V rebríčku medzinárodnej hokejovej federácie IIHF je Švajčiarsko na ôsmom mieste. Slovensko hneď za ním – na deviatej pozícii. Hoci výbery delí v renkingu jediná priečka, na svetovom šampionáte v lotyšskej Rige 2021 si dali tieto národy celkom odlišné ciele. (foto: iihf).
Pri budovaní úspešného hokejového tímu či už reprezentačného, alebo na klubovej úrovni je základným stavebným kameňom slovo kontinuita. To znamená zmes hráčov mladej, strednej a staršej generácia v mužstve a jeho neustále okysličovanie novými borcami. A tohto prvku sa bezvýhradne drží švajčiarsky hokej. Kouč helvétskeho kríža Patrick Fischer sa na túto tému rozrozprával štyri týždne pred začiatkom MS pre portál watson.ch. „Na posledných troch svetových šampionátoch sme boli vždy vo štvrťfinále. V roku 2018 sme boli vo finále a o dvanásť mesiacov neskôr nás delilo od semifinále 0,4 sekundy. My máme potenciál na získanie titulu majstrov sveta. Toto musí byť náš jasný cieľ. Päť rokov som koučom národného tímu, a tu nejde len o zlaté medaily. Ide tiež o to usadiť sa medzi najlepšími krajinami pelotónu. Vzájomne sa veľmi dobre poznáme, hráči poznajú náš systém hry a to nám nesmierne pomôže.”
Odlišný prístup volí slovenský hokej. Jeho prezident a generálny manažér reprezentácie Miroslav Šatan päť týždňov pred začiatkom hokejového sviatku pre zväzovú stránku povedal: “Pozitívne je, že sa nevypadáva a taktiež to, že na súpiske môžeme mať až 28 hráčov. Z tohto dôvodu určite zoberieme na turnaj aj mladých hráčov. Ak si svojimi výkonmi vybojujú miesto v zostave, nebudeme sa pozerať nato, koľko majú rokov, a príležitosť dostanú.”
To sú dve pravdivé skutočnosti, ale na svetovom šampionáte ide o dve ďalšie veci:
1. Hrá sa o body do renkingu IIHF. Tie potrebuje slovenský hokej ako soľ. V roku 2026 sa v talianskych mestách Miláno a Cortina d’Ampezzo uskutoční zimná olympiáda. A ak hokejisti spod Tatier nechcú hrať náročnú kvalifikáciu, podobne ako tento rok v auguste, potrebujú sa do jari 2023 posunúť najmenej o jedno miesto vyššie (ôsme). Čiže dostať pod seba napríklad Švajčiarsko alebo Nemecko.
2. Ide o prestíž. Hoci ide o prvé majstrovstvá sveta, ktoré sa (zatiaľ) hrajú pre COIVD-19 pred prázdnymi tribúnami. V hokejovom svete je tento turnaj vždy pozorne sledovaný.
Miroslav Šatan v rozhovore pre web hockeyslovakia.sk ďalej povedal: “Pôjde o dobrú príležitosť dať možnosť mladým hráčom, aby si vyskúšali špičkový hokej. Z toho vyťažia oni a aj reprezentácia. Treba sa pozerať do budúcnosti. V roku 2011 naša generácia skončila a bolo treba prebudovať tím. Uplynula však dekáda a k prebudovaniu mančaftu stále nedošlo. Dlho trvalo, kým jedna generácia odišla a dnes už je asi aj neskoro. My sme však pripravení urobiť tento výrazný krok. Aj keby to znamenalo ústup z dosiahnutých výsledkov. Tým však nechcem povedať, že budeme mladíkov len skúšať. Pokúsime sa o to, čo sa už dlho nepodarilo nášmu hokeju, čiže postúpiť do štvrťfinále. Týždeň pred začiatkom turnaja Šatan v relácii Góly Body Sekundy pokračoval: “Naším cieľom nie je len ísť do Lotyšska a dať hokejistom príležitosť ukázať sa na najvyššom fóre. Práve naopak. Verím, že tento tím je mladý, rýchly a dravý, hoci možno menej skúsený. Zostavu sme ku koncu vylepšili a verím, že budeme dávať viac gólov.” A kanadský kouč Craig Ramsay ho dopĺňa: “Uvedomujeme si, že nám na šampionáte môžu chýbať lídri, ktorých chce mať v zostave každý. Našou úlohu však je aj vychovávať a potisnúť mladých hráčov vpred. Nebojíme sa toho.”
Existuje vôbec vo svetovom hokeji pojem výmena generácií na majstrovstvách sveta? Keďže zostava Slovenska na MS sa za posledných päť rokov neustále mení v priemere o desať hráčov rôznej vekovej kategórie a tento trend bude pokračovať .
Igor Liba, bývalý špičkový útočník a dnes majiteľ hokejovej akadémie v Čani krúti hlavou. “To je nezmysel. Do reprezentácie by mali chodiť hotoví borci, ktorí hrajú dve-tri sezóny špičkový hokej. Najcennejší dres by si mali hráči zaslúžiť. Je to odmena za vynaložené úsilie. Národný tím neslúži nato, aby sa v ňom vychovávali jedinci. Máte v ňom byť vtedy, keď ste v hokejovom živote niečo dokázali. Dnes už pomaly každý, kto hral slovenskú extraligu, bol v reprezentácii. To o niečom svedčí. Mám iba jednu otázku pre Miroslava Šatana. Prečo neprebehla výmena stráží za jeho hráčskej éry? Vtedy to slovenský hokej nepotreboval? Jeho generácia hrala na najvyššej úrovni pätnásť rokov a vtedy mladíci nemali žiadnu možnosť dostať na na šampionát! A teraz zrazu pomaly pätnásťroční chlapci budú hrať v reprezentácii. Je to celé alibizmus. Nuž ale, zlatí chlapci dnes majú voľné ruky, médiá sú na ich strane a všetko, čo robia oni, je len dobré. Treba to rešpektovať, dostali mandát a čas ukáže, či hokeji viedli správne alebo nie. Za našej éry sme však boli zvyknutí na iné postupy pri tvorbe kádra na záverečný turnaj sezóny.”
A ako sa hokejovému internacionálovi pozdáva po šiestich dueloch (článok bol písaný pred večerným sobotným duelom Švajčiarsko – Česko) svetový šampionát? “Hrá sa bez divákov a nevypadáva sa do nižšej kategórie, asi preto to nikto neberie príliš vážne. Kanada by za žiadnych okolností nemala prehrať s Lotyšskom, podobne Švédi s Dánmi. Je to trochu čudné.”
