Tri hokejové krajiny sveta majú centralizovaný rozvojový program do osemnásť, resp. sedemnásť rokov. 1. USA Hockey National Team Development Program v meste Plymouth je kolos, ktorý drví všetkých ostatných. Američania vyhrali na dorasteneckých svetových šampionátoch v novom miléniu desať titulov. O sile Spojených štátov amerických môžu rozprávať Slováci, ktorý na MS 18 vo Švajčiarsku 2023 odišli zo semifinále s debaklom 1:7. V roku 2023 bolo z USNTDP do NHL draftovaných trinásť hokejistov, z toho štyria v prvom kole. 2. Slovensko opätovne spustilo spoločný projekt dorasteneckej reprezentácie v roku 2019. Najprv bol tri sezóny v Piešťanoch a od ročníka 2022/23 je v Poprade. Ako pomohli spoločné tréningy i zápasy v prvej lige mužov a juniorskej lige k draftu ôsmich slovenských mladíkov do NHL v roku 2023? Takmer nijako. Jedine Martin Mišiak strávil v projekte jednu celú sezónu (2020/21). Maxim Štrbák odohral v programe sedemnásť stretnutí v ročníku 2020/21, v čase, keď vo fínskej dorasteneckej lige bola vynútená pauza pre koronavírus. Juraj Pekarčík zvládol za dva ročníky (2021/22 a 2022/23) v projekte iba desať stretnutí. 3. Bielorusko sa v rozvoji úplne inšpirovalo americkým systémom. Pod jednou strechou v stredisku zimných športov v Raubiči sa pripravuje národný tím do osemnásť i sedemnásť rokov. Od sezóny 2016/17 až dodnes nastupujú obidva mládežnícke výbery v druhej bieloruskej mužskej lige (Belarus Vysshaya). Štyria z piatich draftovaných hráčov krajiny, ktorú vo februári 2022 Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) vylúčila zo všetkých medzinárodných podujatí pre agresiu Ruska na Ukrajine, prešli týmto programom. Dvaja v ňom odohrali jednu celú sezónu a dvaja dokonca dve celé sezóny.
V čase medzinárodnej izolácie zaznamenal bieloruský hokej v roku 2023 rekord v počte draftovaných hráčov do NHL (päť). Štyroch hokejistov mala deväťmiliónová krajina vytiahnutých v roku 2004 na čele s najväčšou hviezdou tamojšieho hokeja Michailom Grabovskim: “Z tohto rekordu som úplne v šoku. Režim Alexandra Lukašenka tento úspech jednoznačne využije na svoju propagandu. Povedia si: My sa nemusíme obávať žiadnych zákazov ani sankcií a stále si zaslúžime vysoké pozície vo svetovom hokeji. Neviem, či kluby Národnej hokejovej ligy rozmýšľajú v tomto rozmere, ale bezpochyby promujú hokej v Bielorusku a režim Lukašenka v krajine. Všetci ľudia, ktorí zostali pracovať v bieloruskom hokeji sú úzko spojení s diktátorom Alexandrom Lukašenkom. On týchto ľudí podrobne kontroluje. Je to veľký výsledok, ale ja ho nechcem komentovať, lebo čokoľvek poviem, bude to znamenať propagandu režimu a bude to demonštrovať, aký je Lukašenko dobrý. Tieto informácie by zneužili vo svoj prospech. Nepoznám jedného človeka, ktorý je mimo krajiny, kto by chcel kladne rozprávať o bieloruskom hokeji. Ja som musel z krajiny utiecť pred politickým prenasledovaním. Veľmi ma bolí, že nemôžeme spolu s rodinou žiť vo vlastnej krajine, lebo sme sa snažili chrániť demokratické princípy. Veľa ľudí v krajine zažíva utrpenie vo väzení a vyzerá to tak, že vonkajší svet sa o to príliš nezaujíma,” hovorí jeden významný bieloruský hráčsky agent.
