Kalendár ukazoval rok 1980. V Národnej hokejovej lige síce začínala éra amerického tímu New York Islanders, ale čo sa týka zastúpenia národností v tejto top súťaži, tam dominovali borci narodení v zemi, ktorá dala svetu hokej. Až 82 percent všetkých hráčov tvorili Kanaďania a len 11 percent Američania.
Teraz sa prenesieme do roku 2024.
Počet kanadských hráčov v NHL sa za viac ako štyri dekády dvojnásobne znížil na 41.2 percenta. Naopak, počet amerických hokejistov sa takmer trojnásobne zvýšil na 29.3 percent! A čo je pre hrdý Javorový list ešte horšie, existujú analýzy, ktoré naznačujú, že do desiatich rokov klesne počet kanadských hráčov pod 30 percent!
Čo je za takým dramatickým prepadom hokejovej Kanady (38 miliónov obyvateľov)?
“Nemyslím si, že je to preto, ako efektívne pracuje Kanada, ale skôr z toho dôvodu, že ostatné krajiny pracujú ešte lepšie. Európania dnes majú veľmi málo prekážok, aby sa dostali do kanadsko-americkej NHL,” tvrdí Peter Sejna, bývalý hráč NHL a slovenský reprezentant, ktorý sa s rodinou usadil v americkom Colorade. “Kanade sa konkurencia nebezpečne priblížila. V našej zemi sa zvyšujú členské klubové poplatky, ktoré spolu s vysokými cenami výstroje spôsobujú, že hokej je čoraz menej prístupným. Ale že by rodičia nedávali deti na hokej pre strach z ťažkých zranení, to som ešte nikdy nepočul,” vysvetľuje Liam Hellis, asistent trénera Halifax Mooseheads v juniorskej Quebec Major Junior Hockey League.
“Aj v Spojených štátoch amerických je hokej drahý šport, ale federácia (USA Hockey), resp. každý klub osobitne môže rodinám poskytnúť určitú finančnú pomoc. Preto sa hokej v Amerike stáva prístupnejším a členská základňa rastie. V našom klube Lafayette Locomotive Hockey Club sme mali pred pár rokmi okolo 200 detí. Po COVIDE-19 čísla padli na 120 až 140 detí, no dnes máme približne 330 detí! A to všetko na jednom štadióne,” tvrdí Peter Sejna. Riaditeľ spomínaného mládežníckeho klubu so slovenskými koreňmi pokračuje. “Predovšetkým otrasy mozgu detí a tínedžerov v hokeji, ale aj v americkom futbale sú v Spojených štátoch amerických dosť veľkou témou.”
Čo je za raketovým vzostupom hokeja v Spojených štátoch amerických (332 miliónov obyvateľov)?
“Amerika má do budúcnosti oveľa lepšiu východiskovú pozíciu, pretože v Národnej hokejovej lige je dnes dvadsaťpäť amerických miest a len sedem kanadských. Liga expanduje do veľkých a bohatých miest, ako sú Las Vegas a Seattle. Toto všetko sa postupne prejaví. Rastu záujmu o hokej veľmi pomáha, že už tri dekády vyhrávajú Stanleyho poháre len americké mužstvá. V každom meste, ktoré vyhralo tento slávny pohár, nastala hokejová horúčka. To sa deje aj v našom Colorade, potom čo Avalanche získali slávny grál v roku 2022. A veľká vec je vysoká škola v Spojených štátoch amerických. Možnosť spojenie hrať hokej so získaním plného štipendia je pre rodičov veľmi lákavá a stále viac rodín má záujem o NCAA,” pokračuje Peter Sejna. “Univerzita ponúka dlhšiu dráhu pre rozvoj športovca, preto je stále viac populárnejšia. Do NCAA 1 pribudli ďalšie tímy (dnes historické maximum so 64 mužstvami) a v tejto lige je stále väčšia konkurencia, preto Američanov v NHL bude pribúdať,” vysvetľuje tréner Liam Hellis. Simon Jellúš, slovenský útočník University of Vermont, trochu koriguje vyjadrenia kanadského kouča Halifaxu. “Nezdá sa mi, že zvýšený počet mužstiev zvyšuje kvalitu súťaže, lebo divízie sa takmer vôbec nerozširujú, mužstvá pribúdajú hlavne do divízie Independent, z ktorej sa však nedá kvalifikovať do play off. Kvalita NCAA 1 ide hore pre iný dôvod. Top školy, ako napr. Boston College a Boston University majú na výber z veľkého množstva vynikajúcich mladíkov od 17 do 21, 22 rokov. Tieto vysoké školy každoročne zoberú sedem – osem top “freshmanov” (prvý rok na škole), tí sa vyhrajú, niektorí odídu do NHL a na ďalší rok znova zoberú sedem – osem top “freshmanov”.
Najlepší hráči sveta sú stále v Kanade.
Hokejová Amerika šliapla poriadne silno na plyn, ale v jednej skutočnosti je Kanada stále vpred. A to sú tí úplne najlepší hráči planéty. “Mám na to vysvetlenie. V Amerike nebude hokej nikdy športom číslo jeden, tak ako je v Kanade. Najlepší športovci v kolíske hokeja vždy hrajú hokej, no nie vždy najlepší športovci v Spojených štátoch hrajú hokej. Sidney Crosby, Nathan MacKinnon, Connor McDavid, Cale Makar či Connor Bedard, to všetko sú generačné talenty. Americký rozvojový program NTDP je vynikajúci (Auston Matthews či Jack Hughes) a vo veku šestnásť či sedemnásť rokov sa dá urobiť ešte veľa, ale zázraky už neurobíte. Čím však vôbec netvrdím, že keby sa Connor McDavid narodil v Amerike a neprešiel by USNTDP nebol by rovnaká superhviezda, ako je dnes,” uvažuje rozhľadený Peter Sejna, ktorého syn Owen nastupuje v Lafayette Locomotive Hockey Club v kategórii do štrnásť rokov.
Tak teda, aká je budúcnosť svetového hokeja, keď Rusko je dnes izolované a Fínsko so Švédskom sú po COVIDE-19 v útlme. Bude naďalej dominovať Kanada, alebo sa novou veľmocou stane USA?
“Myslím si, že Kanada bude aj naďalej produkovať špičkových hráčov, lebo máme veľmi silný rozvojový program. Ale Amerika je oveľa väčšou krajinou, a čím viac detí tam bude hrať hokej, tým bude medzera medzi týmito dvoma krajinami menšia. Myslím si však, že Kanada bude extrémne silná naveky,” presviedča Stan Butler, kouč kanadského juniorského tímu Erie Otters v juniorskej Ontario Hockey League. “Je len otázka času, kedy Amerika predbehne Kanadu. Dnes už každý chce hrať “európsky” (kombinačný) spôsob hokeja a je to tak trochu boj Kanady proti zvyšku sveta. Myslím, že keď sa celá situácia ustáli, budú Kanaďania radi, ak budú tam, kde sú teraz, ” uzatvára tému Peter Sejna, bronzový medailista z majstrovstiev sveta 2003 vo Fínsku.
V Kanade je hokej náboženstvo a ak bude tamojší národný šport stagnovať, srdcia ľudí budú krvácať. V Spojených štátoch bude hokej vždy len hra.
