Slovenský hokej zatiahol ručnú brzdu. Od sezóny 2025/26 môžu extraligové kluby namiesto siedmich cudzincov nasadiť šiestich. A zdá sa, že aj zatiahnutie prevodovky je nevyhnutné. Za posledných 25 rokov v žiadnej inej top európskej platforme nenarástol tak rapídne počet cudzincov ako v krajine majstrov sveta 2002.
V roku 2000 získala slovenská reprezentácia prvú medailu (striebro) zo svetového šampionátu. Slovenská extraliga bola vtedy tak trochu exotická liga, lebo v nej pôsobilo iba osem mužstiev (napr. v nemeckej DEL ich bolo šestnásť). Kluby zamestnávali celkovo osemnásť legionárov, pričom šestnásť ich bolo zo susedného Česka. Kanadské bodovanie vyhral Ján Plch zo Zvolena, druhý bol Richard Šechný zo Zvolena a za nimi ich český kolega Petr Vlk. A potom až po 25. miesto bodovania boli zoradení samí Slováci. Spolu s českou extraligou pôsobilo najmenej cudzincov práve pod Tatrami (obidve ligy zhodne 10 percent).
V žiadnej z top šesť najlepších európskych súťaží nehralo v ročníku 2000/01 viac ako 20 percent cudzincov. Až na jednu platformu, ktorá sa doslova “hokejovo zbláznila”. Nemeckú DEL výrazne ovplyvnilo tzv. Bosmanovo pravidlo z roku 1995. Hráči z krajín EÚ už neboli zahrnutí do pôvodného limitu troch cudzincov na mužstvo, čo umožnilo klubom získať široký okruh hokejistov z celej Európskej únie. V DEL vtedy pôsobilo spolu 324 hráčov, no až 213 bolo zo zahraničia, čo znamenalo mimoriadnych 66 percent legionárov. A nemecký národný tím na to kruto doplatil. MS v hokeji 1998 a 1999 odohral v nižšej kategórii majstrovstiev sveta. Až v sezóne 2008/09 obmedzila DEL počet cudzincov v kádroch na desať, pričom dnes ich môže nastúpiť deväť.
Aká je situácia na starom kontinente po 25 rokoch? Vo všetkých šiestich najlepších platformách výrazne narástol počet cudzincov. Či už ide o hráčov z Európy (nárast o 90 percent), alebo dovoz zo Severnej Ameriky (nárast o 60 percent). Najväčšie navýšenie zaznamenala slovenská extraliga. Z vtedajších 10 percent poskočila na súčasných 31 percent! V prvej dvadsiatke kanadského bodovania bolo len päť Slovákov, pričom najlepší Samuel Buček sa krčil na ôsmom mieste. V poradí druhá liga v náraste legionárov je švajčiarska NL (16 percent). Tretia je česká extraliga a fínska Liiga (zhodne 15 percent). Najmenej zahraničných borcov pribudlo za dva a pol desaťročia vo švédskej SHL (13 percent). A jediná súťaž, kde sa trend otočil je Deutsche Eishockey Liga. Tam nastalo zníženie o 17 percent, z vtedajších 66 percent na súčasných 49 percent legionárov.
Z tak trochu exotickej slovenskej extraligy sa postupne stala štandardná európska liga s dvanástimi mančaftmi. To znamená, že počet potenciálnych reprezentantov by mal byť vyšší. Ale je to naozaj tak? Slovenskí reprezentační tréneri môžu vyberať z 264 hokejistov v Európe (v extralige ich je 219) a necelé dva tucty sú v zámorí. V tomto ohľade sú na tom oveľa lepšie Švédi (len v zámorí 138 hráčov!), Fíni a aj Česi. A oveľa horšie Nemci, ktorým v domácej lige korčuľuje 165 potenciálnych reprezentantov a v iných európskych ligách sú len dve siroty. Dominik Kahun v HC Lausanne a Maximilian Eisenberger v IK Timrå. Avšak deväť borcov majú Nemci v NHL, resp. v AHL na čele s hokejovou superstar Leonom Draisaitlom.
Absolútne nečakane vyšla v piatok 20. 6. 2025 správa, že česká Tipsport extraliga chystá zvýšenie povoleného počtu cudzincov na jeden zápas zo šesť na osem! Hoci švédska SHL ani fínska Liiga nemajú limity v počte legionárov, ide v kontexte celej hokejovej Európy o mimoriadnu zmenu. Napr. vo švajčiarskej NL nastupuje rovnako ako v Česku štrnásť oddielov. V krajine ementálu je povolených šesť legionárov na jeden zápas a tamojší odborníci tvrdia, že sú na úplnej hranici otvorených dverí pre hráčov s iným pasom.
Kľúčová otázka je, kto na Slovensku zaplní jedno voľné miesto, ktoré v minulosti patrilo legionárom, lebo kvalitných domácich mladých hokejistov je ako šafranu…