Ale naspäť k hokeju. “Veľmi by som sa nešiel pominúť z prepojenia medzi výsledkom na drafte NHL a rozvojovými programami v jednotlivých krajinách. Pozrite sa na Fínsko. V roku 2019 malo 22 draftovaných hráčov a odvtedy ich počty výrazne klesli. Ale môže niekto hovoriť o úpadku tamojšieho hokeja? Z Bieloruska vždy vychádzali dobrí hokejisti, len ich nikdy nebolo toľko ako z niektorých iných krajín eurozóny. Vždy je to tak, že sú lepšie a horšie ročníky, aj keď v prípade Bielorusov je to tentoraz ťažké určiť, keďže draftovaní sú väčšinou starší hráči (za posledné štyri roky bolo vybraných jedenásť hráčov, z toho sedem overage). Keď sa pozriete na piatich bieloruských mladíkov vybraných do NHL, nikto z nich nehral miestnu súťaž. Buď hrali v zámorskej juniorke alebo v KHL či ruskej juniorskej MHL. Tieto ligy sú stále veľmi pozorne sledované skautmi z NHL. Stále veľa tínedžerov odchádza z Bieloruska do zámoria kvôli lepším možnostiam vývoja,” myslí si ruský skaut Jevgenij Bogdanovič, ktorý bol dekádu (do sezóny 2021/22) riaditeľom európskeho skautingu Winnipegu Jets. A vyhľadávač talentov, ktorý predtým dvanásť rokov pracoval pre Atlantu Thrashers, sa ďalej zamýšľa nad touto otázkou. Koľko draftovaných hráčov by bieloruský hokej mohol mať, keby jeho reprezentanti smeli štartovať na MS do 18 rokov, MS do 20 rokov i na MS mužov? “Väčšia expozícia mohla pridať ešte pár chlapov v neskorších kolách, ale nie nevyhnutne.” A čo vraví 47-ročný rodák z Petrohradu na izoláciu bieloruského hokeja? “Je zlá, ale aj tak mali v priebehu roka niekoľko duelov proti dobrým ruským tímom. A mladíci, ktorí boli draftovaní, „izolovaní“ neboli, tí hrali počas sezóny kvalitný hokej. Z dlhodobého hľadiska však môže byť táto izolácia pre ruský a bieloruský hokej problémom. Skutočný efekt však ukáže až čas.”
Päť draftovaných bieloruských hráčov do Národnej hokejovej ligy v roku 2023.
Jegor Sidorov (19 rokov). Útočník bol vybraný v treťom kole Anaheimom Ducks ako overage. Do sedemnástich rokov hral v rodnej krajine. Sezónu bol v programe do 17 a 18 rokov. Posledné dva ročníky pôsobil v kanadsko-americkej juniorskej WHL.
Vadim Moroz (19 rokov). Útočník bol vybraný v treťom kole Arizonou Coyotes ako overage. Celý život hrá v rodnej krajine. Bol sezónu v programe do 18 rokov. V uplynulom ročníku zvládol 39 duelov za Dinamo Minsk v KHL.
Andrej Loško (18 rokov). Pravé krídlo bolo vybrané vo štvrtom kole Seattleom Kraken. Do šestnástich rokov hral v rodnej krajine. Bol dva ročníky v programe. Najprv do 17 rokov a potom do 18 rokov. Posledné dva sezóny nastupoval v kanadskej juniorskej QMJHL.
Daniil Karpovič (18 rokov). Vysoký bek bol vybraný v šiestom kole New Jersey Devils. Bol dve sezóny v programe. Najprv do 17 rokov a potom do 18 rokov. V ročníku 2022/23 nastupoval v ruskej juniorskej lige MHL, v tíme Avto Jekaterinburg.
Stepan Zvjagin. (19 rokov). Útočník bol vybraný v siedmom kole Florida Panthers ako overage. Nebol nikdy v programe. V ročníku 2022/23 nastupoval predovšetkým v tíme Dinamo-Shinnik Bobruisk v MHL a 15 duelov zvládol aj za Dinamo Minsk v KHL.
