Miroslav Šatan. Rodák z neveľkých Topoľčian, ktorý sa vďaka talentu a námahe stal slovenským hokejovým velikánom. Muži ho milovali pre jeho strelecký inštinkt, ženy pre jeho kultivované vystupovanie.
Od roku 2017 generálny manažér reprezentácie a neformálny šéf slovenského hokeja. Od roku 2019 prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja a už aj formálny šéf. Bez oponentúry.
Keď v roku 2017 prichádzal do slovenského hokeja, mal reči svalnaté ako bicepsy a tricepsy jeho dobrého kamaráta Ľubomíra Višňovského.
Na začiatku roka 2025 bol Šatan funkcionársky ochotník, po MS v hokeji 2025 je z neho funkcionársky zbabelec. Pretože jeho hokejové hriechy pribúdajú a na spoveď evidentne nechodí…
Ďalších päť “hokejových hriechov” Miroslava Šatana
1. Doživotná zmluva pre Craiga Ramsaya. Jedno múdre slovenské porekadlo vraví, že toľko budeš chodiť s džbánom po vodu, pokým sa nerozbije. Tvrdohlavý baran Šatan predlžoval a predlžoval zmluvu kanadskému trénerovi Craigovi Ramsayovi až dovtedy, pokiaľ dnes 74-ročného starého pána naozaj nedobehli zdravotné problémy. A dobehli ho v najhoršom možnom čase, šesť týždňov pred najväčšou hokejovou udalosťou roka. Všetky mužstvá (až na Kanadu a Ameriku) pricestovali na svetový šampionát s koučom, ktorý si mužstvo pripravoval celú sezónu. Iba slovenská reprezentácia napochodovala na scénu s narýchlo povolaným priemerne priemerným Vladimírom Országhom. Koučom, ktorý prehral štvrťfinálovú sériu play off 2025 s nováčikom zo Žiliny, s jeho dôvetkom, že súper sa snažil viac… Trénerským vrcholom Országha môže byť Banská Bystrica v slovenskej extralige alebo Třinec v extralige českej, ale určite nie slovenská reprezentácia na vrcholnej scéne. To je na čoskoro 48-ročného sympaťáka príliš veľký hlt.
2. Majstrovstvá sveta v hokeji 2025. Keď lotyšský herkules Rodrigo Abols vypadol z Lehigh Valley Phantoms z play off American Hockey League, nasadol na lietadlo a posilnil svoje mužstvo na šampionáte 2025. “Reprezentovať svoju krajinu je srdcová záležitosť. Nikto ma k tomu nenúti, prišiel som s najväčšou radosťou,” povedal médiám. Hrdosť, česť a možno až morálna povinnosť bojovať za svoju malú vlasť na najvyššom fóre. Taký je vzťah Lotyšov k najcennejšiemu dresu. To všetko tak silno kontrastuje s 26 ospravedlnenkami slovenských reprezentantov z majstrovstiev vo Švédsku a Dánsku. Keby bola atmosféra v tuzemskom hokeji lepšia a Šatanove vyjednávacie schopnosti vyššie, aspoň päť-šesť skúsenejších hráčov mohlo na šampionáte byť a výsledok by nemusel byť taký biedny (11. miesto).
3. Klauni na striedačke. Vladimír Országh nepochybne vie dobre vytipovať zahraničné posily pre Banskú Bystricu, ale keď má v dôležitých zápasoch preniesť teóriu do praxe, jeho vplyv sa vytráca ako gáfor. A jeho asistenti? Jána Pardavého dobehla jedna vec – všade kde bol, nikde nemal úspech. Róbert Petrovický je klaun, ktorý nie je na zasmiatie. Snaží sa pôsobiť neuveriteľne presvedčivým dojmom, ale akonáhle sa postaví na striedačku, jeho trénerské akcie padajú strmo nadol. A potom je tu ešte jeden mladý pán, ktorého pôsobenie na reprezentačnej lavičke dehonestuje slovenský hokej. Peter Frühauf je synom Jozefa Frühaufa, bývalého dlhoročného zamestnanca zväzu, ktorý vždy robil všetko, aby sa jeho syn mal v budúcnosti dobre. Nesúci Peter Frühauf s minimálnymi trénerskými skúsenosťami robí na striedačke krovie.
4. Projekt reprezentácie do osemnásť rokov. Trikrát po sebe štvrté miesto na majstrovstvách sveta do osemnásť rokov. Páni, to je úspech! Lenže demagógovia zo Slovenského zväzu ľadového hokeja zabúdajú povedať, že už presne tri roky chýba na najvyššom fóre Rusko a lepšiace sa Bielorusko s ich rozvojovým programom. S prítomnosťou týchto dvoch štátov by bolo Slovensko medzi najlepšou štvorkou možno raz. A čo je podstatné a čo sa dlhodobo nemení? Kostru dorasteneckej reprezentácie neustále tvoria chlapci z klubov a nie z programu, ktorá pôsobí v prvej lige SHL a v slovenskej juniorke. Na MS 18 v Spojených štátoch amerických 2025 zasiahlo do hry 24 slovenských hokejistov. Tí v sezóne 2024/25 odohrali za svoje kluby 1045 zápasov a za projekt zvládli len 262 zápasov! Takže iba 20 % zápasov odohrali mladíci za národný rozvojový program. O užitočnosti projektu môže kouč Martin Dendis rozprávať v podcaste pre stránku zväzu alebo jeho kamarátom vo Švédsku, ale nie odbornej verejnosti.
5. Kamaráti s kamarátmi – jedna partia. Slovenský hokej sa po finančnej stránke nikdy nemal lepšie, než sa má dnes. Federácia pracuje s rozpočtom cca 15 miliónov eur (viac ako 10 miliónov eur má od štátu). Napr. chudáci Lotyši pracujú s ročným rozpočtom 2,8 milióna eur (jeden milión dostávajú od štátu). A kde sú peniaze, tam sa sústreďujú bývalí hokejisti ako supy. A Šatan rozdáva posty. Už keď v roku 2019 po vypadnutí reprezentácie z najvyššej kategórie do osemnásť rokov posunul “za odmenu” hlavného trénera Viliama Čacha k reprezentácii do dvadsať rokov, bol to veľký otáznik. A nakoniec sa takého spôsoby ťahajú celou jeho érou. Miroslav Lažo je dnes generálny sekretár. Roman Sýkora generálny manažér mládežníckych reprezentácií. Ivan Feneš koučom reprezentácie do dvadsať rokov. Martin Štrbák má na starosti metodiku. Všeumelec Richard Pavlikovský má v gescii infraštruktúru (rozumej akadémie). Atď… Všetko ľudia nespôsobilí s ľudským alebo odborným potenciálom posunúť slovenský hokej dopredu.
V roku 2026 končí Miroslavovi Šatanovi druhé volebné obdobie vo funkcii prezidenta SZĽH. Či už jeho úradovanie skončí (sedem rokov) alebo bude pre pridelenie MS v hokeji 2029 pokračovať, bolo to obdobie živorenia slovenského hokeja.
