Každá špičková hokejová krajina má pätnásť-dvadsať akadémií? Číry nezmysel

Na začiatku roka 2020 podpísal Slovenský zväz ľadového hokeja memorandum so Žilinským samosprávnym krajom. Cieľom spolupráce je vybudovať v tomto regióne a v ďalších siedmich krajoch hokejové akadémie. Po podpise zmluvy šéf federácie Miroslav Šatan povedal. „To, že naša krajina je stále medzi desiatimi najlepšími štátmi na svete a pritom nemáme žiadne takéto inštitúcie, je malý zázrak. Všetky špičkové hokejové národy majú pätnásť až dvadsať akadémií.“

Poďme sa pozrieť na to, či sú slová Miroslava Šatana pravdivé

Čo znamená pojem akadémia? Hokejisti bývajú doma alebo v internáte, chodia do jednej, príp. viacerých blízko situovaných škol, majú spoločné tréningy a zápasy.

Krajiny sú zoradené podľa počtu akadémií. Od najnižšieho čísla po najvyššie

Kanada. Nemá ani jednu akadémiu.

Dvadsaťšesťnásobní majstri sveta a momentálne najlepšia krajina planéty funguje od nepamäti na princípe hokejových klubov. V kolíske hokeja je deväťdesiatjeden rôznych platforiem. Prím hrá Canadian Hockey League, ktorá združuje tri najlepšie juniorské ligy z celej krajiny (WHL, OHL, QMJHL) a produkuje drvivú väčšinu hokejistov do profesionálneho hokeja. Hráči, ktorí nastupujú v elitných troch juniorských ligách, navštevujú rôzne školy, a tí, ktorí nepochádzajú z daného mesta, bývajú v rodinách. Mladíci majú v CHL vytvorené skvelé podmienky na rozvoj. Na existujúcom modeli sa určite nič meniť nebude, lebo má brilantné výsledky.

USA. Má jednu akadémia (USA Hockey National Team Development Program).

Tretia najväčšia a tretia najľudnatejšia krajina zemegule má jediný tím, ktorý je pohromade celú sezónu. Nachádza sa v meste Plymouth v štáte Michigan. V projekte USNTDP je spolu 46 mládencov. Jednu polovicu tvorí mančaft do sedemnásť rokov, ktorý nastupuje v juniorskej USHL. Druhú polovicu tvorí mužstvo do osemnásť rokov, ktoré hrá počas ročníka priateľské duely s mužstvami amerických univerzitných líg. Vždy v marci sa koná výberový kemp, na ktorý pozvú päťdesiatdva hokejistov z celej krajiny a kompetentní vyberú dvadsaťtri najlepších „Posledné slovo v nominácii má USA Hockey, no kemp sledujú aj skauti z Kanady a ich sa americká federácia pýta na názor. Tým pádom úplne eliminujú vplyv rodičov. Nepoznám prípady, že by niekto niekoho do projektu postrčil. Jediným otáznikom sú synovia bývalých hráčov NHL. Pri nich nikdy neviete, či sa do výberu dostali pre svoje kvality alebo pre svoje priezvisko,“ hovorí dobre informovaný zdroj. V Plymouthe bývajú mládenci v rodinách a majú možnosť si vybrať z troch stredných škol. Celý projekt sa uskutočňuje v hale USA Hockey Arena, ktorá bola postavená v roku 1996, kapacitu má 3800 miest a jej majiteľom je americký hokejový zväz. V areáli majú športovci telocvičňu na kondičný tréning s rozlohou tisíc metrov štvorcových.

Fínsko. Má jednu akadémiu (Vo Vierumäki je niekoľko hráčov, ale nehrajú žiadnu súťaž).

Hovorí Patrik Kozel, ktorý posledné dva roky chytal za dorast a juniorov fínskeho tímu Sport.

„V krajine úradujúcich majstrov sveta ani jeden klub nepracuje na spôsob akadémie. Hráči, ktorí pochádzajú z mesta bývajú vo vlastných rodinách, a tí, ktorí prišli z iných lokalít alebo krajín, dostanú byty, prípadne dom, čo je môj prípad. K dispozícii máme päť izieb a minulý rok sme v ňom žili traja a v tomto ročníku len dvaja. Študujem diaľkovo na Slovensku, a keď po sezóne prídem domov, robím skúšky. Takto nastavené to majú aj chlapci z iných miest. Tí, čo študujú v mestečku Vassa, majú medzi ranným a poobedňajším tréningom minimálne dve hodiny vzdelávania v rôznych školách. Okrem stredy a víkendu máme každý deň ráno tréningy a po nich máme na štadióne raňajky. Ale inak si obedy a večere varím doma sám. S výnimkou zápasov, vtedy máme všetko v hokejovej aréne.

