 eur, ktorá sa plne automatizovala a to nám pomohlo ušetriť nemalé finančné prostriedky. Následne prebehla výmena svietidiel v celom objekte zimného štadióna za moderné LED osvetlenie a to spĺňa prísne podmienky na televízny prenos, ale aj podmienky na organizovanie medzinárodných hokejových stretnutí. Mesto to vyšlo na 280 000 eur. Plus do tréningovej haly sme vložili ďalších 850 000 eur. Tieto investície ušetrili veľmi veľa peňazí na prevádzkovanie zimného štadióna, ale, bohužiaľ, dnes sú ceny energií v porovnaní s minulými rokmi extrémne vysoké. Čo sa týka výšky sumy na celkovú rekonštrukciu, môžem vám povedať len môj odhad. Napríklad renovácia strojovne chladenia a prechod na priamy systém chladenia stálo pred troma rokmi 1 300 000 eur. Dnes to bude podstatne viac, pretože materiály išli prudko hore. Vzduchotechnika môže stáť ďalších asi 200 000 eur. Cenu obvodového plášťa neviem odhadnúť, to už hovoríme o miliónoch eur, lebo štadión v Spišskej Novej Vsi je ohromný objekt. Je toho dosť a keby sme mali k dispozícii päť miliónov eur, rozdelili by sme ich do piatich minút. Myslíme si, že všetko to, čo som vymenoval nás neminie. Prevádzka zimného štadióna počas sezóny a po nej, kedy sa vykonáva pravidelná údržba a tým pádom sa predĺži jej životnosť, stojí všetky mestá nemalé finančné prostriedky. Veríme, že Spiš Aréna nám poslúži ešte najmenej dvadsať rokov. Nie je vôbec jednoduché vymeniť starý stánok za nový a už vôbec nie v Spišskej Novej Vsi, lebo ide o obrovský objekt a už len jeho likvidácia bude stáť poriadny balík peňazí. Budeme robiť všetko preto, aby sme udržali náš stánok čo najdlhšie v najlepšom stave. A aby bol hlavne bezpečný a spĺňal potrebné kritériá.”
O zvládnutí sezóny 2022/23, ktorá bude pre nárast cien energií náročnejšia ako kedykoľvek predtým
“Veľa usporíme kompletnou výmenou svietidiel a ďalšie šetrenie sme dosiahli modernizáciou strojovne chladenia. Ale ceny energií išli hore o dvesto percent, čo je v našom prípade nárast rozpočtu na elektrickú energiu o sto percent, lebo takto to určuje zmluva. Takže k šetreniu elektrickej energie došlo, ale paradoxne platíme viac ako predtým! Rozpočet pripravuje naša organizácia STEZ spolu s finančným oddelením mesta, oni majú ešte väčší prehľad. My sme príspevková organizácia, ktorá dostáva peniaze z podielových daní. Vieme, že vo všetkých mestách chýbajú financie na energie. Ja osobne neviem presne v akom objeme chýbajú v našom meste, ale môže to byť približne pol milióna eur, možno viac. To je však len môj odhad.”
11. V roku 1983 postavili zastrešený zimný štadión v Nových Zámkoch. Dnes má kapacitu 3 600 miest. Vlastníkom zimného štadióna je mesto, ale majiteľ extraligového klubu František Sucharda má halu v prenájme na dve dekády do roku 2031. (foto: autor článku).
Za hokejový klub HC Nové Zámky hovorí Ing. František Sucharda, ktorý za posledných päť rokov zrenovoval štadión vo výške 800 000 až 1 000 000 milión eur. Po skončení nájmu má podnikateľovi mesto preplatiť zostatkovú cenu.
Bude sa v hale niečo modernizovať?
“Pri cenách, aké sú dnes, určite nie. Jedine, že by si opravu zobralo na vlastné plecia mesto alebo Fond na podporu športu. Ja som zo svojho zrekonštruoval strojovňu, strechu i mantinely a teraz priebežne meníme neónové trubice za LED svietidlá. Donekonečna nechcem investovať svoje peniaze, hoci za sedem rokov sme halu celkom dobre zdokonalili. Hráči, ktorí prídu z iných extraligových klubov nám vravia, že zázemie pre hráčov máme kvalitné a lepšie ako niektoré iné tímy, ako napr. Poprad. Vnútorné podmienky sú až na nejaké maličkosti v poriadku. Chceme však, aby bol štadión ešte viac atraktívny pre divákov a cítili sa v ňom komfortnejšie. Trochu sa debatuje ohľadom drevených sedačiek, ktoré sa niekomu nepáčia, ale tie meniť nebudeme, lebo podľa mňa vydržia sto rokov a plastové nie sú lepšie.”