Pozn: Overage znamená, že na draft mal dotyčný ísť už minulý rok. Ruský skaut Jevgenij Bogdanovič vysvetľuje: “Niektorí chlapci sa vyvíjajú skôr, niektorí neskôr. Sledovanie hráčov v tomto regióne nie je také ako v Severnej Amerike a v západnej Európe. Kompetentní sa preto cítia pohodlnejšie pri draftovaní chlapcov, keď sú viac známi a dokázali už toho viac. Draftovať staršieho hráča, ktorého vývoj ide správnym smerom a ktorého máš naozaj rád, znamená, že má pravdepodobne bližšie k profesionálnemu hokeju, čo je dobrá vec.
Kto sú ôsmi slovenskí vytiahnutí tínedžeri do Národnej hokejovej ligy v roku 2023? Aký vplyv na ich úspech má slovenské hokejové prostredie?
Desiatkou draftu sa stal Dalibor Dvorský. Stredný útočník, ktorý hral na Slovensku do prípravky a v ôsmich rokov prestúpil do Švédska. Tam s výnimkou dvoch neskorších krátkych odbočení pod Tatrami pôsobí dodnes. Mimochodom, bol to autor tohto článku, kto s nádejným hokejistom urobil v decembri 2020 prvý rozhovor, v čase, keď na Slovensku ešte nikto netušil, kto je Dalibor Dvorský. Iný prípad je stredný útočník Samuel Honzek. Až do predminulej sezóny bol verný materskej Dukle Trenčín. Na vynikajúce 16. miesto v drafte ho katapultoval skvelý ročník v kanadsko-americkej juniorskej WHL. Podobný prípad je brankár Adam Gajan. Až do sezóny 2021/22 bol “zastrčený” na Slovensku a v NHL drafte 2022 si ho nevybrala žiadna organizácia. Až potom, ako zdvihol kotvy a odišiel za oceán, kde nastupoval predovšetkým v nižšej americkej NAHL ho vytiahli z 35. miesta, k čomu mu výrazne pomohli vynikajúce výkony na MSJ v Kanade 2023. Obranca Maxim Štrbák (45. miesto), syn bývalého reprezentanta Martina Štrbáka, je podobný prípad ako Dvorský. Do Fínska prestúpil ako 12-ročný a na slovenskej klubovej úrovni (projekt v Piešťanoch) sa ukázal iba raz. Draftovú sezónu strávil košický rodák v americkej juniorskej USHL. Bezpochyby najväčší cestovateľ je center Martin Mišiak (55. miesto v drafte). Na Slovensku hral azda v prípravke a následne si odišiel brúsiť ostrohy do Česka a Fínska. Potom sa na dva a pol roka vrátil do srdca Európy. Najprv do projektu v Piešťanoch. Následne nastupoval sezónu a pol v extraligových Nových Zámkoch. Na Slovensku však po sedemnástich mesiacoch zrazu zistil, že Nové Zámky nie sú Nitra, a narýchlo vycestoval do americkej juniorskej USHL ukázať sa tamojším skautom. Čistým produktom slovenského hokeja je až v poradí šiesty vybraný hráč Juraj Pekarčík (76. miesto). Do hokeja nesmierne zapálenému býkovi je zrejme jedno, kde hrá. Prístup k hokeju bude mať vysoký útočník stále rovnaký. Či už pôsobí v Nitre, Amerike alebo na Novom Zélande. Krídelník Alex Čiernik (120. miesto), syn ďalšieho bývalého reprezentanta Ivana Čiernika, na slovenskej klubovej úrovni nehral nikdy. A krídelník Maroš Jedlička, vyrastal pod Tatrami do svojich dvanástich rokov. Potom si “odskočil” na štyri sezóny do susedných Čiech a pred sezónou 2019/20 prestúpil do Zvolena. Zhrnuté a podčiarknuté. Jediný produkt tuzemského hokeja je Pekarčík. Jedlička sa štyri roky zlepšoval u bývalých federálnych partnerov. Honzek s Gajanom a Mišiakom sa až po presune do zámoria poriadne zviditeľnili. Trojica Dvorský, Štrbák a Čiernik nemá zo slovenským hokejom (takmer) nič, okrem toho, že sa zviditeľnili na reprezentačných akciách mládežníckych reprezentácií…