Švajčiarsko. Má jednu akadémiu (Zug).

Hovorí Klaus Zaugg, ktorý dvakrát vyhral cenu najlepšieho športového žurnalistu v krajine helvétskeho kríža.

„Jedinú akadémiu má Zug, a tá stojí zato. Stála o tridsať miliónov eur viac ako tá v Salzburgu (60 miliónov eur) a z vlastných peňazí ju postavil podnikateľov Hans-Peter Strebel. Všetky väčšie kluby Švajčiarska majú premyslené spojenie štúdia resp. vyučenia sa v odbore na štátnych a súkromných školách so špičkovým tréningovým procesom. Keďže vzdialenosti medzi mestami sú malé a v štáte máme výborné vlakové spojenie, hráči väčšinou bývajú u rodičov. V prípade, že vzdialenosť je väčšia, mladíci dostanú apartmány, alebo bývajú v náhradných rodinách. Premyslené spojenie štúdia s tréningom je štandardom pre všetky organizácie, preto nepotrebujeme žiadne akadémie, a preto dokážeme z pomerne malej hráčskej základne vyťažiť tak veľa. Ale napriek tomuto všetkému aj nám odchádzajú hokejisti do Severnej Ameriky. A my neustále diskutujeme, či je lepšie dokončiť doma vzdelanie a následne odísť do zámoria, ako to bolo v prípade Romana Josiho, Martina Gerbera, Jonasa Hillera či Marka Streita, alebo prestúpiť v juniorskom veku do Canadian Hockey League (Nico Hischier, Nino Niederreiter, Timo Meier či Luca Sbisa). K jednoznačnej odpovedi sme dodnes nedospeli, ale tieto príklady nám ukazujú, že k cieľu vedú obidve cesty.

Rusko. Má tri akadémie (Jaroslavľ, Petrohrad, Kazaň. V Omsku sa stavia).

Hovorí Andrej Potajčuk, bývalý reprezentant Ruska, ktorý hral tri roky za Spartu Praha. Po hokejovej kariére sa vydal na trénerskú dráhu.

„Tréningové kasárne z čias Viktora Tichonova sú dávno preč, ale akadémie máme v Jaroslavli, Petrohrade, Kazani a v nich majú mladíci perfektné podmienky. To isté bude platiť o Omsku a napríklad v Čeljabinsku investujú do mládeže veľmi veľa rubľov. Tí hráči, ktorí prichádzajú z cudzích miest, bývajú spolu v internáte a domáci borci bývajú u rodičov. Podľa mňa je výborné, že je to celé prepojené, a že môžu spolu chodiť do školy a trénovať. Neviem úplne presne, ako lákajú najlepšie kluby talentovaných hráčov z menších organizácii, ale v podmienkach je určite zakotvené, že dotyčný dostane byt a jeden z rodičov sa s ním môže presťahovať. V najvyššej juniorskej MHL (Mládežnícka hokejová liga) hrá tridsaťštyri tímov a hokejisti žijú ako profesionáli, hoci výplata, ktorá dostanú nie je vysoká. Ale na štart do mužského hokeja úplne stačí.“

Nemecko. Má tri akadémie (Mannheim, Berlín, Kolín nad Rýnom. V Mníchove sa stavia).

Hovorí hráčsky agent Jiří Poner, majiteľ spoločnosti Hockey Spectrum.

„Také niečo, ako je v Salzburgu, nemá v Nemecku nikto. Na spôsob práce inštitútu Red Bull, som počul dobré i zlé správy. Môj názor je, že 15,16 a 17-roční chlapci by mali bývať doma s rodičmi a navštevovať strednú školu. Zavrieť tínedžerov do jedného internátu nie je vždy šťastná voľba. Nehovorím, že je zlá, no je to veľmi individuálne. Je to podobné, ako keď mládenec prestúpi do Kanady. Niekomu to vyhovuje a pre iného je to konečná. Nemci nemajú akadémie s veľkým počtom hráčov. Oni si vyberú päť-šesť talentov a s nimi intenzívne pracujú. Mladíci bývajú v internáte alebo v rodinách a štúdium, ktoré nezanedbávajú, je prispôsobené hokejovým tréningom. Mám jedného talentovaného chlapca, ktorý ide hrať v šestnástich do Straubingu Tigers a klub mu poskytol byt, kde bude bývať s rodičmi, peniaze na jedlo a benzín. Teraz nejde o peniaze, ale je to pripravené tak, aby mu nič nechýbalo. Napríklad v Mannheime akadémia funguje na poloprofesionálnej úrovni. Starší hráči dostanú na živobytie mesačne tristo eur, čo stačí. Nerozumiem jednej veci. V Česku je desať miliónov ľudí a majú sedemnásť akadémií. Nemecko má osemdesiat miliónov obyvateľov, tri akadémie a pomaly začínajú šesťnásobných majstrov sveta dobiehať. Príčina je zrejmá, olympijský víťaz z Nagana sa sústredil na kvantitu a nie kvalitu. Československý hokej mal úspechy vtedy, keď niekoľko talentov prišlo medzi skúsených bardov a od nich sa učili. Tak to dnes robí Kometa Brno. Pred pár rokmi integrovali do veľkého hokeja Martina Nečasa a teraz to opakuje so Stanislavom Svozilom. Problém je, že z hokeja sa stal biznis, a celé sa to začalo robiť zle. Veľmi ma mrzí, že obidvaja federálni partneri pomaly rušia hokejové triedy na druhom stupni základných škôl, ktoré mali svoj význam a ktoré vychovali mnohých šikovných hokejistov.“