O zvládnutí sezóny 2022/23, ktorá bude pre nárast cien energií náročnejšia ako kedykoľvek predtým
“V roku 2011 sa stanovila suma, ktorú nám mesto dáva na prevádzku, príp. sa spolupodiela na nejakých rekonštrukciách alebo opravách. A táto suma sa už jedenásť rokov nemenila. Rokoval som s mestom, aby nám zvýšilo príspevok na energie, lebo túto sezónu nám to určite nevyjde, no povedali mi, že keď príspevok minieme, tak nám niečo doplatia. To si trochu neviem predstaviť, ale chápem, že mesto má toho teraz veľmi veľa. Stará sa o Ukrajincov, školy musia platiť vyššie energie a všetko je na ich bedrách. Vo februári 2022 nás za jeden mesiac stála energia viac ako celú jednu sezóna inokedy, lebo náš dodávateľ skrachoval. Pri ňom sme platili štandardne 55 eur za megawatthodinu a vo februári 2022 nám vyúčtovali 400 eur za megawatthodinu! Až od marca sa cena opäť trochu stabilizovala, keď sme sa dohodli s SPP. V kritickej situácii budeme musieť začať účtovať peniaze mládeži, ktorá má teraz všetko zadarmo, alebo pri čiernom scenári štadión zatvoríme. Verím však, že nakoniec nájdeme spôsob ako celý ročník prefinancovať. Stále sa snažíme pracovať veľmi ekonomicky a čo najviac ušetriť.”
12. V roku 2006 postavili Steel Arénu v Košiciach s kapacitou 8 347 miest. Majiteľom zimného štadióna je U.S. Steel. Prevádzkovateľom je občianske združenie (o. z.) Košická aréna, ktorej členmi sú mesto Košice (33,33% podiel na hlasovacích právach, viacero košických podnikateľov (32,67%) a najnovšie aj Slovenský olympijský a športový výbor (33,99%). (foto: facebook HC Košice).
Multifunkčný komplex stál s infláciou k dnešnému dňu 24 miliónov eur. K svetovému šampionátu 2011 na Slovensku bolo potrebné postaviť k hlavnému štadiónu tréningovú halu, ktorá vyšla na 3,745 miliónov eur (s infláciou 4,5 milióna). Pred MS 2019 vložil štát do modernizácie stánku asi 1,5 miliónov eur. Lenže polroka po šampionáte prvýkrát vyplávali na povrch vážne finančné problémy arény, ktorý už podľa IIHF nie je dostačujúca pre svetový šampionát mužov najvyššej kategórie. A pandémia problémy prehĺbila ešte viac. Mesto vyvinulo aktivitu, aby som svojimi partnermi našli pre stánok strategického partnera a dopracovali sa k Slovenskému olympijskému a športovému výboru (SOŠV), pomocou ktorého by sa mala situácia stabilizovať. HC Košice zaplatili Steel Aréne v ročníku 2019/20 za prenájom hlavnej a tréningovej haly 480 000 eur.
Finále siedmich najlepších európskych líg v sezóne 2021/22. Plus štadióny na akých sa hralo a kedy boli postavené, resp. zrekonštruované.
1. V slovenskej extralige vyhral play off Slovan Bratislava na štadióne Ondreja Nepelu pre 10 022 ľudí, ktorý bol zrekonštruovaný v roku 2010. Strieborná Nitra nastupuje v stánku z roku 1966 pre 3 600 priaznivcov, ktorý bol naposledy renovovaný v roku 2016.
2. V českej extralige premohli Oceláři Třinec vo Werk Aréne z roku 2014 pre 5400 osôb Spartu Praha, ktorá hrá svoje zápasy v O2 Aréne z roku 2004 pre 17 220 fanúšikov.
3. V medzinárodnej win2day ICE Hockey League zvíťazil Red Bull Salzburg v Eisarene Salzburg, ktorá má kapacitu 3 400 miest a modernizovaná bola v roku 2016. Zdolaný súper Alba Volán Székesfehérvár pôsobí v Ifjabb Ocskay Gábor Ice Hall pre 3 500 divákov. V decembra 2023 dokončia v Székesfehérvári novú športová a eventová halu za 92 miliónov eur s kapacitou 6 000 miest pre hokej. Kompletne ju financuje štát zo svojich prostriedkov.
4. V nemeckej DEL dominoval Eisbären Berlín v Mercedes Benz Aréne z roku 2008 pre 14 200 osôb. Neúspešný finalista Red Bull Mníchov nastupuje v Olympii Eishalle, ktorá bola postavená v roku 1967 a pojme 6 000 priaznivcov. Koncom roka 2023 slávnostne otvoria SAP Garden za 150 miliónov eur s kapacitou pre hokej 11 500 miest.
5. Vo švajčiarskej NL triumfoval EV Zug v Bossard Arene pre 7 200 ľudí z roku 2015. Druhý Zürich Lions sa lúčil so slzami v očiach s kultovým stánkom Hallenstadion pre 11 200 divákov. Od augusta bude mať ZSC nový domov Swiss Life Arena s kapacitou 12 000 miest za 166 miliónov eur.
6. Vo fínskej Liige získala zlato Tappara Tampere v ultramodernej Nokia Aréne pre 13 455 osôb z roku 2021. Strieborné TPS Turku funguje v Gatorade Center, ktorý bol otvorený v roku 1990 a renovovaný v rokoch 2016 – 2018. Pojme 11 820 fanúšikov.
7. Vo švédskej SHL striekalo šampanské v BK Färjestade. V Löfbergs Arene pre 8645 priaznivcov, ktorú postavili v roku 2001, a v roku 2008 a 2009 bol rozšírená a renovovaná. Neúspešný finalista HF Luleå HF nastupuje v Coop Norrbotten Arene pre 6 150 divákov, ktorá bola postavená v roku 1970, v roku 2002 bola renovovaná a v roku 2009 rozšírená.
Spíš Arena má kapacitu 5503 divakov