Česko. Sedemnásť akadémií (Liberec, Pardubice, Karlovy Vary, Sparta Praha, Vítkovice, Chomutov, Jihlava, Brno, Litvínov, Slávia Praha, Zlín, Třinec, Hradec Králové, Mladá Boleslav, Č. Budějovice, Plzeň, Kladno).

Západní susedia otvorili prvé akadémie v roku 2011. Lenže prostredníctvom nich sa im zatiaľ nedarí resuscitovať vlastný hokej. Národný tím do osemnásť rokov bojoval vo finále majstrovstiev sveta v roku 2014 a v roku 2018 skončil štvrtý. Inak široko-ďaleko žiadne úspechy. A reprezentácia do dvadsať rokov je na tom ešte horšie. V roku 2018 skončila štvrtá, ale inak posledný úspech už zapadol prachom (bronz v roku 2005).

Hovorí Pavel Geffert, manažér akadémií českého hokeja.

„Hráči spolu trénujú a hrajú zápasy, ale do rovnakých škôl nechodia, pretože u nás nemáme jednotný školský systém ako vo Švédsku. Každé mesto má iné možnosti vzdelávania. Rozľahlá Praha má široké spektrum škol, kde niektorí chodia na osemročné gymnáziá a to sa nedá skombinovať s inými školskými zariadeniami. V menších mestách majú hráči k dispozícii tri-štyri stredné školy a platí, že každý tím má zmluvu s jednou partnerskou školou. Cezpoľní bývajú v ubytovni s vychovávateľmi, v hoteloch, prípadne niektoré kluby spolupracujú s náhradnými rodinami. Ale to sa týka len desať-dvadsať percent chlapcov. Väčšinu hráčov si organizácie vychovali už v žiackych kategóriach a bývajú u rodičov. Celé je to nastavené tak, aby mladíci mali určité vzdelanie a vyučovanie bolo prispôsobené ich schopnostiam a intelektu.“

Švédsko. Má tridsaťtri športových gymnázií.

Hovorí Tibor Gregor, ktorý pracuje na švédskom zväze ľadového hokeja.

„Máme štrnásť gymnázií, ktoré hrajú najvyššiu súťaž, šestnásť nastupuje v druhej najvyššej platforme a tri sú sú v tretej lige. Hoci sú rozdelené podľa výkonnosti, chceme, aby boli výsledkami práce boli na jednej úrovni. Hokejisti vo veku od pätnásť do sedemnásť rokov chodia do spoločnej triedy a kouč je zamestnancom školy. Každá trieda má miesto pre štrnásť tínedžerov. Štrnásť zamestnancov federácie má na starosti určitý počet organizácii v danej geografickej oblasti, ktorú musí minimálne dvakrát za rok navštíviť. Kluby môžu mať vlastné metodické postupy, ale taktiež musia plniť schémy, ktoré vyžaduje zväz. Otázku bývania má každá organizácia vyriešenú inak. Mládenci väčšinou bývajú v bytoch a niektorí v internátoch. Napríklad Leksand má chatovú oblasť neďaleko zimného štadióna, kde bývajú niektorí hokejisti, ktorí majú kontrakt s áčkom, ale aj tí, čo nastupujú v mládežníckych mančaftoch. Čo sa týka stravy. Raňajky majú hráči doma alebo na štadióne, obed majú v škole, prípadne na zimnom štadióne a večere si zväčša berú domov v balíčkoch. Veľa nádejí má záujem prejsť z väčších miest do menších sídiel, ako Frölunda, Leksand, Mora či Gävle. Tieto kluby majú skvelé renomé, je tam pokojnejšie bývanie a intenzívnejší kontakt s funkcionármi.“

Tento spôsob práce prináša trom korunkám excelentné výsledky. Momentálne sú najsilnejšou európskou krajinou, z ktorej bolo za posledných desať rokov draftovaných do NHL obdivuhodných 252 talentov.

Zanechať komentár